znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 292/05-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť V. G., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 100/02, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 100/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   100/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk (slovom desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej je Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia V. G. na   účet   advokátky   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   výške   5   302   Sk   (slovom   päťtisíc   tristodva slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti V. G. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2005 doručená sťažnosť V. G., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 100/02 o vrátenie daru (garáže).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 13. marca 2002 bola proti nej podaná žaloba o vrátenie daru - garáže. Ide o právnu vec žalobcov v 1. rade J. P. a v 2. rade H. P. proti   sťažovateľke ako   žalovanej o vrátenie   daru   vedenú   na okresnom   súde   pod sp.   zn. 24 C 100/02. Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. V konaní dochádza podľa názoru sťažovateľky k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 90 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnila sťažovateľka tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že konanie na okresnom súde o vrátenie daru začaté podaním návrhu z 13. marca 2002 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a v konaní dochádza   podľa   jej   názoru   k zbytočným   prieťahom,   čo   spôsobuje stav   právnej   neistoty sťažovateľky.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I porušil základné právo sťažovateľky V. G. v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 100/02, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené jej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote, zaručené jej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľke   V.   G.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 90.000,- Sk (...),   ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice I   je povinný vyplatiť V. G. trovy právneho zastúpenia v sume 5.302,- Sk, na účet jej právnej zástupkyne (...) do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý   vo   svojom   vyjadrení   z 19.   septembra   2005   uviedol   prehľad   vykonaných   úkonov v danej právnej veci a poukázal na to, že v danej právnej veci došlo k zmene niekoľkých zákonných   sudcov.   Sťažnosť   hodnotí   ako   čiastočne   opodstatnenú   vzhľadom   na   to, že od 17. mája   2004   do   11.   mája   2005   okresný   súd   neurobil   žiaden   procesný   úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 2412/05 z 20. októbra 2005 súhlasil   s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľka   vo   svojom   podaní z 19. októbra 2005 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 292/05-11 z 12. októbra 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o vrátenie daru vedené na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 100/02, v rámci ktorého namieta sťažovateľka zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je zložité po právnej alebo skutkovej stránke.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v   právnej veci   sp. zn. 24 C 100/02 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 13. marca 2002 bola okresnému súdu doručená žaloba.Dňa   8.   apríla   2002   okresný   súd   vyzval   žalobcov   na   zdokladovanie   svojich zárobkových   a majetkových   pomerov   za   účelom   posúdenia   žiadosti   o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   29.   apríla   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   žalobcov o zárobkových a majetkových pomeroch.

Dňa 16. októbra 2002 okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe.Dňa 30. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe.Dňa 19. novembra 2002 okresný súd vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 28. novembra 2002 bol žalovanou zaplatený súdny poplatok.Dňa 10. decembra 2002 okresný súd uznesením zamietol návrh žalovanej na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   10.   decembra   2002   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcov na vyjadrenie k vzájomnému návrhu žalovanej.

Dňa 10. decembra 2002 okresný súd vyzval žalovanú, aby oznámila súdu hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.

Dňa 14. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov.

Dňa 17. januára 2003 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 19. február 2003.Dňa 19. februára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   25.   marca   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti žalovanej na pojednávaní nariadenom na 26. marec 2003.

Dňa   26.   marca   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (žalobca   v 1.   rade   a žalovaná neboli prítomní, ostatní účastníci boli prítomní).

Dňa 9. mája 2003 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 16. jún 2003.Dňa 16. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   2.   júla 2003   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   žalovanej na predvolanie svedkov.

Dňa 22. augusta 2003 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 13. október 2003.Dňa 6. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov.

Dňa 13. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobcovia a ich právny zástupca neboli   prítomní   –   svoju   neprítomnosť   ospravedlnili).   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito.

Dňa 5. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov,   v ktorom   sa   uvádza,   že   prebieha   dedičské   konanie   po   nebohom   žalobcovi v 1. rade u notára JUDr. P. S., K., pod sp. zn. 228/03.

Z 9. februára 2004 sa v spise nachádza úradný záznam, že v dedičskej kancelárii okresného súdu bolo zistené, že dedičské konanie po nebohom žalobcovi v 1. rade prebieha pod sp. zn. 40 D 1061/03. Vo veci ešte nebolo rozhodnuté.

Dňa 19. februára 2004 bol notár JUDr. P. S. vyzvaný na uvedenie okruhu dedičov, s ktorými by súd pokračoval v konaní.

Dňa   16.   marca   2004   notár   JUDr.   P.   S.   oznámil   okresnému   súdu   okruh   dedičov po žalobcovi v 1. rade.

Dňa 20. apríla 2004 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 17. máj 2004.Dňa   28.   apríla   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právneho   zástupcu žalobkyne na predvolanie svedkov.

Dňa 17. mája 2004 bolo pojednávanie nariadené na tento deň odročené z dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu.

Dňa   17.   mája   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovanej k navrhnutým svedkom.

Dňa 26. januára 2005 bol spis pridelený na rozhodnutie sudkyni JUDr. D. B.Dňa 2. mája 2005 bol spis pridelený na rozhodnutie sudkyni Mgr. Z. Č.Dňa   11.   mája   2005   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   dedičského   spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 D 1061/03 a spis bol vyžiadaný na nahliadnutie.Dňa 31. mája 2005 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 29. júl 2005.Dňa   29.   júla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené z dôvodu ospravedlnenia žalobkyne a jej právneho zástupcu.

Dňa 1. augusta 2005 bola okresnému súdu doručená sťažnosť žalovanej na prieťahy v konaní.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 C 100/02 došlo   k zbytočným   prieťahom od   17.   mája   2004   (pojednávanie   odročené   z dôvodu práceneschopnosti   predsedníčky   senátu)   do   11.   mája   2005   (dedičský   spis   po   nebohom žalobcovi v 1. rade bol vyžiadaný na nahliadnutie), t. j. v trvaní 1 roka, pričom tento postup súdu má za následok porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd neposkytol okrem čiastočného priznania prieťahov ústavne akceptovateľné vysvetlenie tejto doby nečinnosti a toto nevyplýva ani zo spisu sp. zn. 24 C 100/02.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 100/02.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 90 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 100/02 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej práva porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005