znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 291/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   spoločnosťou F., s. r. o., B., „jej menom doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ“, vedené pod sp. zn. Rvp 4348/2012,   Rvp   4349/2012,   Rvp   4350/2012,   Rvp   4351/2012,   Rvp   4352/2012, Rvp 4353/2012,   Rvp   4354/2012,   Rvp   4355/2012,   Rvp   4356/2012,   Rvp   4357/2012, Rvp 4358/2012,   Rvp   4359/2012,   Rvp   4360/2012,   Rvp   4361/2012,   Rvp   4362/2012, Rvp 4363/2012,   Rvp   4364/2012,   Rvp   4365/2012,   Rvp   4366/2012,   Rvp   4367/2012, Rvp 4368/2012,   Rvp   4369/2012,   Rvp   4370/2012,   Rvp   4371/2012,   Rvp   4372/2012, Rvp 4373/2012,   Rvp   4374/2012,   Rvp   4375/2012,   Rvp   4376/2012,   Rvp   4377/2012, Rvp 4378/2012, Rvp 4379/2012 a sp. zn. Rvp 4380/2012, ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Poprad, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 4348/2012, Rvp 4349/2012,   Rvp   4350/2012,   Rvp   4351/2012,   Rvp   4352/2012,   Rvp   4353/2012, Rvp 4354/2012,   Rvp   4355/2012,   Rvp   4356/2012,   Rvp   4357/2012,   Rvp   4358/2012, Rvp 4359/2012,   Rvp   4360/2012,   Rvp   4361/2012,   Rvp   4362/2012,   Rvp   4363/2012, Rvp 4364/2012,   Rvp   4365/2012,   Rvp   4366/2012,   Rvp   4367/2012,   Rvp   4368/2012, Rvp 4369/2012,   Rvp   4370/2012,   Rvp   4371/2012,   Rvp   4372/2012,   Rvp   4373/2012, Rvp 4374/2012,   Rvp   4375/2012,   Rvp   4376/2012,   Rvp   4377/2012,   Rvp   4378/2012, Rvp 4379/2012 a sp. zn. Rvp 4380/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 291/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 4348/2012,   Rvp   4349/2012,   Rvp   4350/2012,   Rvp 4351/2012,   Rvp   4352/2012, Rvp 4353/2012,   Rvp   4354/2012,   Rvp   4355/2012,   Rvp 4356/2012,   Rvp   4357/2012, Rvp 4358/2012,   Rvp   4359/2012,   Rvp   4360/2012,   Rvp 4361/2012,   Rvp   4362/2012, Rvp 4363/2012,   Rvp   4364/2012,   Rvp   4365/2012,   Rvp 4366/2012,   Rvp   4367/2012, Rvp 4368/2012,   Rvp   4369/2012,   Rvp   4370/2012,   Rvp 4371/2012,   Rvp   4372/2012, Rvp 4373/2012,   Rvp   4374/2012,   Rvp   4375/2012,   Rvp 4376/2012,   Rvp   4377/2012, Rvp 4378/2012, Rvp 4379/2012 a sp. zn. Rvp 4380/2012, ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie nekonkretizovaným postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že ako oprávnená podala súdnemu exekútorovi 33 návrhov na vykonanie exekúcie, ktorým boli pridelené spisové značky EX 71152011, EX   112522010,   EX   111682011,   EX   74492011,   EX   119632011,   EX   119022011, EX 34582011, EX 64952011, EX 5492011, EX 110742011, EX 4160211, EX 35702010, EX   115392011,   EX   92952010,   EX   78542011,   EX   5462010,   EX   122442011, EX 123722011,   EX   123532011,   EX   65212010,   EX   169362010,   EX   111492010, EX 51712011, EX 31462010, EX 123442011, EX 4892011, EX 99682010, EX 27012011, EX 128472011, EX 25492011, EX 121452011, EX 67812011 a sp. zn. EX 84882011.

Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých však okresný súd dosiaľ nerozhodol, čím porušil označené práva sťažovateľky.

Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti s (bližšie   nekonkretizovaným,   pozn.)   postupom   okresného   súdu   vyslovil   porušenie   jej označených práv, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zakázal mu   pokračovať   v diskriminácii   sťažovateľky   a aby   sťažovateľke   priznal   finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4348/2012,   Rvp   4349/2012,   Rvp   4350/2012,   Rvp   4351/2012,   Rvp   4352/2012, Rvp 4353/2012,   Rvp   4354/2012,   Rvp   4355/2012,   Rvp   4356/2012,   Rvp   4357/2012, Rvp 4358/2012,   Rvp   4359/2012,   Rvp   4360/2012,   Rvp   4361/2012,   Rvp   4362/2012, Rvp 4363/2012,   Rvp   4364/2012,   Rvp   4365/2012,   Rvp   4366/2012,   Rvp   4367/2012, Rvp 4368/2012,   Rvp   4369/2012,   Rvp   4370/2012,   Rvp   4371/2012,   Rvp   4372/2012, Rvp 4373/2012,   Rvp   4374/2012,   Rvp   4375/2012,   Rvp   4376/2012,   Rvp   4377/2012, Rvp 4378/2012,   Rvp   4379/2012   a sp.   zn.   Rvp   4380/2012   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení sťažností na spoločné konanie.

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a   navrhované   dôkazy   (ods.   1).   K   návrhu...   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...   (ods.   2).   Ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred okresným súdom vedené.

Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu, že   ho   treba   považovať   za   nevykonateľný,   a v druhom   prípade   (absencia   príloh)   zase neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie je sťažovateľka oprávnená podľa   § 62 ods.   1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   a s ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

V   súvislosti   s   uvedenými   nedostatkami   ústavný   súd   pripomína,   že   daný   rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky   právne prostriedky,   a takto chrániť a   presadzovať práva   a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky (napriek tomu, že aj samotné splnomocnenia nie sú právne perfektné, pozn.) konštatuje, že sťažnosti   vykazujú   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom,   že   nie   je   možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o riadne nevybavenie jej sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedom   okresného   súdu,   sťažovateľka   mohla   podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného krajského súdu, aby urobil vo veci nápravu, čo však z jej sťažnosti nevyplýva.

Rokovaním   o ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012