znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 291/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3 C 301/2004   a postupom   Krajského   súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 225/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   7.   januára 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 301/2004 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 225/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Dňa 30. XII. 07 uplynuli presne tri roky od podania mojej žaloby na Okresný súd v Bardejove o neplatnosť platobného výmeru na nájomné a za služby spojené s užívaním bytu s účinnosťou od 1. 1. 2003, ktorou som sa domáhal jeho zrušenia pre nezákonnosť a svojvôľu žalovanej strany, ktorou aj v tomto spore už tradične je Okresné stavebné bytové družstvo v B. Od tejto doby sa situácia na všeobecných súdoch až po dnešok sukcesívne vyvíjala takto

Rok 2005

- dňa 18. 1. 05 došla mi výzva prvostupňového súdu pod. č. k. 3C 301/04 (ďalej pokiaľ ide o tento súd už bez uvedenia č. k. - prípadne len s analytickým číslom k nemu - pozn.), zo dňa 14. 1. 05, k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1 000,- Sk za podaný súdny návrh. Na túto výzvu som ihneď reagoval svojím písomným podaním zo dňa 19. 1. 05, ktoré som súdu doručil dňa 21. 1. 05, argumentujúc že, nie som v stave tejto jeho výzve zo svojho dôchodku kladne vyhovieť. Súčasne som v ňom požiadal súd, aby ma od tejto povinnosti zaplatiť súdny poplatok plne oslobodil;

-   ďalšia   písomná   výzva   Okresného   súdu   v   Bardejove   (ďalej   len   „OS“),   zo   dňa 31. 1. 05 (došla 21. 2. 05) k doplneniu mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, zo dňa 19. 1. 05, na ktorú som reagoval včas svojím písomným podaním zo dňa 7. 3. 2005, doručeným súdu 8. 3. 05;

- uznesením súdu...-9, zo dňa 21. IV. 05, (došlo 21. VI. 05) mi nebolo priznané oslobodenie   od platenia   súdnych poplatkov pre   toto   konanie,   na   ktoré som v zákonnej lehote reagoval svojím odvolaním, zo dňa 22. VI. 05 o. i. aj s dôležitou námietkou, že na toto sa nevzťahuje vecná príslušnosť bardejovského súdu v prvom stupni;

- no ešte predtým, ako som obdržal uznesenie súdu z 21. IV. 05, súd mi dňa 10. VI. 05 zaslal ďalšiu svoju výzvu k zaplateniu súdneho poplatku, a to zo dňa 18. V. 05, na ktorú som reagoval svojím podaním z 12. VI. 05 doručeným súdu o deň neskôr;

Rok 2006

-   dňa   11.   1.   2006   odvolací   Krajský   súd   v   Prešove   svojím   uznesením   sp.   zn. 2 Co 225/05   (došlo   dňa   6.   3.   06)   potvrdil   uznesenie   OS,   zo   dňa   21.   4.   05,   s   čím som sa nestotožnil a preto som dňa 3. IV. 06 podal proti tomu dovolanie, ktoré ale Najvyšší súd SR následne svojím konečným uznesením sp. zn. 1 Cdo 195/06, zo dňa 10. VIII. 06 (došlo dňa 8. IX. 06) odmietol;

- medzitým OS svojím uznesením z 9. V. 06 (došlo 5. VI. 06) ma vyzval na doplnenie môjho   dovolania,   zo   dňa 3.   IV.   06 v   čom   som   mu v stanovenej   lehote   vyhovel   svojou písomnou reakciou na túto jeho výzvu, a to zo dňa 11. VI. 06, doručenej mu o deň neskôr;

- dňa 14. XII. 06 mi došla ďalšia písomná výzva OS, zo dňa 21. XI. 06 na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1000.- Sk za podanú žalobu, na ktorú som patrične reagoval svojím písomným podaním zo dňa 21. XII. 2006 (doručeným súdu dňa 22. XII. 06).

Rok 2007

- písomnou výzvou OS zo dňa 12. VI. 07 (došlo 25. VI. 07), súd opäť a nanovo začal šetriť   moje   majetkové,   osobné   a   iné   pomery,   akoby   okrem   toho   nevedel   nič   robiť, a to za účelom   rozhodnutia   o   mojej   žiadosti   k   oslobodeniu   ma   od   platenia   súdnych poplatkov, na ktorú som promptne reagovali svojím písomným podaním zo dňa 30. VI. 07, ktoré som súdu doručil dňa 2. VII. 07, ale ani to mu nestačilo, a ďalším svojím prípisom, zo dňa 11. VII. 07 (došlo 23. VII. 07) ma vyzval k tomu, aby som to, čo som deklaroval vo svojom písomnom podaní zo dňa 30. VI. 07 aj preukázal predložením písomných dôkazov (súd asi chcel, aby som mu podľa mňa aj pokladničné bločky o nákupe denných potravín, ako je napr. mlieko, chlieb, pečivo ap.). Napriek tomu, že som to považoval so strany súdu sa   neopodstatnené,   aj   na   túto   jeho   výzvu   som   včas   reagoval   svojím   podacím   zo   dňa 28. VII. 07, ktoré som mu doručil dňa 30. VII. 07, ku ktorému patrí ešte aj môj dodatok zo dňa 3. VIII. 07;

- nič z toho čo som predom uviedol, mi však súd nepriznal a svojím uznesením zo dňa 8. X. 07, celé toto konanie, ako také zastavil. No aj na toto jeho rozhodnutie som patrične reagoval včítane opravného prostriedku, a to svojím písomným podaním zo dňa 5. XI. 07 a potom ešte aj zo dňa 8. XI. 07;

- uznesením súdu zo dňa 26. XI. 07 ma súd vyzval na doplnenie môjho dovolania a položil mi v ňom otázky, na ktoré som mu mal odpovedať. Aj tejto výzve som plne vyhovel podľa   jeho   požiadaviek   včas,   a   to   svojím   písomným   podaním   zo   dňa   22.   XII.   07 a doručeným mu dňa 27. XII. 07.»

Konanie,   v ktorom   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   je   vedené   okresným súdom   pod   sp.   zn.   3   C   301/2004   a krajským   súdom   pod   sp.   zn.   2   Co   225/05. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol prehľad úkonov vykonaných v súdnom konaní, ako aj to, že jeho   súdny   spor   trvá   už od   roku   2004   a dosiaľ   nie   je   právoplatne   skončený, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ   na   základe   toho   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 301/2004 a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 225/05 porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal im vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaviazal ich uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a náhradu trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 691/08 z 26. augusta 2008 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom popísal jednotlivé úkony súdu v danej veci a uviedol:

«Podľa   §   1   ods.   1   zákona   číslo   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku za výpis   z   registra   trestov   v   platnom   znení   za   jednotlivé   úkony   alebo   konanie   súdov sa vyberajú súdne poplatky uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a podľa § 10 ods. 1 cit. zákona ak nebol zaplatený poplatok aj napriek výzve súdu, súd konanie zastaví. Vzhľadom na predmet konania a osobu sťažovateľa ako žalobcu, bolo povinnosťou sťažovateľa spolu s podaním žaloby zaplatiť súdny poplatok, ktorý podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov bol v čase podania žaloby vo výške 1.000,- Sk. Sťažovateľ túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil nielen pri vzniku poplatkovej povinnosti (§ 5 ods. 1 písm. a už citovaného zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení), ale ani na výzvu súdu v dodatočne mu určenej lehote a tak súd v súlade s už citovaným ustanovením § 10 ods. 1 zák.   č.   71/1992   Zb.   konanie   z   tohto   dôvodu   uznesením   zo   dňa   8.   10.   2007   zastavil. Po tom, čo   odvolací   súd   na   odvolanie   sťažovateľa   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   dňa 23. 4. 2008 (uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 23/2008-57) potvrdil, konanie bolo dňom 22. 5. 2008, t. j. nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, skončené. Ak teda doposiaľ vo veci nebolo súdom vydané meritórne rozhodnutie, príčinou bolo výlučne nesplnenie si poplatkovej povinnosti sťažovateľom ako jednej zo základných podmienok pre pokračovanie súdu v konaní. Jednotlivé úkony súdu, tak ako to vyplýva z ich chronológie, pritom boli vykonávané v primeranej časovej následnosti a tak nemožno akceptovať   tvrdenie   sťažovateľa   o   zbytočných   prieťahoch   v   konaní,   ktoré   by   vznikli zavinením   súdu.   Pri   hodnotení   plynulosti   konania   nemožno   pritom   neprihliadať, že na priebehu konania čo do jeho plynulosti, ale tiež efektívnosti sa nepriaznivo prejavila tiež   skutočnosť,   že   sťažovateľove   podania   adresované   súdu   boli   neúplné,   čo   malo za následok   potrebu   sťažovateľa   vyzývať   podania   doplniť,   čím   nesporne   „prispel“ k celkovej dĺžke konania.

Vychádzajúc   z   uvedeného   navrhujem   sťažnosť   sťažovateľa   I.   K.   K.   ako   zrejme nedôvodnú odmietnuť, lebo k ním tvrdeným prieťahom zavinených súdom v konaní nedošlo a tým ani k porušeniu jeho práva na verejné prerokovanie veci súdom bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 301/2004 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 225/05 a žiadal, aby ústavný súd okrem iného prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať.

Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že posudzované konanie začalo na okresnom súde 30. decembra 2004, keď bol podaná žaloba o určenie neplatnosti platobného výmeru. Dňa 21. apríla 2005 okresný súd sťažovateľovi nepriznal uznesením oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 22. júna 2005 sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Dňa 11. januára 2006 krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého   stupňa.   Dňa   3.   apríla   2006   sťažovateľ   podal   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu dovolanie. Dňa 10. augusta 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie sťažovateľa odmietol.   Dňa   8.   októbra   2007   okresný   súd   konanie   zastavil   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku.   Dňa   5.   novembra   2007   sťažovateľ   podal   proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie. Dňa 23. apríla 2008 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania. Toto   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   22.   mája   2008,   čím   došlo   k právoplatnému skončeniu súdneho konania.

Vzhľadom na dĺžku doby trvania predmetného konania na okresnom súde a krajskom súde, ako aj procesné úkony vykonané okresným súdom a krajským súdom v predmetnej veci, ktoré smerovali k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, nemožno postup okresného súdu považovať za taký, ktorý vykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania tým, že nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu, jeho podania boli nekvalifikované a bolo potrebné ich na výzvu okresného súdu dopĺňať.

Z   uvedených   skutočností   teda   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   namietajúca porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   301/2004 a postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Co   225/05   je   zjavne neopodstatnená.  

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento v   odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedeného vyplýva, že výroky, v ktorých sa sťažovateľ domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia a   náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktoré sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 24. septembra 2008