znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 291/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. Ž., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. B. P., B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 217/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. Ž. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2007 doručená   sťažnosť   Ing.   V.   Ž.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. Ing. B. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 C 217/2006.

Sťažovateľka   uviedla,   že   29.   júna   2006   podala   okresnému   súdu   proti   odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade žalobu o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského   uplatnenia.   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   C   217/2006   dochádza   k zbytočným   prieťahom, pretože podľa jej vyjadrenia okresný súd od podania návrhu nevykonal v danej veci žiaden úkon.   Z uvedeného   dôvodu   sťažovateľka   23. augusta 2007   podala   predsedovi okresného súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   s   tým,   aby   vo   veci   zjednal   nápravu. Na sťažnosť   sťažovateľky   reagovala   predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp. zn. Spr. 2208/2007 zo 14. septembra 2007, v ktorom uviedla, že „Úpravou súdnej tajomníčky zo dňa 20-09-2006 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu. V súčasnej dobe sa doručujú uznesenia“.

Podľa názoru sťažovateľky daná vec nie je ani skutkovo a ani právne zložitá, pričom dodala,   že   ona   sama   sa   na   prieťahoch   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 C 217/2006 nijakým spôsobom nepodieľala. Sťažovateľka uviedla, že zdĺhavosť konania bola zapríčinená samotným postupom okresného súdu.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 217/2006 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov, zaviazal   ho   uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn.   26   C   217/2006,   predmetom   ktorého   je   žaloba   o mimoriadne   zvýšenie   náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, či práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   vedené okresným súdom pod sp. zn. 26 C 217/2006 bolo začaté 30. júna 2006, keď predmetná vec napadla na súd. Dňa 20. septembra 2006 bola vec pridelená vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom odstránenia nedostatkov návrhu. Z listu predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2208/2007   zo   14.   septembra   2007,   ktorým   reagovala   na   sťažnosť   sťažovateľky, vyplýva, že v súčasnosti dochádza k doručovaniu vyhotovených uznesení okresného súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   sa   v namietanej   veci   nezaoberal   dosiaľ jej meritom, pričom vykonal len prvotné úkony potrebné pre vedenie konania. Aj napriek uvedenému   zisteniu   sa   však   ústavný   súd   nedomnieva,   že   by   doterajšia   dĺžka   konania (1 rok a takmer   4   mesiace)   spolu   s charakterom   veci   (aj   keď   v   danom   prípade   ide o mimoriadne   zvýšenie   náhrady   za   bolesť   a sťaženie   spoločenského   uplatnenia),   ako aj s prihliadnutím na vykonanie prvotných úkonov, mohli byť podkladom pre vyvodenie záveru o porušení namietaných práv (napr. III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07, III. ÚS 270/07).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   už   na   svojom predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľky o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   náhrady   trov   právneho zastúpenia, sa už nezaoberal.

Ústavný súd zároveň   uvádza, že z obsahu sťažnosti,   ako aj z jej príloh   je zrejmé, že sťažovateľka namietala konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 26 C 217/2006. V petite sťažnosti však namietané konanie označila sp. zn. 29 C 217/2006. Keďže ústavný súd zistil, že uvedená právna vec sťažovateľky je okresným súdom vedená pod sp. zn. 26 C 217/2006 a tento nedostatok podania považoval za zrejmú chybu v písaní, nepokladal za právne významné vyzývať sťažovateľku na jeho odstránenie.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007