znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 291/05-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. K., bytom P., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2 a 3 a čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 7 ods.   1 a 2, čl. 8 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. 2 KPt 367/05-9 z 13. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2005 doručená   sťažnosť   JUDr.   L.   K.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2 a 3 a čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   7   ods.   1   a 2,   čl. 8   a čl.   17   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskej prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   č. k. 2 KPt 367/05-9   z 13.   mája 2005.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že krajská prokuratúra uznesením č. k. 2 KPt 367/05-9 z 13.   mája   2005   zamietla   podľa   §   148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   sťažnosti poškodených   A.   H.   a JUDr.   L.   K.   smerujúce   proti   uzneseniu   prokurátorky   Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv 2251/04 zo 6. apríla 2005, ktorým vec podľa § 171 ods. 1 Trestného poriadku postúpila na ďalšie konanie Obvodnému úradu v P., odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „obvodný úrad“). Sťažovateľ ďalej   uviedol,   že   14.   júna   2004   osobne   podal   oznámenie   o spáchaní   trestného   činu na Obvodnom   oddelení   Policajného   zboru   P.   s tým,   že   ním   označený   páchateľ   A.   H. podal trestné   oznámenie   na   neho.   Následne   po vykonaní   úkonov   vo   veci,   s ktorými sťažovateľ   taktiež   nie   je   spokojný,   došlo   uznesením   prokurátorky   okresnej   prokuratúry č. k. 2   Pv   2251/04-24   zo   6.   apríla   2005   k postúpeniu   trestného   stíhania   pre   trestný   čin ohovárania   podľa   §   206   ods.   1   Trestného   zákona   a iné   na prejednanie   priestupku obvodnému   úradu.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   ktorá   bola uznesením krajskej prokuratúry zamietnutá.

V takomto   postupe   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojich   práv   aj   postupom   orgánov Obvodného oddelenia Policajného zboru   P.,   ktoré odmietli prijať oznámenie o trestnom čine a   ignorovali   pokyn   okresnej   prokuratúry,   pričom   prokuratúra   mu   nedala   odpoveď na jeho žiadosť o preskúmanie postupu polície. Okresná prokuratúra vydala rozhodnutie č. k.   2   Pv   2251/04-24   zo 6.   apríla   2005   bez   zákonných   dôvodov,   pričom   vychádzala z dokazovania vykonaného políciou, ktoré bolo formálne neúplné a absolútne neodborné.

Na základe týchto podkladov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd:

1. vyslovil porušenie jeho základných práv a slobôd zaručených čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2 a 3 a čl. 21 ods. 1 a 3 ústavy a práv zaručených čl. 7 ods. 1 a 2, čl. 8 a čl. 17 dohovoru uznesením krajskej prokuratúry č. k. 2 KPt 367/05-9 z 13. mája 2005,

2. toto rozhodnutie zrušil,

3. zrušil aj uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 2251/04-24 zo 6. apríla 2005 o postúpení veci podľa § 171 ods. 1 Trestného poriadku,

4. nariadil zastaviť konanie o priestupku obvodným úradom sp. zn. Pr 802/2005-Kv,

5.   zrušil   uznesenie   Úradu   inšpekčnej   služby   Policajného   zboru   K.,   inšpekčného odboru, sp. zn. ČTS: UIS-334/IKE-PO-2004 z 30. decembra 2004 a nariadil mu pokračovať v prešetrovaní jeho oznámenia,

6.   nariadil   Okresnému   súdu   Prešov   vrátiť   obžalobu   sp.   zn.   Pv   1403/04 zo 17. decembra 2004 v trestnej veci obvineného A. H. späť na doplnenie dokazovania,

7. uložil okresnej prokuratúre rozhodnúť o väzbe proti obvinenému A. H.,

8. uložil S., a. s., P. vykonať opatrenia na vrátenie dispozičných práv k spoločnému vlastníctvu spoločných priestorov v bytovom dome v P.,

9. uložil S., a. s., P. akceptovať vykonanú schôdzu vlastníkov bytov z 11. júna 2004,

10. priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, ktoré je krajská prokuratúra povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu,

11. priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 59 000 Sk, ktoré je S., a. s., P. povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnsoti tohto nálezu.

Sťažovateľ   bol   ústavným   súdom   vyzvaný   na   doplnenie   sťažnosti.   Listom z 15. augusta 2005 sťažnosť doplnil, i keď nie v požadovanom rozsahu, uviedol, že okrem výsluhového   dôchodku   nemá   iný   príjem   a nevlastní   žiadny   majetok,   a preto   žiada o ustanovenie   obhajcu.   K doplneniu   sťažnosti   pripojil   rozhodnutie   obvodného   úradu o zastavení konania č. k. OU-OVVS-B 2005/03801 zo 4. júla 2005, proti ktorému podal odvolanie 25. júla 2005. Sťažovateľ bližšie neuviedol, akým konaním boli porušené jeho základné práva a slobody.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   je   nesúhlas   sťažovateľa   s uznesením   krajskej   prokuratúry, ktorým mu ako poškodenému bola zamietnutá sťažnosť proti predchádzajúcemu uzneseniu o postúpení veci na konanie o priestupku okresnej prokuratúry.

Sťažovateľ   bližšie   neuviedol,   akým   spôsobom   mohlo   ním   namietané   uznesenie o zamietnutí   sťažnosti   porušiť   ním   označené   základné   práva   a slobody.   Už vôbec neobjasnil, z akého dôvodu do uvádzaného petitu zahrnul aj orgány polície, a bez náležitej opory v sťažnosti a v namietanom uznesení požaduje vzatie do väzby inej osoby ústavným súdom,   resp.   vydanie   takéhoto   pokynu,   ako   aj   pokynu   súkromnej   organizácii na rešpektovanie záverov schôdze nájomníkov a vrátenie nebytových priestorov.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na výrok rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha.

Z predložených   príloh   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   domáha,   aby   iná   osoba   bola stíhaná, ba dokonca, aby ústavný súd vydal pokyn na vzatie tejto osoby do väzby.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči inej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí   medzi   základné   práva   a slobody   podľa   druhej   hlavy   ústavy   a ani   ho   nemožno z niektorého základného práva ani slobody odvodiť (II. ÚS 42/00).

Tiež nemožno ani odvodiť právo sťažovateľa, aby bola iná osoba vzatá do väzby.

Keďže   takéto   základné   právo   ani   slobodu   nemožno   odvodiť,   v iných   svojich rozhodnutiach   ústavný   súd   už uviedol,   že   je bez právneho   významu   ďalej   sa   zaoberať (posudzovať) takými postupmi označených štátnych orgánov, ktoré nesmerujú k porušeniu základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/98). Keďže takýto postup nie je možné skúmať, tento názor možno rozšíriť aj na výsledok takého postupu, a to rozhodnutie vo veci samej. Poškodený má právo na riadne vykonanie vyšetrovania ohľadne svojho oznámenia, nemá však základné právo alebo slobodu na privodenie trestného stíhania inej osoby.

Právo osoby, ktorá sa cíti byť poškodená trestným činom, na trestné stíhanie inej osoby, nemožno vyvodiť ani z čl. 6 dohovoru (Európsky súd pre ľudské práva vo veci Helmers v. Švédsko z 29. októbra 1991, § 29).

Keďže   nemožno   vyvodiť   žiadne   základné   práva   a slobody   na   postih   inej   osoby alebo na   jej   vzatie   do   väzby,   k sťažovateľom   namietanému   porušeniu   základných   práv nemohlo dôjsť.

Nemožno skúmať príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím   a postupom orgánov Policajného zboru, ako aj súkromnej spoločnosti, ktorá by mala uznať platnosť členskej schôdze nájomníkov a vrátiť nebytové priestory.

Vzhľadom na uvedené sa nemožno zaoberať ustanovením obhajcu v konaní pred ústavným súdom, pretože ide o zrejme bezúspešné namietanie porušenia základných práv a slobôd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   podľa   svojej   stabilnej   judikatúry   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú aj vtedy, keď namietaným rozhodnutím nemôže vôbec dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa, ktoré v sťažnosti namieta.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005