znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 290/2022-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/39/2019 z 2. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkové východiská

1. Sťažovateľ sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. apríla 2022 domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Tiež žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie.

2. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou a jej doplnením na Okresnom súde Ružomberok domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 165 000 eur proti žalovanému sudcovi Okresného súdu Ružomberok ⬛⬛⬛⬛. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako zákonný sudca v exekučnej veci sťažovateľa sp. zn. Er/147/2000 poskytol „cudzím ľuďom“ jeho osobné údaje, pričom im predložil doručenku a listinné dôkazy týkajúce sa exekučného konania. Namietal tiež jeho označenie ako osoby povinnej v exekučnom konaní.

3. Uznesením predsedníčky Okresného súdu Ružomberok č. k. Spr 7001/19 z 22. mája 2019 v spojení s uznesením podpredsedu Okresného súdu Ružomberok č. k. Spr 7002/19 z 23. mája 2019 boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Ružomberok z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením č. k. 5NcC/4/2019 z 28. júna 2019 Krajský súd v Žiline prikázal vec Okresnému súdu Martin. Spis bol okresnému súdu postúpený 21. augusta 2019.

4. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. januára 2020.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ tvrdí, že zásielku z okresného súdu si v odbernej lehote neprevzal, tá sa okresnému súdu vrátila, a preto požiadal okresný súd o jej opätovné doručenie. Okrem iného poznamenal, že opätovnú zásielku z okresného súdu úspešne prevzal a v lehote sa proti napadnutému uzneseniu odvolal. Podľa jeho názoru okresný súd v jeho veci nekoná. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že rozhodnutím okresného súdu boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

7. Podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný oneskorene.

8. Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.“ Podľa § 367 ods. 1 CSP: „Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.“

9. Ústavný súd mal z oznámenia okresného súdu, ktorá tvorí prílohu neúplnej ústavnej sťažnosti, preukázané, že konanie bolo právoplatne skončené 15. januára 2020. Ústavný súd k doručeniu zásielky cituje priamo z oznámenia okresného súdu: „Pre úplnosť súd uvádza, že uznesenie Vám bolo doručované zákonným spôsobom, a to na adresu, ktorú ste uviedli v podaní označenom ako žaloba. Zásielku ste si v odbernej lehote neprevzal.“ Sťažovateľ podal neúplnú ústavnú sťažnosť 29. apríla 2022. Sťažovateľ v neúplnej ústavnej sťažnosti označil za odporcu Okresný súd Martin. Dvojmesačná lehota na ochranu uplatnených práv sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu uplynula 15. marca 2020. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ústavnej ochrany domáha po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd neúplnú ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene. Pre oneskorenosť ústavnej sťažnosti ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho ústavnej sťažnosti (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2022

Peter Straka

predseda senátu