znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 290/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 predbežneprerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom JUDr. Dušanom Klimom, Advokátska kancelária, Sládkovičova 16/61, Žiar nadHronom, pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Bratislave v sťažnosti neoznačenom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ods. 1   ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v sťažnosti neoznačenom konaní.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Sťažnosť smeruje proti prieťahom v súdnom konaní   Krajským   súdom   v   Bratislave   ul.   Záhradnícka   č.   10.   813   66   Bratislava   I. Sťažovateľka   proti   rozsudku   Okresného   súdu   v   Bratislava   I.   č.   j.:   26C-88/2010   dňa 24.7.2012 podala odvolanie.

Na   základe   dopytu   zo   dňa   20.6.2014,   bolo   žiadateľke   oznámené,   že   spis   bol Okresným súdom Bratislava I. odoslaný Krajskému súdu v Bratislave 18.10.2012.

Sťažovateľka   podala   dňa   2.3.2015,   žiadosť   o   prešetrenie   prieťahov   v   konaní adresovanú k rukám predsedu Krajského súdu Bratislava. Predseda Krajského súdu na žiadosť reagoval listom zo dňa 30.3.2015, v ktorom uznal dôvodnosť sťažnosti, na prieťahy za ktoré sa ospravedlnil, avšak pre objektívne dôvody, podľa jeho vyjadrenia, nie je možné prijať opatrenie na odstránenie prieťahov konaní.

Z   uvedených   skutočností   je   preukázané   porušenie   Ústavného   práva   sťažovateľky dané jej článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Z vyššie uvedeného navrhujeme aby Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. Zákona č. 38/1993 Z. z. v znení jeho zmien doplnkov o organizácií Ústavného súdu SR a konaní pred ním, prijal sťažnosť na Ďalšie konanie a aby v konaní veci samej vyhovel rozhodnutím, že Krajský súd v Bratislave porušil navrhovateľke jej základné ústavného právo.“

3. Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„Základné ústavné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd prieťahmi v súdnom konaní bolo porušené.

Ústavný súd SR zaväzuje Krajský súd v Bratislave bez ďalších prieťahov o odvolaní konať.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv po dobu dva a pol roka priznať odškodné v čiastke 24 024€ predstavujúcu priemerný zárobok 852€ x 28 mesiacov a trovy právneho zastúpenia vyčíslené na pojednávaní.“

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

7. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

11. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom v petite sťažnosti   v tejto súvislostioznačuje ako namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v neoznačenom súdnom konaní.

Sťažovateľka v prílohe k sťažnosti predložila ústavnému súdu vyjadrenie podpredsedukrajského súdu z 30. marca 2015 k jej žiadosti o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní z 2.marca 2015. V označenom vyjadrení podpredseda krajského súdu výslovne uvádza, že pooboznámení sa s vecou považuje sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.

Ďalej vo vyjadrení uvádza: „Šetrením v predmetnej právnej veci som zistil, že vec vedená   na   Okresnom   súde   Bratislava   1   pod   sp.   zn.   26C/88/2010   bola   predložená tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 a bola jej pridelená spisová značka 3Co/504/2012, ktorý v predmetnej právnej veci rozhodol dňa 29.05.2014. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/504/2012 zo dňa 29.05.2014 Vám bol zaslaný prostredníctvom Okresného súdu Bratislava   1,   a   jeho   doručenie   ste   dňa   17.07.2014   potvrdili   podpisom   na   poštovej doručenke.

Z vyjadrenia JUDr. Romana Bolebrucha, predsedu senátu 3Co vyplýva, že postup tunajšieho súdu bol ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení vo veci konajúceho senátu,   kde   bolo   ku   koncu   mesiaca   október   2012   celkom   372   nevybavených   vecí a prednostným   vybavovaním   starších   vecí,   ktoré   sa   vybavujú   priebežne   podľa   poradia, v akom boli predložené.

Vzhľadom   na   predmet   konania   sa   nejednalo   o   súdne   konanie,   ktoré   by   malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci a pod.) tak, ako   je   to   stanovené   rozhodovacou   praxou   štrasburských   orgánov   ochrany   práva   a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, a preto bol spis zaradený do bežného poradia na vybavenie.

Aj keď je zaručené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   je   potrebné   skúmať   vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a nevyhnutné, aby sa pri skúmaní prieťahov v konaní prihliadalo na viaceré konkrétne aspekty, medzi ktoré okrem iného patrí aj postup súdu v prejednávanej veci. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky možno za prieťah v konaní zapríčinený postupom súdu považovať situáciu, kedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej veci nebol zo strany konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedu senátu konajúceho vo veci sp. zn. 3Co/504/2012 musím konštatovať, že som v predmetnom konaní   zistil   prieťahy,   ktorých   príčiny   sú   však   dané   okolnosťami   objektívnej   povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie do príslušného senátu, spôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sú podané na Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý   vplyv   na   rýchlosť   konania   v   predmetnej   veci   a   sú   objektívnym   dôvodom neprimeranej dĺžky súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/504/2012 vyhodnotil ako dôvodnú. Dovoľte mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté objektívne prieťahy ospravedlnil.

Na záver uvádzam, že z dôvodu nezistenia subjektívnych príčin vzniku prieťahov v senáte a tiež za danej nepriaznivej personálnej situácie na tunajšom súde nie je možné prijať iné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v postupe súdu v predmetnom konaní.“

12. Ústavný   súd   má   v   ústave   a   v   zákone   o   ústavnom   súde   presne   definovanéprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatiekonania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktorésú upravené zákonom o ústavnom súde, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľdomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľasvojich práv.

13. Ako už bolo uvedené, predložená sťažnosť v petite v rozpore s ustanovením § 50ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   neobsahovala   označenie   všeobecného   súdu,   ktorý   malsvojím   postupom   porušiť   základné   práva   sťažovateľky,   a neobsahovala   ani   označeniespisovej značky konania, v ktorom sa tak malo stať. Sťažovateľka navyše v celej sťažnostineuviedla spisovú značku namietaného konania, i keď touto informáciou musela disponovať(predmetná spisová značka sa napríklad uvádza vo vyjadrení podpredsedu krajského súduz 30. marca 2015, navyše sťažovateľka bola riadne zastúpená právnym zástupcom, ktorýtúto informáciu bol schopný zistiť preverením na krajskom súde).

14. Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že podľa § 18 ods. 2 zákona   č.586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003Z.   z.“)   je   advokát   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začínakonanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

15.   Tak   ako   to   vyplýva   z citovaného   vyjadrenia   podpredsedu   krajského   súduz 30. marca   2015,   rovnako   aj   zo   zistení   ústavného   súdu   dopytom   na   Okresnom   súdeBratislava I vyplýva, že v predmetnej veci sťažovateľky vedenej na krajskom súde podsp. zn. 3 Co 504/2012 bol 29. mája 2014 vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť17. júla 2014.

Vzhľadom na vydanie rozsudku krajského súdu 29. mája 2014, ktorý nadobudolprávoplatnosť 17. júla 2014, takmer rok pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (28. apríla2015) je potrebné sťažnosť považovať podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnomsúde za oneskorene podanú.

Vzhľadom na uvedené, tu boli aj dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanej.

16. Ako obiter dictum ústavný súd vo vzťahu k argumentácii v citovanom vyjadrenípodpredsedu   krajského   súdu   z 30.   marca   2015   opakovane   zdôrazňuje,   že   obrannáargumentácia všeobecných súdov o nadmernej zaťaženosti sudcov nemôže obstáť, pretožepodľa judikatúry ústavného súdu ani prípadné nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musízabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnomkonaní. Námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavujedôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktorévšak nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich právbez zbytočných prieťahov.

17. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľkynerozhodoval.

P o u č e n i e :   Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožnopodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizáciezriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmaťuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 10. júna 2015