znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 290/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 544/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. Evy M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 544/06.

Sťažovateľka uviedla, že 4. júna 2003 podala Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o nahradenie prejavu vôle. Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 98/03 z 2. februára 2005 vyhovel jej návrhu, ale 15. apríla 2005 podal odporca proti rozsudku odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 144/05 z 18. mája 2006 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 98/03 z 25. septembra 2006 opätovne vyhovel sťažovateľkinmu návrhu. Proti rozsudku okresného súdu však odporca 9. novembra 2006 podal odvolanie.

Sťažovateľka   uviedla,   že   odvolanie   odporcu   jej   dosiaľ   nebolo   doručené   a o jeho obsahu   sa   dozvedela   prostredníctvom   nahliadnutia   do   spisu,   pričom   18.   januára   2007 sa k nemu vyjadrila. Podľa názoru sťažovateľky námietka odporcu obsiahnutá v odvolaní proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   bola   neúčelná   a   bezúspešná,   pretože   totožnou argumentáciou sa už podľa jej názoru krajský súd zaoberal, keď rozhodoval o skoršom odvolaní odporcu.  

Prejavom sťažovateľkinej nespokojnosti s postupom krajského súdu bola skutočnosť, že 30. marca 2007 podala žiadosť o urýchlenie konania, ale podľa jej vyjadrenia krajský súd na toto podanie nereagoval. Dňa 28. júna 2007 sťažovateľka podala predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú reagoval podpredseda krajského súdu listom sťažovateľke doručeným 30. júla 2007, pričom jej sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú. V liste   poukázal   na   vysoký   nápad   vecí   v senáte   a s prihliadnutím   na   danú   skutočnosť aj na to, že termín pojednávania v danej veci bol určený na 13. február 2008.

Sťažovateľka sa domnieva, že uvedený postup krajského súdu neprispieva k ochrane a zabezpečeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru.   Sťažovateľka   zároveň   dodala,   že   takéto   predlžovanie   súdneho   sporu spôsobuje   neistotu   a nestabilitu,   pričom   jeho   výsledok   ovplyvňuje   aj   jej   podnikateľskú činnosť,   keďže   jej   ide   o   nahradenie   prejavu   vôle   uzavrieť   dodatok,   ktorým   by   došlo k predĺženiu nájmu týkajúceho sa priestorov, v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť. Na   základe uvedeného sťažovateľka   žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 544/06 bolo porušené jej základné právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, zaviazal ho uhradiť   jej primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk,   ako   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľka   zároveň   žiadala   o anonymizáciu   svojich   údajov,   ako   aj   údajov ostatných osôb uvedených v rozhodnutiach ústavného súdu publikovaných v danej veci.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4   Co   544/06,   predmetom   ktorého   je   žaloba   o nahradenie   prejavu   vôle,   je   zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (napr.   IV.   ÚS   343/04, III. ÚS 59/05).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, či práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že proti rozsudku okresného súdu   sp.   zn.   19   C   98/2003   z 25.   septembra   2006   podal   odporca   9.   novembra   2006 odvolanie.   Následne   okresný   súd   predložil   odvolanie   spolu   so   spisom   krajskému   súdu na rozhodnutie 1. decembra 2006. Podaním z 18. januára 2007 sa k odvolaniu vyjadrila sťažovateľka. Z listu   podpredsedu   krajského súdu   sp.   zn. Spr.   2208/07 z 20. júla 2007, ktorým odpovedal na sťažnosť sťažovateľky, vyplýva, že termín odvolacieho pojednávania bol určený na 13. február 2008.

S prihliadnutím na uvedené, ako aj na doterajšiu dĺžku konania (takmer 11 mesiacov) a charakter   súdneho   sporu   (žaloba   o nahradenie   prejavu   vôle)   ústavný   súd   konštatuje, že zistené   skutočnosti   nemôžu   byť   podkladom   pre   vyvodenie   záveru   o porušení namietaných práv sťažovateľky (napr. III. ÚS 82/07, III. ÚS 222/07, III. ÚS 270/07).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľky o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   náhrady   trov   právneho zastúpenia sa už nezaoberal.Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007