znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 29/2012-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   februára   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa Tkáčika vo   veci   sťažnosti   J.   K.,   trvale   bytom   P.,   prechodne   bytom   Č.,   zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009 takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   29/2012-14 zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., trvale bytom P., prechodne bytom   Č. (ďalej len „sťažovateľka“),   pre   namietané porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   9.   februára   2009   podala   Okresnému   súdu Piešťany   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Vec   bola následne   postúpená   okresnému   súdu,   kde   je   vedená   pod   sp.   zn.   18   C/206/2009. V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, pretože odporca úmyselne nepreberá zásielky zasielané okresným súdom.   Uznesením   okresného súdu   zo 6. júla 2010 bolo nariadené znalecké   dokazovanie,   avšak   pre   správanie   odporcu   spis   dosiaľ   nebol   zaslaný   znalcovi na vypracovanie   znaleckého   posudku.   Podľa   jej   názoru „zákonná   sudkyňa   vykonáva doručovanie neefektívne“,   a preto   okresnému   súdu   navrhla, aby postupoval podľa   § 49 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/206/2009 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby   prikázal   okresnému   súdu   zaplatiť   jej   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3   319   € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   18   C/206/2009,   ktorý   si   ústavný   súd   vyžiadal na previerku, vyplýva, že vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:

Dňa 9. februára 2009 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Dňa 29. júna 2009 Okresný súd Piešťany vec postúpil okresnému súdu.Dňa 13. júla 2009 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.Dňa 30. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu s návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či súhlasí s odporcom navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Dňa 21. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.Dňa   23.   septembra   2009   okresný   súd   určil   termín   pojednávania na 16. november 2009.

Dňa 7. októbra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k vyjadreniu sťažovateľky.

Pojednávanie   konané   16.   novembra   2009   bolo   odročené   na   18.   január   2010 (sťažovateľka prítomná, odporca neprítomný).

Dňa 18.   novembra   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   odporcu z neúčasti   na   pojednávaní   konanom   16.   novembra   2009   z dôvodu   dlhodobej práceneschopnosti.

Pojednávanie   konané   18.   januára   2010   bolo   odročené   na   neurčito   (sťažovateľka prítomná, odporca neprítomný).

Dňa 18. januára 2010 okresný súd požiadal ošetrujúceho lekára odporcu – MUDr. M. B. o oznámenie zdravotného stavu odporcu.

Dňa   19.   januára   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   odporcu z neúčasti   na   pojednávaní   konanom   18.   januára   2010   z dôvodu   dlhodobej práceneschopnosti.

Dňa 4. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ošetrujúceho lekára odporcu o ukončení jeho práceneschopnosti k 22. januáru 2010, ako aj o tom, že odporca je schopný zúčastniť sa pojednávania.

Dňa 8. februára 2010 okresný súd určil termín pojednávania na 8. marec 2010.Pojednávanie   konané   8.   marca   2010   bolo   odročené   na   19.   apríl   2010   pre   účely výsluchu svedkov (sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).

Dňa   8.   marca   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   odporcu (z 3. marca 2010) z neúčasti na pojednávaní konanom v tento deň z dôvodu „zdravotnej hospitalizácie“.

Dňa   9.   marca   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   zrušenie   predchádzajúceho ospravedlnenia odporcu (zo 4. marca 2010).

Dňa 1. apríla 2010 sťažovateľka predložila okresnému súdu prehľad úspor počas trvania manželstva a navrhla, aby okresný súd nariadil znalecké dokazovanie – ohodnotenie nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pojednávanie konané 19. apríla 2010 bolo odročené na neurčito pre účely znaleckého dokazovania; okresný súd vypočul svedkov v súvislosti s poskytnutím pôžičiek odporcovi (sťažovateľka prítomná, odporca prítomný).

Dňa   5.   mája   2010   okresný   súd   urgoval   svedkyňu   J.   L.,   aby   mu   oznámila   číslo bankového účtu, z ktorého poskytla odporcovi pôžičku.

Dňa 1. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedkyne.Dňa 2. júna 2010 okresný súd vyzval S., a. s., pobočku T. (ďalej len „banka“), na poskytnutie informácie o výbere z bankového účtu svedkyne.

Dňa 22. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie banky.Dňa 2. júla 2010 sťažovateľka urgovala ustanovenie znalca v konaní.Okresný   súd   uznesením   zo   6.   júla   2010   ustanovil   znalca   z odboru   stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností.

Dňa   16.   júla   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o poskytnutie preddavku na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 28. júla 2010 bola okresnému súdu doručená námietka odporcu   proti osobe znalca.

Dňa   4.   augusta   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   odporcu   proti uzneseniu o ustanovení znalca.

Dňa 8. septembra 2010 okresný súd vyzval odporcu,   aby konkretizoval, čoho sa odvolaním domáha, ako aj dôvody zaujatosti znalca. Zásielku sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Nové   Mesto   nad   Váhom (oznámenie   z 11.   januára   2011)   ani   Obecného   úradu   Hôrka   nad   Váhom   (oznámenie z 3. februára 2011). Zásielka bola doručená odporcovi prostredníctvom jeho zamestnávateľa 18. februára 2011.

Okresný   súd   uznesením   z 3.   novembra   2010   priznal   banke   náhradu   hotových výdavkov za poskytnutie bankových   informácií;   10. novembra 2010 okresný   súd vydal opravné uznesenie.

Dňa   22.   februára   2011   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o zaslanie spisu.Dňa 21. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu   k výzve okresného súdu.

Dňa 23. marca 2011 okresný súd opätovne vyzval odporcu, aby konkretizoval dôvod zaujatosti znalca a aby oznámil, či žiada aj priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.Dňa 27. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená urgencia sťažovateľky týkajúca sa určenia termínu pojednávania.

Dňa 24. mája 2011 okresný súd oznámil sťažovateľke, že vo veci nie je možné určiť termín   pojednávania,   pretože   odporca   nereaguje   na   výzvy   okresného   súdu   a   nepreberá zásielky.

Dňa   31.   mája   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. júna 2011 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dokladov.Okresný   súd   uznesením   z 25.   júla   2011   priznal   odporcovi   čiastočné   oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 70 %.

Dňa   6.   septembra   2011   okresný   súd   požiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   o oznámenie   pobytu   odporcu   a Ústrednú evidenciu   väzňov   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   (ďalej   len   „evidencia   väzňov“) o oznámenie, či sa odporca nachádza vo väzbe, resp. vo výkone trestu.

Dňa   21.   septembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   evidencie väzňov.

Dňa 5. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie registra obyvateľov.Dňa 24. októbra 2010 okresný súd požiadal Obvodné oddelenia Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom a v Piešťanoch o doručenie uznesenia odporcovi. Zásielku sa odporcovi nepodarilo doručiť.

Dňa 7. decembra 2011 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie, či pozná adresu,   na   ktorej   sa   odporca   zdržuje,   a   zamestnávateľa   odporcu   o oznámenie,   či   tento u neho ešte pracuje.

Dňa 27. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky.Dňa 28. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie zamestnávateľa odporcu,   že   tento   dostal   výpoveď   z pracovného   pomeru   k 31.   marcu   2011,   pričom od 30. marca 2011 je práceneschopný.

Od 9. januára 2012 do 23. januára 2012 sa spis okresného súdu sp. zn. 18 C/206/2009 nachádzal na ústavnom súde.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   1   SprV/716/2011 z 27. januára 2012 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:„Spis bol na Okresný súd Trnava doručený dňa 9. 7. 2009... Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,   kde predmetom sú tak hnuteľné veci,   ako aj nehnuteľnosti, a to trojizbový byt a tiež rozostavaný rodinný dom, a vo veci je potrebné vykonávať znalecké dokazovanie...

Vo veci nenastali prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p. Sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v   konaní   podala   návrh   na   začatie   konania na miestne nepríslušný súd – Okresný súd Piešťany, ktorý postúpil spis na Okresný súd Trnava až 5 mesiacov po podaní návrhu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sudkyňa vykonáva úkony v spise bez prieťahov, avšak prieťahy   v   konaní   vznikajú   na   základe   skutočností,   že   odporca   sa   nedostavuje na pojednávania, zásielky preberá len sporadicky a v súčasnosti nie je známa jeho adresa pobytu.

Uznesením zo dňa 6. 7. 2010 bol vo veci ustanovený znalec..., avšak pre odvolanie proti   tomuto   uzneseniu   a   vyššie   uvedený   postup   nebol   doteraz   spis   zaslaný   znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 C/206/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (napr.   IV.   ÚS   221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v konaní   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd však pripúšťa, že v danom prípade ide o fakticky zložitú vec z dôvodu potreby znaleckého dokazovania. Na   túto   skutočnosť   poukázala   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení k sťažnosti.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil, že sťažovateľka,   ktorá   je   v konaní   pred   okresným   súdom   zastúpená   rovnakou   právnou zástupkyňou, podala svoj návrh miestne nepríslušnému súdu – Okresnému súdu Piešťany, ktorý   tento   návrh   postúpil   miestne   príslušnému   súdu   –   okresnému   súdu   až   po   piatich mesiacoch od jeho doručenia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku namiesto všeobecného súdu   odporcu   je   na   konanie   príslušný   súd,   ktorý   rozhodoval   o   rozvode,   ak   ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva...

Ústavný   súd   konštatuje,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v danom   prípade nepostupovala s odbornou starostlivosťou, a aj táto skutočnosť mala vplyv na predĺženie posudzovaného konania.

Samotná   sťažovateľka   bola   v konaní   aktívna,   zúčastňovala   sa   pojednávaní nariadených okresným súdom a ústavný súd z jej správania nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo možné osobitne pripočítať na jej ťarchu.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označeného práva sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Vec bola okresnému súdu postúpená až po piatich mesiacoch od doručenia návrhu sťažovateľky   Okresnému   súdu   Piešťany.   Ako   vyplýva   z prehľadu   procesných   úkonov, medzi   jednotlivými   úkonmi   okresného   súdu   sa   nevyskytli   dlhšie   obdobia   nečinnosti; okresný   súd   vykonal   viacero   pojednávaní,   vypočul   svedkov   a nariadil   znalecké dokazovanie.   Je   zrejmé,   že   zo   strany   odporcu   dochádza   k rôznym   obštrukciám,   ktoré sťažujú   postup   okresného   súdu   vo   veci.   Od   júna   2011   odporca   nepreberá   zásielky okresného súdu na žiadnej zo známych adries, resp. z ním zistených adries, a v súčasnosti nie   je možné zistiť   miesto,   na ktorom   by tieto   zásielky   prebral. Okresný   súd doručuje odporcovi   zásielky   prostredníctvom   pošty   a   príslušných   orgánov   Policajného   zboru   a v minulosti tak urobil aj prostredníctvom obecného úradu a zamestnávateľa. Okresný súd koná vo veci plynule.

Občiansky   súdny   poriadok   poskytuje   okresnému   súdu   viacero   možností,   ako zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov konania. Okresný súd napríklad môže odporcovi ustanoviť opatrovníka alebo doručovať mu písomnosti uložením v súdnom spise; okresný   súd   taktiež   môže   v prípade   riadneho   predvolania   na   pojednávanie   bez ospravedlnenia neprítomnosti dať odporcu predviesť, uložiť mu poriadkovú pokutu, resp. prejednať   vec   v jeho   neprítomnosti   –   všetko   samozrejme   za   dodržania   zákonom ustanovených podmienok so zreteľom na poučovacie povinnosti okresného súdu.

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, I. ÚS 92/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 26/2011) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02).

Ústavný   súd   s   prihliadnutím   na doterajšiu   dĺžku   posudzovaného   konania,   ako aj na to,   že   postup   okresného   súdu   v danej   veci   sa   nevyznačuje   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp. zn.   18   C/206/2009   porušené nebolo.

V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   určitú   nečinnosť,   sťažovateľka   má   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť ústavnému   súdu,   v rámci   ktorej   bude   zohľadnený   celý   doterajší   priebeh   konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka nebola v konaní pred ústavným súdom úspešná, preto jej ústavný súd nepriznal   finančné   zadosťučinenie,   priznanie   ktorého   sa   viaže   na   vyslovenie   porušenia základného práva alebo slobody všeobecným súdom, a ani úhradu trov konania (podobne napr. II. ÚS 214/03, IV. ÚS 244/04).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012