znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 29/07-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť R. B., trvale bytom L., prechodne bytom N., zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 23714/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 23714/97   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Ro   23714/97 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   R.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Prešov   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Prešov   j e   p o v i n n ý   uhradiť   R.   B.   trovy   konania   v sume 6 825 Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún)   do dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu JUDr. S. J., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   29/07-13 z 13. marca 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť R. B., trvale bytom L., prechodne bytom N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   S.   J.,   B.,   pre   namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 23714/97.

Sťažovateľka   uviedla,   že   je účastníčkou   súdneho   konania o zaplatenie 40 000 Sk s prísl. Dňa 25. augusta 1997 podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu súčasne   so   žiadosťou   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   a s návrhom   na   vydanie predbežného   opatrenia.   Podľa   jej   vyjadrenia   okresný   súd   nevydal   platobný   rozkaz, nenariadil pojednávanie a nerozhodol ani o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Konanie ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvá 9 rokov a 4 mesiace. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka za primerané odškodnenie zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, a to listom sp. zn. Spr 414/2007 z 22. marca 2007, kde sa okrem iného   uvádza „(...)   k nečinnosti   súdu   v období   od   6.2.2001   do   15.11.2006   je   potrebné uviesť,   že   v oddelení   Ro   v rokoch   1996   –   1997   napadlo   37 139   návrhov.   Oddelenie pracovalo   v počte   4   pracovníkov   v pracovných   pozíciách   1   tajomníčka   a 3   asistentky. Nápad bol vybavovaný priebežne s tým, že až po pridelení troch vyšších súdnych úradníkov oddelenie   platobných   rozkazov   vybavuje   priebežný   ročný   nápad   spolu   zo   zostávajúcimi vecami. Na základe vyššie uvedeného žiadame Ústavný súd SR, aby vyslovil, že postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod spisovou značkou Ro 23714/97 nebolo porušené ústavné právo R. Č. – B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR“.

Predseda okresného súdu uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti uviedol, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu súdneho spisu   ústavný súd zistil   nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom:

Dňa   25.   augusta   1997   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žalobu,   žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku a návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 9. decembra 1997 sťažovateľka požiadala okresný súd o vydanie platobného rozkazu.

Dňa 14. apríla 1998 okresný súd vylúčil návrh na vydanie predbežného opatrenia zo spisu a previedol ho do registra „Ncc“.

Dňa   14.   apríla   1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku, predloženie kópie živnostenského listu a upresnenie petitu.

Dňa   9.   apríla   1999   sťažovateľka   urgovala   okresný   súd   o vybavenie   jej   právnej veci.Dňa 16. apríla 1999 okresný súd previedol návrh na vydanie predbežného opatrenia do registra „C“.

Dňa   16.   apríla   1999   sťažovateľka   upresnila   petit   návrhu   a predložila   kópiu živnostenského listu.

Dňa 29. januára 2001 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby dokladovala právnu subjektivitu odporcu.

Dňa   13.   februára   2001   sťažovateľka   odpovedala   na   výzvu   okresného   súdu z 29. januára 2001.

Dňa   10.   apríla   2001   okresný   súd   požiadal   o výpis   z registra   občianskych združení.

Dňa 15. novembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či trvá na podanom   návrhu   ako   aj   na   návrhu   na   oslobodenie   od   súdneho   poplatku   a návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia.   Sťažovateľka   bola   zároveň   vyzvaná   na   špecifikáciu odporcu.

Dňa 16. novembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (ďalej len „potvrdenie“).

Dňa   14.   decembra   2006   sťažovateľka   okresnému   súdu   predložila   potvrdenie a oznámila, že trvá na podanom návrhu na začatie konania.

Dňa   16.   marca   2007   sťažovateľka   odpovedala   na   dožiadanie   okresného   súdu ohľadom špecifikácie odporcu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. Ro 23714/97 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. Ro 23714/97 je zaplatenie sumy 40 000 Sk s prísl. z dôvodu zmluvnej pokuty v zmysle Občianskeho zákonníka,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov. Vec z právneho   a   skutkového   hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali   viac   ako   9-ročný   priebeh konania. Okresný súd nerozhodol o predbežnom opatrení, nevydal platobný rozkaz a neurčil žiadny termín pojednávania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu. Aj keď okresný súd pri hodnotení správania sťažovateľky nemal pripomienky, pozornosti ústavného súdu neušla   skutočnosť,   že   sťažovateľka   predložila   živnostenský   list   až   po   roku   od   výzvy okresného súdu, čo nemožno hodnotiť ako súčinnosť so súdom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľkou   namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného konania.

Trvanie súdneho konania v dĺžke presahujúcej 9 rokov je ústavne neakceptovateľné, čo zdôrazňuje aj obdobie od 29. januára 2001 do 28. marca 2007, keď bol okresný súd absolútne nečinný.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a skutočnosť,   že   hoci   konanie začalo   ešte   v roku   1997,   bol   nečinný   spolu   8   rokov   a   1   mesiac,   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 23714/97 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Ro   23714/97   konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v dôsledku   čoho   „vyvolali   psychický   stav   neistoty   a očakávania,   ako   bude   vo   veci rozhodnuté,   ako   aj   či   bude   v prípade   jej   úspechu   vo   veci   možné   ešte   uspokojenie   jej pohľadávky.   Prieťahmi   v konaní   sa   neustále   zvyšuje   neistota   sťažovateľky   a zmenšuje pravdepodobnosť, že uplatnená pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená. Tento psychický stav neistoty umocnila aj skutočnosť, že okresný súd nerozhodol do dnešného dňa o návrhu na vydanie predbežného opatrenia (...)“.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   spravodlivo   žiadať,   aby   fyzická   osoba viac ako 9 rokov čakala na výsledok konania o zaplatenie 40 000 Sk s prísl., ktoré dosiaľ nie je   právoplatne   skončené.   U sťažovateľky   takýto   postup   okresného   súdu   oprávnene vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby,   ako aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru, že finančné   zadosťučinenie   v sume   80   000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť v súlade   s výrokom   tohto   nálezu, je primeraným zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania v sume 6 888 Sk, ktoré aj bližšie špecifikovala. Ústavný súd však priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania iba v sume 6 825 z dôvodu jej právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 2 730 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu 19 % DPH v sume 1 037 Sk, pretože advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2005 v sume 16 381 Sk. Ďalej ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov. priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 164 Sk. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007