znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 29/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr.   J. P.,   bytom N., zastúpeného advokátkou JUDr. L. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Nové Zámky v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-710/20-NZ-98 (neskôr   vedenej   na Okresnom   riaditeľstve   Policajného zboru   Nové Zámky, úrade justičnej a kriminálnej polície, odbore všeobecnej kriminality, pod sp. zn. ČVS: OUV-635/20-NZ-01) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. P.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2005   doručená   sťažnosť   (z   9.   decembra   2005)   MUDr.   J.   P.,   bytom   N.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. L. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania   Policajného   zboru   Nové   Zámky   (ďalej   len   „vyšetrovateľ   okresného   úradu vyšetrovania“)   v trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-710/20-NZ-98   (neskôr vedenej   na   Okresnom   riaditeľstve   Policajného   zboru   Nové   Zámky,   úrade   justičnej a kriminálnej polície, odbore všeobecnej kriminality, pod sp. zn. ČVS: OUV-635/20-NZ-01).

Sťažovateľ   prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   uviedol,   že   ako súkromný lekár prejavil v auguste 1995 záujem o kúpu nebytových priestorov v obci Š., v katastrálnom území N., zapísaných na LV č. 888 na parcele číslo 467 o výmere 884 m2, nachádzajúcich   sa   vo   vlastníctve   obchodnej   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.,   Š.   (ďalej   len   „K., s. r. o.“).   Po   predchádzajúcom   jednaní   so   zástupcom   uvedenej   obchodnej   spoločnosti uzatvoril sťažovateľ 12. septembra 1995 kúpnu zmluvu č. NZ-117/95-Ik. V bode II tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 4 200 000 Sk, a to po zaokrúhlení na základe znaleckého posudku   č.   095/1995 z 20. augusta 1995 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo Ing. L. J.

Sťažovateľovi poskytla S., a. s., B., pobočka N. (ďalej len „S., a. s.“), na základe úverovej zmluvy č. 2184198-179/50 z 25. septembra 1995 úver vo výške 4 200 000 Sk za účelom   zaplatenia   kúpnej   ceny.   Svoju   pohľadávku   peňažný   ústav   zabezpečil   zmluvami o zriadení   záložného   práva   a   obmedzení   prevodu   nehnuteľnosti   č.   2184198-179/50/2 a č. 2184198-179/50/3 uzatvorenými 25. septembra 1995.

Po   podpise   úverovej   zmluvy   sa   sťažovateľ   dozvedel,   že   cena   ním   kúpených nehnuteľností uvedená v znaleckom posudku Ing. L. J. č. 095/1995 z 20. augusta 1995 bola nadsadená,   teda   že   týmto   znaleckým   posudkom   bola   nehnuteľnosť   nadhodnotená v prospech K., s. r. o. Podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu sťažovateľ prvýkrát oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nové Zámky v roku 1996, kde však „trestné oznámenie prijaté v písomnej forme do zápisne nebolo“. Následne (15. januára 1998)   podal   sťažovateľ   na   Okresnej   prokuratúre   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) písomne trestné oznámenie. Okresná prokuratúra vec odstúpila Okresnému úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru   Nové   Zámky   ako   vecne   a   miestne   príslušnému orgánu. Vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-710/20-NZ-98-Fr. z 15. decembra 1998 uvedenú vec podľa § 159 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom   konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „Trestný poriadok“) odložil s tým, že nejde o podozrenie z trestného činu.

Sťažovateľovi ako oznamovateľovi nebolo uznesenie vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania z 15. decembra 1998 riadne a včas v súlade s Trestným poriadkom doručené. Prevzal ho až 10. septembra 2001 po osobnej návšteve riaditeľa príslušného orgánu činného v trestnom   konaní. Medzitým   podal   (20.   decembra   2000) na okresnej   prokuratúre nové písomné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu.   Po   doručení   uznesenia   z   15.   decembra   1998   podal   sťažovateľ   v zákonnej   lehote sťažnosť,   na   základe   ktorej   okresná   prokuratúra   uznesením   č.   k.   Pn 2006/98-14 z 13. septembra 2001 uznesenie vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania sp. zn. ČVS: OÚV-710/20-NZ-98-Fr. z 15. decembra 1998 zrušila a prikázala vo veci ďalej konať.

Konanie bolo vedené pod sp. zn. ČVS: OUV-635/20-NZ-01. Vyšetrovateľ konajúci vo veci pribral 6. marca 2002 do konania podľa § 110 ods. l Trestného poriadku Ústav súdneho inžinierstva Ž., ktorý vypracoval 30. mája 2002 znalecký posudok č. 47/2002. Následne, po uplynutí ďalších dvoch rokov, napokon vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ČVS: OUV-635/20-2001-La z 23. septembra 2004 trestné stíhanie v predmetnej veci podľa § 172 ods. l Trestného poriadku s poukazom na § 11 ods. l písm. a) Trestného poriadku zastavil z dôvodu   premlčania   trestného   stíhania.   Sťažovateľ   podal   proti   tomuto   rozhodnutiu vyšetrovateľa   sťažnosť,   ktorú   okresná   prokuratúra   uznesením   č.   k.   Pv   1144/01-125 z 2. novembra 2004 zamietla podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza: „Toto uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky sťažovateľ prevzal v mesiaci december 2004.“

Sťažovateľ   namieta,   že   okresná   prokuratúra   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia „... vyslovila   názor,   že   Ing.   J.   naplnil   svojím   konaním   zákonné   znaky   trestného   činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Márnym uplynutím lehoty na vznesenie obvinenie došlo ku skutočnosti, že trestné stíhanie sa v zákonnej dobe premlčalo, čím navrhovateľovi bolo odňaté právo uplatniť si v trestnom konaní náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s protiprávnym konaním znalca.

Táto   základná   materiálna   škoda   sťažovateľovi   vznikla   vo   výške   rovnajúcej   sa rozdielu   medzi   skutočnou   -   reálnou   hodnotou   nehnuteľnosti   a   hodnotou   uvedenou v znaleckom posudku č. 095/1995, t j. 2.495.437,- Sk. (...)

V prípade, keby pracovník Ministerstva vnútra SR Bratislava, Krajského riaditeľstva PZ SR Nitra, vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ SR Nové Zámky ako vecne a mieste príslušný orgán na konanie v roku 1998 bol postupoval v súlade s ustanovením § 159 Trestného poriadku a sťažovateľovi by bol doručil uznesenie podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku, bol by mu umožnil uplatniť si svoje práva poškodeného, pretože mohol už v roku 1998 si uplatniť možnosť podať sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. ČVS: OÚV- 710/20-NZ-1998. Práve konaním pracovníkov Ministerstva vnútra SR tým, že nedôsledne postupovali v danom prípade, došlo k procesným pochybeniam. Tieto pochybenia majú svoj pôvod v neodbornosti, nedôslednosti, laxnosti prístupu k ľudským právam a ich ochrane, v nízkom právnom vedomí, resp. v neznalosti a v neuplatňovaní Ústavy SR a zákonov SR a tieto pochybenia mali za následok, že sťažovateľovi bola odňatá možnosť uplatniť si svoje právo poškodeného v trestnom konaní, na ktoré on sám dal podnet.

Opodstatnenosť a včasnosť podania návrhu na konanie o sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. sťažovateľ preukazuje tým, že v lehote dvoch mesiacov od doručenia   uznesenia   Okresnej   prokuratúry   v   Nových   Zámkoch,   v   ktorom   potvrdili spáchanie trestného činu podvodu proti jeho osobe znalcom, Ing. L. J. v roku 1995 pri vypracovaní znaleckého posudku č. 095/1995, ako aj premlčanie trestného stíhania, podal na Okresný súd Nové Zámky žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov proti žalovaným v 1. rade K. s. r. o. Š. a v 2. rade S. a. s. B., ktoré konanie na súde doposiaľ nebolo ukončené a prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 24. 11. 2005.“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   nálezom rozhodol: „že   konaním   pracovníkov   Ministerstva   vnútra   SR   Bratislava   -   Krajského riaditeľstva PZ SR Nitra, konkrétne vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR Nové Zámky (v tom čase) došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa podľa hlavy druhej, siedmeho oddielu článku 46 odseku 1 Ústavy SR tým, že porušením zákona a nečinnosťou orgánu činného v trestnom konaní došlo k premlčaniu trestného stíhania a tým k obmedzeniu jeho práva domáhať sa svojho práva ako poškodeného na inom orgáne Slovenskej republiky, ako aj na nezávislom a nestrannom súde.

Zároveň navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením článku 127 odsek 3 Ústavy SR a § 50 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie zo strany Ministerstva vnútra SR, Krajského riaditeľstva PZ SR Nitra, spočívajúce v priamej materiálnej škode vo výške 2.495.437,- Sk ako rozdiel ceny nehnuteľnosti   určenej   znalcom,   Ing.   L.   J.   a   skutočnou   cenou   nehnuteľnosti,   určenej znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Ž., ako aj ďalšiu materiálnu škodu vo výške 2.400.000,- Sk, pozostávajúcu z hodnoty zakúpenej nehnuteľnosti a čiastky, ktorú investoval do rekonštrukcie v roku 1995 a budova v rámci súdnej exekúcie bola vydražená, ako aj materiálnu škodu vo výške 2.000.000,- Sk ako hodnotu polovice rodinného domu v Š.,   ktorá   v   rámci   súdnej   exekúcie   bola   vydražená   ako   podhodnotená,   ako   aj   titulom morálnej škody, ktorú v dôsledku konania znalca a pracovníka MV SR Bratislava utrpel vo výške 5.000.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ   namieta   zásah   do   svojich   základných   práv   postupom vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-710/20-NZ-98 (neskôr vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Nové Zámky, úrade justičnej a kriminálnej polície, odbore všeobecnej kriminality, pod sp. zn. ČVS: OUV-635/20-NZ-01),   ktorý „...   porušením   zákona   a   nečinnosťou...   v   trestnom   konaní...“ spôsobil,   že „... došlo   k premlčaniu   trestného   stíhania   a   tým   k obmedzeniu“ sťažovateľovho   práva „... domáhať sa svojho práva ako poškodeného na inom orgáne Slovenskej republiky, ako aj na nezávislom a nestrannom súde“. Podstatou sťažnosti je teda námietka, že zbytočnými prieťahmi   v označenom   trestnom konaní   spôsobenými   nečinnosťou   a nesprávnym procesným   postupom   vyšetrovateľa   došlo   k zmareniu   možnosti   sťažovateľa   domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.

K prípadnému porušeniu základných práv sťažovateľa označeným spôsobom však mohlo dochádzať najneskôr do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci. Okamih doručenia uznesenia okresnej prokuratúry č. k. Pv 1144/01-125 z 2. novembra 2004 (ktorý podľa   tvrdenia   samotného   sťažovateľa   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   nastal „... v mesiaci december 2004...“) je najneskorším okamihom, keď sa sťažovateľ dozvedel o skutočnostiach,   na   základe   ktorých   namieta   porušenie   svojho   základného   práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ   sa   však   na   ústavný   súd   obrátil   až   sťažnosťou   z 9.   decembra   2005 doručenou ústavnému súdu 14. decembra 2005 (podanou na poštovú prepravu v decembri 2005), t. j. zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významnú pre okamih začatia plynutia zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde skutočnosť, že sa sťažovateľ v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia okresnej prokuratúry č. k. Pv 1144/01-125 z 2. novembra 2004 civilnou žalobou v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. NZ-117/95-Ik uzatvorenej 12. septembra 1995 so spoločnosťou K., s. r. o., ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich zmlúv uzatvorených so S., a. s., 25. septembra 1995, pričom toto súdne konanie nebolo dosiaľ skončené.

Sťažovateľ   nenamieta   neústavnosť   postupu   alebo   rozhodnutia   okresného   súdu v občianskom súdnom konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Jeho sťažnosť smeruje výlučne proti Okresnému úradu vyšetrovania Policajného zboru Nové Zámky, resp. proti jeho právnemu nástupcovi, čo nepochybne vyplýva nielen z odôvodnenia sťažnosti, ale aj z jej petitu, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný. Predmet   a výsledok   občianskeho   súdneho   konania   o   určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy uzatvorenej 12. septembra 1995 medzi sťažovateľom a spoločnosťou K., s. r. o., ako aj zmlúv uzatvorených 25. septembra 1995 medzi sťažovateľom a S., a. s., sa bezprostredne netýka namietaného zásahu do základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zbytočnými   prieťahmi   v trestnom konaní   zo   strany   vyšetrovateľa okresného   úradu vyšetrovania a vo vzťahu k tomuto zásahu, ktorý je predmetom sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, ani nemôže predstavovať dostupný a účinný prostriedok nápravy, ktorý je potrebné vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2006