znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 289/2014-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. augusta 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu Rudolfa Tkáčika   prerokoval   sťažnosť   J. Š.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. Dianou Treščákovou, PhD.,   Skladná   38,   Košice,   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 882/1998 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Kežmarok   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   882/1998 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Kežmarok   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   882/1998 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (štyritisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Kežmarok p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Kežmarok j e   p o v i n n ý   uhradiť   J. Š.   trovy   konania   v   sume 284,08 €   (slovom   dvestoosemdesiatštyri   eur   a   osem   centov)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky JUDr. Diany Treščákovej, PhD., Skladná 38, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 289/2014-12 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 882/1998.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. 1 Spro 483/2014 doručeným ústavnému súdu 16. júna 2014, v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„... I. Skutková a právna zložitosť sporu Predmetom   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Kežmarok   pod   sp.   zn.   5   C 882/1998 je náhrada škody vo výške 5 403.37 eur s príslušenstvom. Spor po právnej stránke nepovažujem za náročný, náročnosť sporu po skutkovej stránke do určitej miery zvyšuje potreba znaleckého dokazovania, ktoré síce bolo nariadené, ale nebolo doposiaľ vykonané. Jeho   vykonanie   v   súčasnosti   závisí   od   žalobcu,   ktorý   požiadal   o   poskytnutie   lehoty 3 mesiacov   na   predloženie písomnej   dokumentácie novoustanovenému   znalcovi,   o ktorú znalec požiadal na pojednávaní 19. 3. 2014...

III. Prekážky postupu podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku Žiadne. IV. Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok spôsobil žalobca Žiadne. V. Prieťahy, ktoré podľa názoru Okresného súdu Kežmarok boli spôsobené súdom

-   realizácia   prvého   úkonu   po   doručení   žaloby   (7.   9.   1998)   s   dlhším   časovým odstupom   cca.   2   roky   (22.   6.   2000)   -   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh na začatie konania,

- po uznesení o nezaplatení súdneho poplatku z 8. 4. 2000 a následnom zdokladovaní jeho úhrady, termín pojednávania vytýčený s dlhším časovým odstupom, cca. vyše 2 rokov (17. 7. 2003),

- nesústredený postup a dlhšie obdobie nečinnosti, keď po uznesení z 22. 11. 2004 bolo   vo   veci   nariadené   znalecké   dokazovanie   a   ustanovená   znalkyňa   M. P.,   táto   si od žalobcu   vyžiadala   podklady   potrebné   pre   vypracovanie   znaleckého   posudku až 15. 8. 2005,

- nesústredený postup a dlhšie obdobie nečinnosti, keď súd nekonal vo veci viac než 8 rokov, keďže 24. 6. 2013 nariadil termín pojednávania na 24. 9. 2013,

VI. Charakteristika, či zistené prieťahy sú zbytočnými prieťahmi V tejto časti posúdenia otázky ponechávam na Ústavný súd SR. VII. Iné okolnosti veci V   dĺžke   konania   určitou   mierou   prispela   i   pôvodne   ustanovená   znalkyňa,   ktorá si od žalobcu   vyžiadala   podklady   potrebné   pre   vypracovanie   znaleckého   posudku s dlhším časovým odstupom   cca.   9   mesiacov od jej ustanovenia za   znalkyňu   uznesením z 22. 11. 2004.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

«... II. Procesné úkony vo veci od podania žaloby doposiaľ

7. september 1998 doručenie žaloby na súd,

22. jún 2000 výzva žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania,

8. august 2000 uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku doručené žalobcovi 3. novembra 2000,

17.   júl   2003   pojednávanie   vo   veci   samej,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 4 189,- Sk proti žalovanému v 3. rade,

16.   október   2003   pojednávanie,   neustanovil   sa   žalobca,   preto   bolo   odročené na 22. januára 2004,

22. januára 2004 pojednávanie odročené na 6. apríla 2004 za účelom predvolania žalovaného v 1. rade, 2. rade a svedkov navrhnutých na pojednávaní žalobcom,

6. apríl 2004 pojednávanie vo veci samej,

9.   september   2004   pojednávanie,   na   ktorom   sa   nezúčastnil   žalobca   z   dôvodu práceneschopnosti,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého dokazovania,

22.   november   2004   uznesenie   o   ustanovení   M. P.,   znalkyne   z   odboru   ekonomiky a podnikania, odvetvia personalistiky; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. 12. 2004,

24.   september   2013   pojednávanie,   na   ktoré   sa   neustanovil   žiaden   z   účastníkov konania,

16. október 2013 zápisnica o výsluchu žalobcu,

7. január 2014 žiadosť Okresného súdu Kežmarok o zapožičanie spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C 311/2002,

17. február 2014 uznesenie o odvolaní znalkyne M. P. a súčasné poverenie pre novú znalkyňu V. P.,

19. marec 2014 pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade   za   účasti   žalobcu   a   novoustanovenej   znalkyne   V. P.,   pojednávanie   odročené na neurčito za účelom predloženia spisovej dokumentácie s doplnenými listinnými dôkazmi žalobcom tak, ako to požadovala novoustanovená znalkyňa; žalobca požiadal o dodatočnú lehotu 3 mesiacov na predloženie požadovanej spisovej dokumentácie...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 882/1998 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania o   náhradu   škody   na   zverených   hodnotách   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 16 rokov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil aj obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu. K zbytočným prieťahom došlo od 7. septembra 1998, keď bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania, do 22. júna 2000, keď okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (prieťah v trvaní 1 roka a 9 mesiacov), od 8. augusta   2000,   keď   bolo   uznesením   zastavené   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku, do 17. júla 2003, keď sa na okresnom súde konalo pojednávanie (prieťah v trvaní 2 rokov a 11 mesiacov), od 22. novembra 2004, keď bolo vydané uznesenie o ustanovení znalkyne, do 24. septembra 2013, keď sa konalo pojednávanie (prieťah v trvaní 8 rokov a 10 mesiacov). Ústavný súd poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania je sama osebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 C 882/1998, došlo k zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   882/1998,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   882/1998   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   veci považoval priznanie sumy 4 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon   rozhodol   aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal sťažovateľovi   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014