znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 289/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 56/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2009 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 56/08.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   7.   apríla   2008 „písomný návrh na začatie konania o ochranu práva proti zásahu do osobného údaju“. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza úkony okresného súdu v priebehu tohto konania od podania žaloby   až   doteraz,   pričom   podľa   jeho   názoru   okresný   súd   nekonal,   čím porušil   jeho označené práva podľa ústavy a dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom:„Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2, čl. 48 Ústavy SR a ods. 1, čl. 6 Dohovoru boli nečinnosťou Okresného súdu v Bardejove v súdnom konaní vedeného u neho pod č. k. 5 C 56/08 porušené.

2.   Prikazuje   Okresnému   súdu   v Bardejove   v spore   pod   č.   k.   5   C   56/08   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2 tis. EUR (...), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

4. Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Zo sťažnosti a z jej príloh nie je zrejmé, že sťažovateľ využil účinný prostriedok nápravy, ktorý mu poskytuje sťažnosť.

Z iných konaní, ktoré sťažovateľ viedol pred ústavným súdom (napr. III. ÚS 193/08), vyplýva,   že   bol   vyzvaný,   aby   predložil   dôkaz,   ako   si   bránil   svoje   práva   za   použitia prostriedkov,   ktoré   mu   umožňoval   osobitný   predpis.   Sťažovateľ   uviedol,   že „výzva Ústavného súdu SR je podľa môjho úsudku neopodstatnená, zbytočná a právne irelevantná. Preto   trvám   na   tom,   aby   táto   sťažnosť   bola   Ústavným   súdom   SR   bez   obštrukcií a lavírovania prejednaná a uzavretá riadne a tak ako má byť.“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20, § 50 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   §   53   ods.   l   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd, ako to vyplýva aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, v prípadoch namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv do 1. apríla 2005 poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a   o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) v ustanoveniach § 17 ods. 1, § 20 až § 23, alebo právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu postupoval vo vzťahu k okresnému súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 56/08 tak, ako mu to umožňovali ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb., resp. po 1. apríli 2005 ustanovenia § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nepredložil   dôkaz   o využití   prostriedkov ochrany jeho základných práv a slobôd, ktoré mu poskytuje osobitný právny predpis.

Keďže   ústavný   súd   považuje   vyčerpanie   tejto   zákonnej   možnosti   za   predpoklad možného   preskúmania   sťažnosti   sťažovateľa   namietajúceho   porušenie   označených   práv podľa ústavy a dohovoru (pretože predseda okresného súdu mal a má v zmysle citovaných ustanovení možnosť prijať adekvátne opatrenia na urýchlenie prerokovania veci), vzhľadom na   uvedený   skutkový   stav   jeho sťažnosť   odmietol   so   zreteľom   na   nesplnenie   tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dĺžku konania vo veci dosiaľ ani nemohlo dôjsť   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

To   však   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedenej veci, avšak iba pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   zjavne   bezúspešné   uplatňovanie   ochrany   základného   práva prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd už nezaoberal otázkou právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009