znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 289/04-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1.   decembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Mgr. Rastislava Timka, bytom L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. O., Advokátska kancelária, L., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   –   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 449/96 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Mgr.   Rastislava   Timka   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 449/96   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 449/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Rastislavovi Timkovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún),   ktoré mu je   Okresný   súd Košice – okolie   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie je p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. Rastislava Timka na účet advokátky JUDr. E. O., Advokátska kancelária, L., vo výške 14 010 Sk (slovom štrnásťtisícdesať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Mgr. Rastislava Timka vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2004 doručená sťažnosť Mgr. Rastislava Timka, bytom L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou   JUDr.   E.   O.,   Advokátska   kancelária,   L.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   – okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 16   C 449/96   o návrhu sťažovateľa proti   odporkyni   K.   T.   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov. Sťažnosť bola doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 26. júla 2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 449/96 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvádza úkony, ktoré v konaní vykonal, pričom poukazuje na to, že bol aj právne zastúpený. Z nekonania okresného súdu vzniká sťažovateľovi finančná strata. Sťažnosť bola doplnená podaním právnej zástupkyne sťažovateľa, v ktorom označila porušené základné práva   sťažovateľa   a špecifikovala   aj   výšku   primeraného   finančného   zadosťučinenia. V doplnení sťažnosti sa poukazuje na to, že v konaní dochádza k zjavným prieťahom.Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie začaté v roku 1996 do dnešného dňa nie je právoplatne skočené, čo vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty.

Sťažovateľ   považuje za   primerané,   aby   mu   v tejto   veci   bolo   priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 520 Sk. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby žije sťažovateľ v stave právnej neistoty. Sťažovateľ v dôsledku toho nemôže nakladať so svojimi vecami.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Na základe podanej sťažnosti žiadam, aby Ústavný súd SR prikázal Okresnému súdu Košice – okolie vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 449/1996 konať a rozhodnúť o zrušení a vysporiadaní   BSM   v zmysle   príslušných   predpisov,   podaných   návrhov   a vykonaného dokazovania.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním z   9. novembra   2004. V tomto podaní uvádza prehľad vykonaných úkonov zo strany okresného súdu. Poukazuje na to, že v dôsledku urážlivého správania sťažovateľa došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu zaujatosti a v súčasnosti vec prejednáva už tretia zákonná sudkyňa.

Predseda   okresného   súdu   uviedol   v podaní   z 9.   novembra   2004   v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 23. novembra 2004 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   289/04-11   z 29.   septembra   2004   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj   v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zložité s ohľadom na rozsiahle dokazovanie.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľa takými skutočnosťami,   ako   je   neospravedlnená   neúčasť   na   pojednávaniach.   Avšak   k určitému predĺženiu   konania   prispeli   aj   účastníci   konania   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu častej zmeny právnych zástupcov.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu. Ústavný súd sa zaoberal celkovým priebehom predmetného konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 449/96 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   30.   augusta   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   neboli   prítomní). Na pojednávaní sa vyhlásilo uznesenie č. k. 16 C 523/95-43 z 30. augusta 1996 o zastavení konania   o vydanie   hnuteľných   vecí   a na   samostatné   konanie   sa   vylúčilo   konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené pod sp. zn. 16 C 449/96.Dňa   25.   februára   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (navrhovateľ   –   sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom – nebol prítomný, odporkyňa bola prítomná).

Dňa 28. mája 1997 bol určený termín pojednávania na 12. jún 1997.Dňa 12. júna 1997 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 16. júna 1997 došlo okresnému súdu podanie navrhovateľa, v ktorom navrhol vykonanie dôkazu.

Dňa 10. júla 1997 boli právni zástupcovia účastníkov konania urgovaní, aby zaslali listinné dôkazy.

Dňa 29. septembra 1997 boli právni zástupcovia navrhovateľa a odporkyne vyzvaní na doručenie listinných dôkazov.

Dňa 1. októbra 1997 bol okresnému súdu doručený od odporkyne list vlastníctva č. 390.Dňa 3. októbra 1997 došlo okresnému súdu od navrhovateľa stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

Dňa 9. marca 1998 navrhovateľ oznámil, že si zvolil novú právnu zástupkyňu.Dňa 28. apríla 1998 bol určený termín pojednávania na 14. máj 1998.Dňa 14. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 28. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   1.   júna   1998   došlo   okresnému   súdu   podanie,   ktorým   odporkyňa   navrhla vykonanie dôkazov.

Dňa 3. júna 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci neboli prítomní).Dňa 22. júla 1998 bol určený termín pojednávania na 3. september 1998.Dňa 31. augusta 1998 právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 3. septembra 1998.

Dňa 15. októbra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   27.   novembra   1998   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   určil   povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 7. decembra 1998 došlo okresnému súdu podanie navrhovateľa, ktorým navrhol uzavretie súdneho zmieru.

Dňa 31. decembra 1998 bol navrhovateľom zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   9.   februára   1999   bol   odporkyňou   zaplatený   preddavok   na trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa   21.   januára   2000   okresný   súd   vydal   uznesenie   o nariadení   znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva.

Dňa   28.   marca   2000   okresný   súd   urgoval   u   znalca   vypracovanie   znaleckého posudku.

Dňa   16.   mája 2000   okresný   súd   opäť urgoval   u znalca   vypracovanie   znaleckého posudku.

Dňa   22.   mája   2000   došla   okresnému   odpoveď   na   urgenciu   od   znalca   a znalec zároveň požiadal o zaslanie spisu.

Dňa 22. mája 2000 bol znalcovi zaslaný spis.Dňa 6. júna 2000 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa   7.   júna   2000   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   právnym   zástupcom účastníkov konania.

Dňa   28.   júna   2000   okresný   súd   vydal   uznesenie   o určení   odmeny   znalca   za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   28.   júna   2000   okresný   súd   urgoval   právnych   zástupcov   navrhovateľa a odporkyne, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 4. júla 2000 došlo okresnému súdu vyjadrenie právnej zástupkyne odporkyne k znaleckému posudku.

Dňa 6. júla 2000 došlo okresnému súdu vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 18. augusta 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   12.   septembra   2000   nahliadla   do   spisu   právna   zástupkyňa   odporkyne   a na založenie   do   spisu   bol   predložený   doklad   o zmene   právneho   zastúpenia.   V spise   sa nachádza úradný záznam, v ktorom je uvedené, že právna zástupkyňa odporkyne žiada o odročenie pojednávania určeného na 14. september 2000 za účelom uzavretia zmieru. Pojednávanie určené na 14. september 2000 okresný súd odročil.

Dňa 23. októbra 2000 bol určený termín pojednávania na 21. november 2000.Dňa   13.   novembra   2000   došlo   okresnému   súdu   podanie   od   právnej   zástupkyne odporkyne, v ktorom sa uvádza, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 21. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   6.   decembra   2000   došlo   okresnému   súdu   podanie   právnej   zástupkyne navrhovateľa,   ktorým   sa   špecifikoval   zoznam   vecí   patriacich   do   bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa   7.   decembra   2000   okresný   súd   vyzval   odporkyňu   na   vyjadrenie   k podaniu navrhovateľa.

Dňa   28.   decembra   2000   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právnej   zástupkyne odporkyne.

Dňa   22.   januára   2001   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa   na vyjadrenie k podaniu odporkyne.

Dňa   21.   februára   2001   vydal   okresný   súd   poukaz   na   vrátenie   zostatku   zálohy zloženej na znalecké dokazovanie.

Dňa 23. februára 2001 bol určený termín pojednávania na 5. apríl 2001.Dňa 5. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).

Dňa   21.   mája   2001   okresný   súd   vyzval   účastníkov   na   presnú   špecifikáciu jednotlivých hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Dňa   12.   júna   2001   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   požiadala   okresný   súd o predĺženie lehoty na označenie hnuteľných vecí.

Dňa 14. júna 2001 požiadala právna zástupkyňa odporkyne o predĺženie lehoty na označenie hnuteľných vecí.

Dňa 12. júla 2001 došlo okresnému súdu podanie právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorým označila hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Dňa 27. júla 2001 došlo okresnému súdu podanie právnej zástupkyne odporkyne, ktorým označila hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Dňa 30. júla 2001 okresný súd vyzval navrhovateľa na označenie dôkazov.Dňa 7. augusta 2001 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporkyne.Dňa 7. augusta 2001 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľa.Dňa   22.   augusta   2001   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   špecifikoval skutočnosti, ktoré môžu potvrdiť svedkovia navrhnutí na výsluch.

Dňa 22. augusta 2001 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľa.Dňa 25. septembra 2001 bol určený termín pojednávania na 8. november 2001. Dňa   5.   novembra   2001   bol   termín   pojednávania   určený   na   8.   november   2001 odročený z dôvodu školenia sudcov.

Dňa 12. novembra 2001 bol určený termín pojednávania na 15. január 2002.Dňa 15. januára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 23. januára 2002 došlo okresnému súdu podanie právnej zástupkyne odporkyne JUDr. P., v ktorom sa uvádza, že už nezastupuje odporkyňu.

Dňa 25. februára 2002 došlo okresnému súdu podanie navrhovateľa, v ktorom sa uvádza, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu zmeny právneho zástupcu.

Dňa 4. marca 2002 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 7. augusta 2002 bol určený termín pojednávania na 24. október 2002.Dňa 24. októbra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   28.   marca   2003   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   upresnenie   návrhu   na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 22. augusta 2003 okresný súd vyzval štyri realitné kancelárie na oznámenie ceny, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu.

Dňa 5. septembra 2003 došla odpoveď od Realitnej agentúry Ing. Bugata.Dňa 5. októbra 2003 okresný súd urgoval odpoveď na výzvu na uvedenie trhovej ceny.Dňa 14. októbra 2003 došla okresnému súdu odpoveď od REALITAS, s. r. o.Dňa 27. októbra 2003 bola Slovenská sporiteľňa, a. s., vyzvaná na doručenie výpisu z vkladnej knižky.

Dňa 27. októbra 2003 bol určený termín pojednávania na 15. január 2004.Dňa 13. novembra 2003 došla okresnému súdu odpoveď realitnej kancelárie K. M., spol. s r. o.

Dňa 13. novembra 2003 došla okresnému súdu žiadosť Slovenskej sporiteľne, a. s., o predĺženie lehoty.

Dňa 3. decembra 2003 došla okresnému súdu odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s.Dňa 12. decembra 2003 došlo okresnému súdu podanie navrhovateľa.Dňa 14. januára 2004 zákonná sudkyňa JUDr. L. S. vyslovila svoju zaujatosť voči navrhovateľovi z dôvodu hrubo urážlivého podania navrhovateľa doručeného okresnému súdu 12. decembra 2003.

Dňa   14.   januára   2004   bolo   pojednávanie   určené   na   15.   január   2004   odročené z dôvodu zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 12. januára 2004 okresný súd vyzval Slovenskú sporiteľňu, a. s., na špecifikáciu vecných nákladov súvisiacich s vybavením dožiadania okresného súdu.

Dňa 26. januára 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 30. januára 2004 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 13 NcC 5/04-172 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. L. S. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.Dňa 4. marca 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. marca 2004 bol spis pridelený na vybavenie zákonnej sudkyni JUDr. D. M.Dňa   11.   júna   2004   okresný   súd   vyzval   účastníkov,   aby   navrhli   dôkazy   na preukázanie svojich tvrdení.

Dňa 24. júla 2004 bol určený termín pojednávania na 22. september 2004.

Dňa 7. septembra 2004 došlo okresnému súdu podanie navrhovateľa, ktorým navrhol predvolanie svedkov na pojednávanie.

Dňa 7. septembra   2004 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby uviedol,   ohľadom akých skutočností navrhuje vypočuť svedkov.

Dňa 16. septembra 2004 došla okresnému súdu odpoveď navrhovateľa.Dňa 16. septembra 2004 okresný súd urgoval u navrhovateľa vyjadrenie, ohľadom akých skutočností navrhuje vypočuť svedkov.

Dňa 22. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľ ani odporkyňa neboli prítomní).

Dňa 3. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľ a právny zástupca odporkyne   boli   prítomní).   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   pretože   zákonná sudkyňa sa cítila byť zaujatá vzhľadom na prednes a obvinenia navrhovateľa.

Dňa 9. novembra 2004 zákonná sudkyňa JUDr. D. M. vyslovila svoju zaujatosť voči navrhovateľovi.

Dňa   10.   novembra   2004   bola   vec   pridelená   na   vybavenie   zákonnej   sudkyni JUDr. O. T.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu,   že   obdobie   od 9.   februára   1999 (zaplatený   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania) do 21. januára 2000 (nariadené znalecké dokazovanie) hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 11 mesiacov. Ústavný súd nemohol akceptovať ani celkovú dobu konania, ktorá je ústavne neakceptovateľná.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu označeného základného práva došlo nekonaním okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 449/96, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 520 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty a vzniká mu škoda v dôsledku toho, že nemôže nakladať so svojimi vecami.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 449/96 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Sk ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za štyri úkony právnej služby (prevzatie veci a prípravu zastúpenia,   doplnenie   sťažnosti,   poradu   s klientom   a vyjadrenie   vo   veci   samej z 23.   novembra   2004),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnila   odmenu   vo   výške   4   534   Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 18 680 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol sčasti vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a   je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tri úkony právnej pomoci,   a to   prevzatie a prípravu   zastúpenia vrátane prvej   porady,   doplnenie   sťažnosti a doplnenie   vyjadrenia   vo   veci   samej.   Podľa   takto   určených   kritérií   sú   trovy   právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 14 010 Sk (odmena za jeden úkon právnej služby je 4 534 Sk, plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004