znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 288/08-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   decembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti   M. Š., M., zastúpeného advokátkou   JUDr.   D. H.,   K.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 203/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 203/05 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 203/05 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40 000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Michalovce   povinný   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   M.   Š.   v   sume   11 908   Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstoosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. H., K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Michalovce j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   11 908   Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstoosem   slovenských   korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č... vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti M. Š. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 288/08 zo 4. novembra 2008 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení svojej sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 203/05.

K   sťažnosti   sa   po   prijatí   na   ďalšie   konanie   vyjadril   predseda   okresného   súdu podaním z 13. novembra 2008, ktorý trval na svojom vyjadrení z 22. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Dňa   15. 10. 2008   nám   bola   doručená   ústavná   sťažnosť   M.   Š.   na   prieťahy v konaní 12 C 203/2005 tunajšieho súdu, spolu s Vašim sprievodným listom, ktorým nás žiadate o vyjadrenie sa k tejto sťažnosti.

Nahliadnutím do spisu 12 C 203/2005 tunajšieho súdu bolo zistené, že sťažovateľ M. Š. sa žalobou doručenou nášmu súdu 29. 9. 2005 domáha voči bývalej manželke A. Š., určenia   príspevku   pre   rozvedeného   manžela.   Vec   vybavuje   sudca   JUDr. M.   L. Zo samotnej žaloby vyplýva, že ako adresu žalovanej sťažovateľ uviedol U. S. A.

- dňa 12. 10. 2005 bol žalobca vyššou súdnou úradníčkou vyzvaný na označenie dôkazov,   o   ktoré   opiera   svoj   návrh,   v   žalobe   neuviedol   svoj   príjem,   adresu   svojho zamestnávateľa, adresu žalovanej, aké dávky poberá a v akej výške, aký má príjem žalovaná

- dňa 25. 10. 2005 reagoval žalobca listom, kde čiastočne doplnil požadované údaje

-   dňa 31. 10. 2005   bolo   žalobcovi   doručené   poučenie,   ako   účastníkovi   konania. Toho istého dňa bolo poučenie účastníka konania spolu s návrhom zaslané aj žalovanej na žalobcom označenú adresu do U. S. A., s tým, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadrila a zaslala doklady preukazujúce jej príjem v U. S. A.

- dňa 25. 11. 2005 oznámil advokát JUDr. M. P. súdu,   že bude v tomto konaní zastupovať žalovanú, po doručení plnomocenstva z U. S. A. a že po tomto splnomocnení sa aj vyjadrí k návrhu

-   dňa   17. 1. 2006   vyššia   súdna   úradníčka   urgovala   u   JUDr.   M.   P.   o   zaslanie plnomocenstva a vyjadrenie k návrhu, v lehote 10 dní

-   dňa   1. 2. 2006   doručil   JUDr.   M.   P.   plnú   moc   na   zastupovanie   žalovanej a zároveň   oznámil   súdu,   že   žalovaná   uplatnený   nárok   žalobcu   neuznáva,   lebo   nemá v U. S. A. žiaden príjem

- dňa 9. 2. 2006 vyššia súdna úradníčka pripojila k spisu rozvodový spis účastníkov

- dňa 2. 5. 2006 sudca vytýčil termín pojednávania na 16. 5. 2006

- dňa 11. 5. 2006 sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil JUDr. M. P.

- pojednávania dňa 16. 5. 2006 sa žalobca zúčastnil a bol na tomto ako účastník vypočutý

- ďalšie pojednávanie bolo určené na 1. 6. 2006. Na tomto JUDr. M. P. oznámil súdu, že podľa informácii žalovanej, táto býva v U. S. A. u syna a nie je zamestnaná, preto návrh žalobcu neuznáva. Pojednávanie bolo preto odročené za účelom výsluchu žalovanej v U. S. A.

-   dňa   7. 9. 2006   bola   vo   veci   ustanovená   tlmočníčka   Mgr.   L.   F.   za   účelom pretlmočenia   žiadosti   o   vykonanie   dôkazu   podľa   Dohovoru   o   vykonaní   dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, ako aj o preklad žaloby. Toho istého dňa bola napísaná aj žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine

-   keďže   tlmočníčke   Mgr.   F.   sa   uznesenie   nepodarilo   doručiť,   nakoľko   táto pôsobí   v   Českej   republike,   dňa   30. 10. 2006   bola   týmito   úkonmi   poverená   nová tlmočníčka Mgr. S. P.

-   dňa   13. 10. 2006   JUDr.   M.   P.   oznámil   súdu,   že   jeho   klientka   sa   zo   známej adresy v U. S. A. kde bývala u svojho syna M. Š., odsťahovala na neznáme miesto v U. S. A.

- tlmočníčka Mgr. S. P. doručila dňa 16. 11. 2006 súdu pretlmočené doklady

-   dňa   20. 11. 2006   bolo   dožiadanie   zaslané   Ministerstvu   spravodlivosti U. S. A., z návratky vyplýva, že dožiadanie bolo tomuto orgánu doručené 28. 11. 2006

- dňa 6. 2. 2007 bola priznaná tlmočníčke odmena za citovaný preklad

- dňa 10. 9. 2007 bolo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručené oznámenie, že dožiadanie v U. S. A. doposiaľ vybavené nebolo

-   dňa   5. 11. 2007   bolo   rezortné   ministerstvo   urgované,   aby   dožiadanie   bolo v U. S. A. vybavené

- dňa 20. 11. 2007 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámilo súdu, že dožiadanie   v   U. S. A.   vybavené   nebolo,   že   toto   je   vedené   v   jeho   časovej   evidencii a že v prípade jeho nevyhovenia požiada o pomoc zastupiteľský úrad SR vo Washingtone

- dňa 17. 4. 2008 sudca opäť urgoval Ministerstvo spravodlivosti SR o vybavenie dožiadania v U. S. A.

-   dňa   13. 8. 2008   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   žiadalo   tunajší   súd   o   zaslanie prekladu dožiadania a o oznámenie, či náš súd trvá na vybavení dožiadania

-   dňa   22. 8. 2008   bolo   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   oznámené,   že na vybavení dožiadania tunajší súd trvá a boli mu zaslané aj požadované preklady. Predmetný   spor   nepovažujeme   za   právne   zložitý.   Z   listinných   dôkazov   je   známy príjem žalobcu, avšak pre posúdenie dôvodnosti žaloby podľa § 72 Zákona o rodine, ako aj pre určenie prípadnej výšky príspevku na výživu žalobcu je potrebné zistiť, aký príjem má žalovaná, aká je jej súčasná životná úroveň a aké má výdavky. Až po týchto zisteniach je možné vec meritórne rozhodnúť.

Tunajší súd robil doposiaľ vo veci včasné a racionálne úkony smerujúce k jej meritórnemu rozhodnutiu. Dĺžka sporu je z nášho pohľadu ovplyvnená dvomi podmienkami. Žalovaná   sa   pravdepodobne   účelovo   odsťahovala   zo   známej   adresy   v   U. S. A. na neznámu adresu. Druhou podmienkou je dĺžka vybavenia dožiadania v U. S. A.

Okresný   súd   v   Michalovciach   takto   žiaden   subjektívny   prieťah   v   konaní 12 C 203/2005 nespôsobil. “

Prehľad   úkonov   okresného   súdu   uvedený   v   písomnom   vyjadrení   jeho   predsedu z októbra 2008 sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 28. novembra 2008 k stanovisku okresného súdu okrem iného uviedol:

„K predmetnému vyjadreniu porušovateľa k ústavnej sťažnosti uvádzame,   že ide o neopodstatnené vyjadrenie nakoľko porušovateľ v podobe prehľadu procesných úkonov súdu a účastníkov konania len stroho konštatuje stav, ktorý bol už popísaný a vysvetlený v sťažnosti ako aj v doplnení sťažnosti proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Porušovateľ   poukazuje   na   neúplnosť   podania   sťažovateľa.   Neúplné   podanie sťažovateľa   predstavuje   odstrániteľný   nedostatok   konania.   Bolo   teda   povinnosťou porušovateľa za daných okolností v súčinnosti so sťažovateľom podanie v čo najkratšom čase   doplniť,   tak   aby   bolo   možné   vo   veci   ďalej   plynulo   konať   a   rozhodnúť.   Konanie porušovateľa, tak ako je popísané v samotnej sťažnosti a v jej doplnení, v žiadnom prípade nezodpovedalo postupu v zmysle tejto ako aj ďalších zákonných povinností.

V danej súvislosti opakovane poukazujeme na skutočnosť, že porušovateľ tri mesiace čakal   na   doručenie   plnej   moci   od   odporkyne.   Z   jeho   písomného   vyjadrenia   nevyplýva opodstatnenosť takéhoto postupu, keď porušovateľ s výnimkou jedinej urgencie nevyužil žiadne iné účinnejšie opatrenia na zabezpečenie okamžitej a plynulej súčinnosti účastníkov konania.

Rovnako sa porušovateľ vo svojom stanovisko vôbec nevyjadril k skutočnosti prečo po doručení plnej moci vytýčil termín prvého pojednávania až po troch mesiacoch. A teda nezdôvodnil ani tento neopodstatnený trojmesačný prieťah v konaní, ktorý je jednoznačne subjektívnym pochybením porušovateľa a neobstojí tu žiadna argumentácia porušovateľa o nedostatočnej spolupráci účastníkov konania.

Skutočnosti   uvádzané   porušovateľom   relevantne   nezdôvodňujú   ani   ďalšie   jeho pochybenie, a síce, že od podania žaloby dňa 29. 09. 2005 do 16. 05. 2006, kedy sa vo veci uskutočnilo   prvé   pojednávanie   uplynulo   osem   mesiacov.   Bez   ohľadu   na   iné   okolnosti a skutočnosti   je   predsa   základnou   povinnosťou   súdu   postupovať   v   konaní   rýchlo a predovšetkým efektívne, tak aby bolo možné v čo najkratšom čase rozhodnúť o merite veci. Za   nedostatočnú   považujeme   aj   obranu   porušovateľa   spočívajúcu   v   prehľade úkonov   a   korešpondencie   s   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   ktorou sa porušovateľ snaží vyplniť takmer dva roky svojej opakovanej nečinnosti. Žiaden z týchto úkonov však nemožno považovať za relevantný procesný úkon, ktorý by aspoň čiastočne viedol   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   resp.   by   predstavoval   podklad pre odstránenie   jeho   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   až   do   právoplatného   skončenia   veci nachádza.

Na základe uvedeného máme jednoznačne za to, že porušovateľ si svoje základné povinnosti   uložené   zákonom   neplní   a   v   konaní   vytvára   bezdôvodné   a   ním   zavinené prieťahy.

Pochybenie porušovateľa je o to závažnejšie a o to markantnejšie sa sťažovateľa dotýka,   že   sťažovateľ   sa   nachádza   v   nepriaznivej   finančnej   situácii,   keď   je   vyslovene odkázaný   na   ďalší   finančný   príjem,   tak   aby   mohol   zabezpečiť   starostlivosť   o   ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorého zdravotný stav si vyžaduje nielen jeho celodennú osobnú starostlivosť, ale znamená aj zvýšené finančné náklady, ktoré je sťažovateľ nútený pravidelne vynakladať na chod domácnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   právoplatným...   rozhodnutím.   Nestačí, ak štátny   orgán   vo   veci   koná“   (II. ÚS 26/95).   K   vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).   Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 12 C 203/05 zistil tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   dĺžka   napadnutého   konania   o   určenie výživného   pre   rozvedeného   manžela   podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri   hodnotení podľa   ďalšieho kritéria, teda   správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil,   že   by   vo   vyhodnocovanom   konaní   existovali   také   závažné   skutočnosti,   ktoré by mali   byť   osobitne   zohľadnené   na   ťarchu   sťažovateľa   v   tom   zmysle,   že   by   prispel k predĺženiu konania. Ani okresný súd nemal k jeho správaniu námietky.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   bol   nečinný   v   období   od   31.   októbra   2005 (doručoval žalobu na adresu žalovanej) do 16. mája 2006, keď uskutočnil pojednávanie (nečinnosť takmer 7 mesiacov). Činnosť okresného súdu bola v ďalšom období nesústredená a neefektívna,   dôkazom   čoho   je   skutočnosť,   že   7.   septembra   2006   poveril   jednotlivými tlmočníckymi   úkonmi   tlmočníčku,   ktorá   nevykonávala   činnosť   na   území   Slovenskej republiky, ale v zahraničí, v dôsledku čoho týmito úkonmi musel opätovne poveriť nového tlmočníka, ako aj tá skutočnosť, že hoci okresný súd doručil Ministerstvu spravodlivosti v USA dožiadanie ešte v novembri 2006, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky výzvou z 13. augusta 2008 muselo z dôvodu nekompletného dožiadania žiadať od okresného súdu doručenie prekladu dožiadania.

Obdobne aj úkony okresného súdu od 20. novembra 2006, keď zaslal dožiadanie Ministerstvu   spravodlivosti   USA, nemali vplyv na urýchlenie konania, pretože v tomto období nevykonal žiadny relevantný úkon, ktorý by viedol k rozhodnutiu vo veci. Uvedený postup   okresného   súdu   nesvedčí   o   tom,   že   by   svoju   činnosť   organizoval   v   súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aj keď je pravdou, že zisťovanie majetkových pomerov žalovanej v cudzine sa v danom prípade javí ako obtiažne.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že postup okresného súdu v uvedenom období (od 20. decembra 2006 do novembra 2008) vykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní. Neakceptoval jeho stanovisko k sťažnosti, že „Tunajší súd robil doposiaľ vo veci včasné a   racionálne   úkony   smerujúce   k   jej meritórnemu   rozhodnutiu“ a   že „Okresný   súd v Michalovciach takto žiaden subjektívny prieťah v konaní 12 C 203/2005 nespôsobil...“.

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd so zreteľom na povahu veci a jej špecifickosť mal konaniu v tejto veci venovať zvýšenú pozornosť, pretože sťažovateľ požiadal   o   určenie   príspevku   pre   rozvedeného   manžela   najmä   z   toho   dôvodu, že starostlivosť o svojho zdravotne postihnutého syna mu v súčasnosti neumožňuje poberať iné príjmy, ktoré by mu kompenzovali jeho ťaživú životnú situáciu. Nestačí konštatovať, že okresný súd vo vzťahu k rezortnému ministerstvu spravodlivosti urobil viaceré procesné úkony (urgencie), ak tieto úkony neboli v konečnom dôsledku efektívne, čím   spôsobili vznik zbytočných prieťahov v konaní.

Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 203/05 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 203/05, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, ktoré okrem iného zdôvodnil tým, „že je povinný trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu. Stav právnej neistoty v ktorom   sa   sťažovateľ   nachádza   takmer   tri   roky   mu   spôsobuje   nadmerné   stresy a nepriaznivo vplýva na jeho psychické rozpoloženie, a tým aj na jeho celkový zdravotný stav. Neopomenuteľná je v danej súvislosti aj nepriaznivá finančná situácia sťažovateľa, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že sa osobne stará o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna nie je schopný zabezpečiť sebe ani svojmu synovi, o výživu a výchovu ktorého sa podľa svojich možností a schopností príkladmo stará, iný zodpovedajúci finančný príjem...“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu   poznačenú   zbytočnými prieťahmi   v   konaní vedenom   na   tomto   súde   pod   sp.   zn.   12 C 203/05,   berúc   do   úvahy skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   o   predĺženie   tejto   doby   v   zásade   nijako   nepričinil, a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa,   princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany jeho základných práv, ústavný súd považoval priznanie   sumy   40 000   Sk   za   primerané   zadosťučinenie   podľa   §   56   ods.   4   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. H. Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   ich   uplatnila   v   sume   11 908   Sk   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) a bližšie ich aj špecifikovala v podaní z 28. novembra 2008.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, keďže   išlo o   úkony   urobené v roku   2008.   Úhradu   priznal za tri   úkony právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. novembra 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 v sume trikrát po 3 176 Sk za jeden úkon právnej služby. K tomu jej bol priznaný trikrát po 190 Sk režijný paušál. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou DPH, úhrada trov   právneho zastúpenia   bola po pripočítaní DPH podľa   § 18 ods.   3 vyhlášky priznaná v celkovej sume 11 908 Sk.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   § 148   ods. 1   OSP   štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Keďže ústavný súd sťažovateľovi na základe jeho žiadosti a po splnení podmienok ustanovil   právnu   zástupkyňu   na   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil Kancelárii   ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenej   právnej   zástupkyni   trovy   právneho zastúpenia v sume 11 908 Sk.

Ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia   na   účet   Kancelárie   ústavného   súdu   do   dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2008