znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 287/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. K. Ž., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   vypočúvať   alebo   dať   vypočúvať svedkov proti sebe zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/88/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011 doručená sťažnosť V. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva „na spravodlivý proces podľa čl. 6   ods.   1   v spojení   s neodôvodnenými   prieťahmi   pri   uplatnení   práva   obžalovaného   na vypočutie svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv“ postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/88/06.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bola 18. októbra 2006 na okresnom súde podaná obžaloba pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa Okresná prokuratúra Bratislava I v obžalobe navrhla okrem   iného   vypočuť   dve   konkrétne   svedkyne.   Okresný   súd   z tohto   dôvodu   požiadal Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“) „o zabezpečenie   účasti   svedka   na   hlavnom   pojednávaní   v zmysle   návrhu   Okresnej prokuratúry Bratislava I“.

Ministerstvo oznámilo okresnému súdu listom z 29. októbra 2007, že „nie je možné zabezpečiť účasť pracovníka na hlavnom pojednávaní“.

Sťažovateľ   uvádza,   že   počas   hlavného   pojednávania   niekoľkokrát   namietal „obmedzenie jeho práva vypočuť a konfrontovať svedkyne, ktorých výpovede boli kľúčové pre podanie obžaloby a súdne konanie 1T 88/2006“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa „Formálny postup súdu pri predvolávaní svedkýň mal za následok, že pojednávania súdu od roku 2006 prebiehali bez možnosti obžalovaného vypočuť   svedkyňu   obžaloby   p.   P.,   ktorej   výpoveď   bola   podkladom   pre   trestné   stíhanie obžalovaného.

Súd   prvého   stupňa   nevyužil   zákonné   možnosti   Trestného   poriadku,   ktoré   mal k dispozícii v § 70 ods. 1, § 88 a obmedzil sa na opakované predvolanie a ospravedlnenie neúčasti svedkýň na hlavnom pojednávaní.

Napriek   námietkam,   obžalovaný   od   roku   2006   nemal   možnosť   vypočuť   svedkyňu obžaloby p. P., konfrontovať svedkyne obžaloby a vypočuť svedkyňu p. S. R. k rozporom v jej svedeckej výpovedi z hlavného pojednávania.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že porušenie „práva na prejednanie veci v primeranom čase“ zo strany okresného súdu vidí v tom, že mu nebola poskytnutá „ochrana základných práv upravených v čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv“, keď konajúci súd nezabezpečil predvedenie, výsluch a konfrontáciu svedkýň navrhnutých v obžalobe.

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného čl.   48   ods.   2   ústavy   a práv   zaručených   čl.   6   ods.   1   a čl.   6   ods.   3   písm.   d)   Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T/88/06,   priznal   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 72 € „a to za každý začatý mesiac, ktorý od roku 2007 uplynul bez toho,   aby   okresný   súd   poskytol   ochranu   právu   obžalovaného“, ako   aj   trovy   právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V úvode považuje ústavný súd za potrebné ozrejmiť, že pri vymedzení predmetu svojho prieskumu vychádzal z celkového obsahu odôvodnenia sťažnosti, kde sťažovateľ v súvislosti   s námietkou   zbytočných   prieťahov   poukázal   aj   na   porušenie   garancií spravodlivého   súdneho   procesu   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   túto námietku vymedzil formulovaním námietky porušenia čiastkového práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote subsumovaného pod čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je obsahovo aplikovateľné práve na prípady porušenia požiadavky rýchlosti súdneho konania.

Ústavný súd preto vymedzil predmet konania v takom rozsahu, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

Sťažovateľ formuluje námietku porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v nadväznosti na to aj porušenia práva vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe zaručeného podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru v užšom kontexte. Námietku zbytočných prieťahov totiž spája s neefektívnou činnosťou   konajúceho   súdu   pri   zabezpečovaní   účasti   kľúčových   svedkov   obžaloby   na hlavnom pojednávaní.

Ústavný   súd   štandardne   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04,   III.   ÚS   401/08) považuje   za   účinný   prostriedok   nápravy   slúžiaci   na   ochranu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   predsedovi príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. I. ÚS 21/99,   IV. ÚS 153/03,   I. ÚS 33/05,   III.   ÚS   401/2008).   Ústavný   súd   preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý   mal   k dispozícii   podľa   §   62   ods.   1   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných zákonom   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   v zmysle   ustanovenia   §   53   ods.   1 zákona o ústavnom súde v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ ani nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky   na   využitie   účinných   prostriedkov   nápravy   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či v sťažovateľom   označenom   konaní   okresného   súdu   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Rovnaký   záver   zaujal   ústavný   súd   aj   k   časti   sťažnosti   obsahujúcej   námietku porušenia práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   spojenú   s námietkou   porušenia   práva   vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, pretože ústavný súd v obsahu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nevidí   zásadnú   obsahovú   odlišnosť   (napr. II. ÚS   55/98).   Pokiaľ   by   mal   ústavný   súd posudzovať námietku sťažovateľa spojenú s čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru samostatne, bráni mu v tom nedostatok právomoci vyplývajúci z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti konanie v sťažovateľovej veci nebolo právoplatne skončené a túto námietku môže sťažovateľ ešte účinne uplatniť pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný   súd   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   uvedenými   v sťažnosti   z dôvodu   právnej irelevancie nezaoberal („návrh na dočasné opatrenie“).

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011