znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 287/06-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. P., H., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., H., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kn 2271/04 z 21. októbra 2004, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu justičnej a kriminálnej polície Vranov nad Topľou sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005   a   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Vranov   nad   Topľou   č.   k.   Pv   539/05-12 zo 4. augusta 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2005 doručená sťažnosť JUDr. V. P., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. B., H., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   uznesením   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) sp. zn. Kn 2271/04 z 21. októbra 2004, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu justičnej a kriminálnej polície Vranov nad Topľou (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005 a uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pv 539/05-12 zo 4. augusta 2005.

Z obsahu sťažnosti a priložených listín vyplýva, že sťažovateľ podal 8. októbra 2004 okresnému   prokurátorovi   v H.   trestné   oznámenie   na   JUDr.   M.   K.   a Ing.   M.   F.   pre podozrenie z trestných činov sprenevery a skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencii,   porušovania   povinnosti   pri   správe   cudzieho   majetku,   podvodného   úpadku a poškodzovania veriteľa.

Sťažovateľ   uviedol,   že   trestné   oznámenie   voči   uvedeným   osobám   podal   ako poškodený minoritný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., H. (ďalej len „Spoločnosť“), a jednak v záujme ochrany vlastníckych práv samotnej Spoločnosti s tým, že v adhéznom konaní chcel uplatňovať nárok na náhradu škody voči menovaným, ktorí vystupovali ako konatelia tejto Spoločnosti. Podľa sťažovateľa konaním označených konateľov údajne došlo k   „tunelovaniu“   Spoločnosti   v dôsledku   prevodu   všetkých   nehnuteľností,   tvoriacich   jej základné   imanie,   darovacou   zmluvou   na   spoločnosť   K.,   spol.   s   r.o.   H.,   čím   uvedenej Spoločnosti   bola   spôsobená   škoda   314   mil.   Sk   a sťažovateľovi   samotnému   vo   výške 37,6 mil. Sk.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 21. októbra 2004 mu Okresná prokuratúra v Humennom doručila   upovedomenie   o zaslaní   jeho   trestného   oznámenia   krajskej   prokuratúre   na rozhodnutie   o   predpojatosti.   Krajská   prokuratúra   uznesením   sp.   zn.   Kn   2271/04 z 21. októbra   2004   odňala   trestnú   vec   podozrenia   z trestného   činu   sprenevery   vedenú Okresnou   prokuratúrou   v Humennom   pod   sp.   zn.   Pn   2606/04   a prikázala   ju   okresnej prokuratúre.

Listom z 18. apríla 2005 okresné riaditeľstvo upovedomilo sťažovateľa o tom, že začalo trestné stíhanie (vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005) vo veci trestného činu podvodného úpadku v súvislosti s darovaním nepeňažného vkladu spoločnosti S., spol. s r. o., H.

Uznesením   sp.   zn.   ČVS:   ORP-99/OdV-VT-2005   zo   17.   júna   2005   okresné riaditeľstvo zastavilo trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodného úpadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 539/05 zo 4. augusta 2005 bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva o zastavení trestného stíhania zamietnutá ako nedôvodne podaná.

K porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo podľa sťažovateľa tým, že uvedené orgány činné v trestnom konaní vo veci jeho trestného oznámenia porušili Trestný poriadok:

1. ohľadne právomoci na prešetrenie veci;

2. pri vyšetrovaní trestnej činnosti;

3. ohľadne odôvodnenia svojich rozhodnutí.

Podľa   sťažovateľa   napriek   tomu,   že   vyšetrovateľ   okresného   riaditeľstva,   okresná prokuratúra a krajská prokuratúra mali vedomosť o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol   spáchaný trestný   čin,   ktorý   vzhľadom   na výšku   škody   (sťažovateľom   vyčíslená   na 2 000 000   EUR)   spadá   do   právomoci   Špeciálneho súdu   Slovenskej   republiky   ani jeden z týchto orgánov činných v trestnom konaní neupovedomil bezodkladne Úrad Špeciálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad   špeciálnej   prokuratúry“),   čím   konali v rozpore s § 158 ods. 1 Trestného poriadku.

V súvislosti   s vyšetrovaním   oznámenej   trestnej   činnosti   sťažovateľ   namieta nezistenie   skutkového   stavu,   resp.   absenciu   dôkladného   vyšetrovania   potrebného   pre jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, absenciu nestrannosti v postupe vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva,   pasivitu   okresnej   prokuratúry,   spočívajúcu v neupovedomení   úradu   špeciálnej   prokuratúry,   neodňatí   veci   vyšetrovateľovi   a jej prikázaní inému vyšetrovateľovi.

Sťažovateľ poukazuje na to, že napriek označeniu konkrétnych páchateľov skutku stíhaného ako trestný čin podvodného úpadku, nedošlo k podaniu obžaloby a dokonca ani k vzneseniu obvinenia. Išlo teda o trestné stíhanie vedené proti neznámemu páchateľovi a JUDr. K. ako jeden z konateľov, ktorý sa spolu s Ing. F. podpísal pod nezákonný prevod, bol   počas   celého   prípravného   konania   iba   svedkom.   Podľa   sťažovateľa   vyšetrovateľ okresného   riaditeľstva   a následne   prokurátor   okresnej   prokuratúry   neviedli   primerané a účinné   vyšetrovanie   okolností   nezákonného   prevodu   majetku   Spoločnosti,   resp. znehodnotenia jeho obchodného podielu a trestný čin sprenevery, ako aj ostatné oznámené trestné činy nevyšetrili vôbec. V takomto postupe týchto orgánov sťažovateľ vidí porušenie čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 20 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru. Sťažovateľ je toho názoru, že keď ako poškodený podal dostatočné tvrdenia (podložené aj listinnými dôkazmi) o nezákonnom   prevode   majetku   s označením   konkrétnych   páchateľov,   pojem   účinného prostriedku nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru implikuje okrem prípadného odškodnenia dôkladné   a účinné   šetrenia,   spôsobilé   viesť   k identifikácii   iniciátorov   trestnej   činnosti a ostatných osôb, ktoré parazitovali na trestnej činnosti, podaniu obžaloby a k potrestaniu označených   zodpovedných   osôb.   K tomu   však   nedošlo   a podľa   sťažovateľa   postupom orgánov   činných   v trestnom   konaní   v rámci   prípravného   konania   mu   bolo   znemožnené účinne sa domáhať odškodnenia pred nezávislým a nestranným súdom.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na nerušenú držbu majetku v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 20 ústavy, ako aj práva na účinné vnútroštátne opravné prostriedky podľa čl. 13 dohovoru uznesením krajskej prokuratúry sp. zn.   Kn   2271/04   z 21.   októbra   2004,   uznesením   okresného   riaditeľstva   sp.   zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005   zo   17.   júna   2005, uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k. Pv 539/05-12 zo 4. augusta 2005 a konaniami, ktoré ich vydaniu predchádzali,

- zrušil uznesenie krajskej prokuratúry sp. zn. Kn 2271/04 z 21. októbra 2004, uznesenie okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005 a uznesenie okresnej prokuratúry č. k. Pv 539/05-12 zo 4. augusta 2005,

-   uložil   povinnosť   postúpiť   vec   vedenú   okresným   riaditeľstvom   pod   sp.   zn. ČVS:   ORP-99/OdV-VT-2005   a okresnou   prokuratúrou   pod   sp.   zn.   Pv   539/05   úradu špeciálnej prokuratúry,

- priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 000 Sk, ktoré sú krajská prokuratúra,   okresná   prokuratúra   a okresné   riaditeľstvo   spoločne   a nerozdielne   povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho označených základných práv uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. Kn 2271/04 z 21. októbra 2004 o prikázaní veci okresnej prokuratúre, uznesením   okresného riaditeľstva sp.   zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005, ktorým bolo v zmysle § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie a následne uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 539/05-12 zo 4. augusta 2005 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   sťažovateľom   podaného oznámenia o podozrení zo spáchania trestnej činnosti z 8. októbra 2004, po tom, ako krajská prokuratúra na základe sťažovateľom podanej námietky zaujatosti voči orgánom činným v trestnom konaní odňala vec Okresnej prokuratúre v Humennom a prikázala ju na ďalšie konanie   okresnej   prokuratúre,   ďalej   už   konalo   okresné   riaditeľstvo   a rozhodlo   tak,   že uznesením sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005 začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodného úpadku zastavilo.

Ústavný súd v okolnostiach prípadu konštatuje, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, ktorým   malo   byť   spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva.   Nedodržanie   tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   týkajúca   sa   rozhodnutia   krajskej prokuratúry   sp.   zn.   Kn   2271/04   z   21.   októbra   2004   o odňatí   trestnej   veci   Okresnej prokuratúre v Humennom a jej prikázaní okresnej prokuratúre je podaná oneskorene.V okolnostiach   prípadu   je   zjavné,   že   napadnuté   uznesenie   krajskej   prokuratúry nadobudlo právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 12. októbrom 2005, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd. Vyplýva to zo sťažovateľom tvrdeného a na doloženej fotokópii predmetného rozhodnutia (voči ktorému podľa § 141 ods. 2 Trestného poriadku, účinného do 31. decembra 2005, sťažnosť nebola prípustná) vyznačeného dátumu jeho doručenia, ktorým bol 4. november 2004.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Uznesenie okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005 o zastavení trestného stíhania vo veci trestného činu podvodného úpadku, ktorého sa mal dopustiť štatutárny zástupca Spoločnosti, je rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní,   o ktorom   po   použití   príslušného   riadneho   opravného   prostriedku   (sťažnosti) rozhodovala   okresná   prokuratúra.   Z toho   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k uzneseniu   okresného riaditeľstva zo 17. júna 2005 o zastavení trestného stíhania sa uplatňuje princíp subsidiarity právomoci   ústavného   súdu,   a preto   sťažnosť   v tejto   časti   bolo   treba   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

O sťažnosti sťažovateľa ako riadnom opravnom prostriedku bol príslušný rozhodovať prokurátor   vykonávajúci   dozor   nad   zachovávaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného stíhania a v prípravnom konaní [§ 146 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. V rámci svojej prieskumnej   činnosti   bol   prokurátor   ako   nadriadený   orgán   v zmysle   ustanovenia   §   147 a nasl. Trestného poriadku oprávnený v plnom rozsahu posúdiť procesný postup a závery orgánu činného v trestnom konaní rozhodujúceho v prvom stupni tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.

Na základe sťažnosti sťažovateľa proti   rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania prokurátor, ktorý vykonával nad vyšetrovaním dozor, svoju prieskumnú právomoc uplatnil. Po preverení dodržania procesných podmienok a preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého uznesenia sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného   poriadku   zamietol.   Preskúmaním   vyšetrovacieho   spisu   zistil,   že   vyšetrovateľ okresného   riaditeľstva   v priebehu   vyšetrovania   vypočul   svedkov,   zabezpečil   znalecký posudok   z odboru   účtovníctva,   ako   aj   ďalšie   listinné   dôkazy   týkajúce   sa   Spoločnosti. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že JUDr. K. ako konateľ Spoločnosti, resp. iné osoby konali v úmysle spáchať trestný čin. Na základe spoločenskej zmluvy z 22. apríla 1996 spoločníkmi a zakladateľmi Spoločnosti sa stali okrem sťažovateľa viaceré fyzické osoby,   medzi   ktorými   postupne   došlo   k narušeniu   vzájomných   vzťahov.   Vklad   do tejto Spoločnosti   tvorili   nehnuteľnosti,   ako aj   peňažné vklady.   V priebehu   vyšetrovania   bolo zistené,   že   Spoločnosť   je   stále   schopná   nároky   spoločníkov,   ako   aj   záväzky   veriteľov kedykoľvek vyplatiť. Prevod sporných nehnuteľností darovaním z vlastníctva Spoločnosti do novovznikajúcej spoločnosti schválilo valné zhromaždenie s počtom hlasov 660 proti 90, sťažovateľ   s týmto   návrhom   nesúhlasil.   Napriek   tomu,   že   v občianskoprávnom   konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhlásil prevod majetku za neplatný, nebolo preukázané, že spoločníci, ktorí vyslovili súhlas s prevodom, konali v úmysle spáchať nejaký trestný čin. Preto okresná prokuratúra uznesením č. k. 2 Pv 539/05-12 zo 4. augusta 2005 zamietla sťažnosť   sťažovateľa   podanú   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-99/OdV-VT-2005 zo 17. júna 2005 o zastavení trestného stíhania, ako nedôvodne podanú. Predmetné rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 11. augusta 2005.

Ústavný   súd   najprv   pripomína,   že   nie   je   súčasťou   systému   orgánov   činných v trestnom   konaní,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie   právnych   názorov   orgánov   verejnej   moci   rozhodujúcich   o právnych prostriedkoch   nápravy   a ochrany   práv   a slobôd   (vrátane   základných   práv   a slobôd) fyzických   osôb   a právnických   osôb   pri   výklade   a uplatňovaní   zákonov   v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Skutkové   a právne   závery   orgánov   verejnej   moci   rozhodujúcich   o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 38/05).

Z   citovaného   rozhodnutia   okresnej   prokuratúry,   ktoré   sťažovateľ   v konaní   pred ústavným súdom napáda, je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že označený orgán činný v trestnom konaní na základe trestného oznámenia sťažovateľa preskúmal prípadnú trestnú zodpovednosť osôb, ktoré mali sťažovateľovi a samotnej Spoločnosti spôsobiť majetkovú ujmu nezákonným prevodom nehnuteľností tvoriacich jej základné imanie a dospel k záveru o nenaplnení materiálnych a formálnych znakov niektorej zo skutkových podstát trestného činu konkrétnou osobou v danom prípade.

Zo záverov konečného rozhodnutia okresnej prokuratúry v predmetnej veci pritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych   predpisov,   ktorá   by   bola   popretím   ich   podstaty   a zmyslu.   Ústavný   súd   sa vzhľadom na konkrétne okolnosti uvedeného prípadu nedomnieva, že by závery okresnej prokuratúry   v predmetnej   veci   bolo   možné   kvalifikovať   ako   zjavne   neodôvodnené,   či arbitrárne   alebo   nezlučiteľné   so   sťažovateľom   označeným   článkom   ústavy   a   dohovoru (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že konaním okresnej prokuratúry došlo k porušeniu ním označených základných práv evidentne z dôvodu, že preverovanie jeho trestného oznámenia z 1.   októbra   2004   nemalo   taký   priebeh   a najmä   výsledok,   aký   očakával,   ide   o zjavnú neopodstatnenosť.   Z označeného   základného   práva   totiž   nevyplýva,   resp.   jeho   súčasťou nie je dosiahnutie trestného stíhania voči konkrétnej osobe (III. ÚS 109/06).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už uviedol, že „Právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe   podaného   trestného   oznámenia   nepatrí   medzi   základné   práva   a slobody   podľa druhej   hlavy   ústavy   a ani   ho   nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo slobôd“ (II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06).

Ústavný súd taktiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (...) nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne v zákone o prokuratúre» (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00).

Sťažovateľ sa   cítil   byť poškodený   údajnými trestnými činmi a keď   sa   obrátil   na orgány činné v trestnom konaní, požíval ochranu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Hoci z tohto práva mu nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie iného (ako už bolo uvedené vyššie), bol oprávnený, aby tieto orgány venovali jeho trestnému oznámeniu riadnu pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.

Orgány   činné   v trestnom   konaní   sú   povinné   trestné   oznámenie   prešetriť   a o ňom rozhodnúť. To sa aj stalo (bolo konané o trestnom oznámení sťažovateľa). Neznamená to však, že ak kompetentné orgány v danom prípade po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutkov, ktoré sú predmetom sťažnosti sťažovateľa, porušili jeho zákonom chránené, a to i ústavné práva. Nikto nemá právny nárok a už vonkoncom nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľa trestnému oznámeniu) bolo   vyhovené.   Ak   dôkazy,   ktoré   boli   vykonané,   nedávajú   podklad   pre   začatie   alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže policajný orgán začať konať alebo pokračovať v konaní. Keď je sťažovateľ presvedčený, že policajný orgán bezdôvodne zastavil trestné stíhanie,   čím   porušuje   zákon   (Trestný   poriadok),   potom   je   sťažnosť   ako   opravný prostriedok, ktorý podával oznamovateľ, namieste. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu   má   zákonné právo   domáhať sa   len   toho,   aby   sa   s jeho   oznámením   či   sťažnosťou kompetentný   orgán   riadne   zaoberal.   Nemá   však   nárok   na   to,   aby   výsledok   konania zodpovedal jeho predstave (II. ÚS 88/99).

K porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresnou prokuratúrou by teda mohlo dôjsť v prípade, ak by táto nevenovala trestnému   oznámeniu   sťažovateľa,   resp.   sťažnosti   voči   rozhodnutiu   policajného   orgánu, náležitú pozornosť, čo sa však v okolnostiach prípadu nestalo.

Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa podaná proti okresnej   prokuratúre   je   zjavne   neopodstatnená   v celom   rozsahu   namietaného   porušenia základných práv, t. j. aj v rozsahu tvrdení o porušení základného práva podľa čl. 20 ústavy, čl.   1   dodatkového   protokolu   a čl.   13   dohovoru,   preto   ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol.

Navyše   ústavný   súd   konštatuje,   že   rozhodnutím   okresnej   prokuratúry   vo   veci sťažovateľa nie je dotknuté jeho právo na prípadnú náhradu škody uplatnením nároku voči osobám   označeným   v trestnom   oznámení   v občianskoprávnom   konaní,   čo   sťažovateľ   aj využil, keď žalobou z 9. septembra 2004 podanou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o schválení prevodu nehnuteľností darovacou zmluvou z vlastníctva Spoločnosti do vlastníctva novo vznikajúcej   spoločnosti   zakladanej   pôvodnými   spoluvlastníkmi   týchto   nehnuteľností. Krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   7   Cbs   6/04   z   1.   decembra   2004   vyslovil   neplatnosť predmetného   uznesenia   valného   zhromaždenia   Spoločnosti.   Sťažovateľ   tak   v civilnom konaní   disponoval   právnymi   prostriedkami   ochrany   proti   zníženiu   hodnoty   jeho obchodného podielu v Spoločnosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2006