SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 286/2015-40
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a IvettyMacejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STEHURA &partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Celestín Stehura,ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 135/2003, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduČadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 340,85 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresnýsúd Čadca p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Celestína Stehuru,Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. septembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom v konaní pred okresnýmsúdom vedeným pod sp. zn. 10 C 135/2003, v ktorom sa navrhovatelia v 1. a 2. radedomáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetný návrh zo 6. novembra 2003 bolokresnému súdu doručený 31. októbra 2003.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Pretože som mal viaceré indície, že zákonný sudca JUDr. Štefan Marťák nebude v danom spore objektívny, vzniesol som námietku zaujatosti voči sudcovi. Namietal som v nej nezrovnalosti dátumov, kedy bol návrh vyhotovený a kedy došiel na OS Čadca do podateľne. Návrh bol vraj vyhotovený 6.11.2003 a pečiatka podateľne OS Čadca je s dátumom 31.10.2003. Tieto nedostatky podľa môjho názoru doteraz neboli jasne a zrozumiteľne odstránené. Napriek týmto veciam OS v Čadci dňa 31.10.2006 vyniesol rozsudok, ktorým určil, že darovacia zmluva je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k odporkyni v 2. rade. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku OS Čadca som podal odvolanie proti tej časti rozsudku OS Čadca, ktorou bola určená darovacia zmluva za neplatnú. Následne Krajský súd v Žiline svojím uznesením č. 9Co/59/2007 zo dňa 30.6.2007 napadnutý rozsudok OS Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od tohto dátumu vo veci nebolo rozhodnuté, naopak spis Správy katastra v Kysuckom Novom Meste, ktorý som žiadal, aby bol OS Čadca vyžiadaný a pripojený k spisu, následne zo spisu OS Čadca tento spis zmizol. Následne zákonná sudkyňa JUDr. Jana Mitková podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, avšak doteraz spis Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 676/2002 sa nepodarilo nájsť.“
3. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže navrhovatelia podali svoj návrh ešte v roku 2003 a doteraz nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Ďalej v sťažnosti uviedol: „Ja sa nachádzam v stave právnej neistoty od roku 2003 až doteraz, pričom tento stav na mňa pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na moje zdravie a psychiku. V konaní vedenom na OS Čadca 10C/135/2003 sa dejú veci, ktorým nerozumiem a sú pre mňa záhadou. Žaloba je vypracovaná dňa 7.11.2003 a na súde je podaná už dňa 31.10.2003. Návrh nie je podpísaný navrhovateľkou v 2. rade a zo súdneho spisu zmizne spis Správy katastra Kysucké Nové Mesto. Tieto veci doteraz neboli jasne a zrozumiteľne vysvetlené, súd sa nimi vôbec nezaoberal. Aj tieto veci na mňa veľmi nepriaznivo pôsobia. Z tohto dôvodu žiadam, aby mi bolo priznané aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 2.500,- eur. Som toho názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by nebolo dostatočným zadosťučinením pre mňa - sťažovateľa.
Nálezom Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 354/2010 zo dňa 2.3.2011 už bolo konštatované, že vo veci dochádza k prieťahom a bolo prikázané OS Čadca konať bez zbytočných prieťahov.
Taktiež žiadam, aby Ústavný súd SR rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť OS Čadca na účet môjho právneho zástupcu, ktorých špecifikáciu v prílohe zasielam...“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:
„I. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10C/135/2003 porušené bolo. II. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10C/135/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- eur, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 340,85 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátskej kancelárie STEHURA and partners, s. r. o. Čadca.“
5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 286/2015-18 z 10. júna 2015 prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie.
6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby savyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.
7. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podanímz 15. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 20. júla 2015, v ktorom uviedla rozpisprocesných úkonov vo veci sp. zn. 10 C 135/2003 a ďalej uviedla:„Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že v určitých časových úsekoch došlo k zbytočným prieťahom v konaní čo nakoniec konštatoval Ústavný súd SR vo vydaných Nálezoch. K prieťahom však v podstatnej miere prispeli samotní účastníci či už na strane navrhovateľov alebo odporcov (podávanie návrhov, zmeny návrhov, námietky zaujatosti, odvolania). Vo veci bol nariadený dohľad nad plynulosťou konania.“
V doplnení svojho stanoviska, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. júla 2015,predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniaústavného súdu o prijatej sťažnosti.
8. Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu reagoval svojím stanoviskomz 18. augusta 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. augusta 2015 a v ktorom sastručne vyjadril k tomu, že trvá na podanej ústavnej sťažnosti a vyjadruje súhlass upustením od ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
13. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môžeústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožnoočakávať ďalšie objasnenie veci.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavnéhozákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
19. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.
20. Postup okresného súdu v namietanom konaní sp. zn. 10 C 135/2003 bolpredmetom už dvoch nálezov ústavného súdu. V prvom náleze sp. zn. III. ÚS 354/2010z 2. marca 2011 ústavný súd vyslovil, že právo účastníkov konania (v tomto prípadenavrhovateľov v konaní sp. zn. 10 C 135/2003 pred okresným súdom) na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené, a prikázal okresnémusúdu konať bez prieťahov. V druhom náleze sp. zn. III. ÚS 194/2013 z 28. augusta 2013ústavný súd vyslovil, že právo účastníka konania (v tomto prípade odporkyne v 2. radev konaní sp. zn. 10 C 135/2003 pred okresným súdom) na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené. V týchto dvoch nálezoch saústavný súd zaoberal procesným postupom okresného súdu a jeho úkonmi v konaní odmomentu začatia konania, t. j. od 31. októbra 2003, až do 28. augusta 2013. V tomto obdobíuž ústavný súd dvakrát rozhodol, že postup okresného súdu v konaní sa vyznačovalzbytočnými prieťahmi, no porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov vyslovil voči iným účastníkom daného konania než je sťažovateľ v tejto veci.Vzhľadom na už uvedené sa ústavný súd vo vzťahu k popisu procesného postupuokresného súdu zameral podrobnejšie na obdobie po 28. auguste 2013 a skúmal ho len do8. októbra 2014, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu sp. zn.6 Co 197/2014, ktorým bolo konanie voči sťažovateľovi právoplatne zastavené.
V období od 28. augusta 2013 do 8. októbra 2014 ústavný súd zo spisu okresnéhosúdu zistil tieto rozhodné skutočnosti:
Dňa 5. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 135/2003-1020 rozhodolo zastavení konania voči odporcovi v 1. rade a odporkyni v 3. rade.
Dňa 1. októbra 2013 podala odporkyňa v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 10 C 135/2003-1020 z 5. septembra 2013 o zastavení konania voči odporcoviv 1. rade a odporkyni v 3. rade.
Dňa 4. októbra 2013 podal odporca v 1. rade odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 10 C 135/2003-1020 z 5. septembra 2013 o zastavení konania.
Dňa 28. októbra 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutieo odvolaní.
Dňa 30. októbra 2013 Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6 Co 511/2013rozhodol o odvolaní tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 135/2003-1020z 5. septembra 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 13. decembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 135/2003-1049 vyzvalnavrhovateľov, aby odstránili nedostatky svojich podaní z 22. februára 2013 (zmenanávrhu), z 25. februára 2013 (oprava výroku zmeny návrhu) a zo 4. marca 2013 (späťvzatiežaloby) pod následkom odmietnutia podania.
Dňa 17. decembra 2013 navrhovatelia v podaní trvali na zmene návrhu a vzali späťsvoj návrh voči odporcom v 1. rade a 3. rade.
Dňa 23. decembra 2013 okresný súd vyzval odporcov v 1. a 3. rade, aby sa vyjadrilik späťvzatiu návrhu.
Dňa 28. januára 2014 doručila odporkyňa v 3. rade okresnému súdu svoj nesúhlasso späťvzatím návrhu.
Dňa 18. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. 10 C 135/2003-1054 rozhodolo zastavení konania voči odporcovi v 1. rade a odporkyni v 3. rade.
Dňa 6. marca 2014 podala odporkyňa v 2. rade odvolanie voči uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára 2014.
Dňa 14. marca 2014 a 19. marca 2014 podal odporca v 1. rade odvolanie vočiuzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára2014.Dňa 26. marca 2014 podala odporkyňa v 3. rade odvolanie voči uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára 2014.
Dňa 31. marca 2014 okresný súd vyzval účastníkov konania a ich právnychzástupcov na vyjadrenie k odvolaniam odporcov.
Dňa 28. apríla 2014 sa k odvolaniu odporcu v 1. rade vyjadrila odporkyňa v 3. rade.Dňa 7. mája 2014 bol spis okresného súdu sp. zn.10 C 135/2003 postúpenýKrajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 9. mája 2014 doručil odporca v 1. rade okresnému súdu svoj návrh na prerušeniekonania, ktorý bol krajskému súdu doručený 20. mája 2014.
Dňa 31. júla 2014 rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6 Co 297/2014tak, že odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku o pripustení zmeny návrhuodmietol a vo výroku o zastavení konania potvrdil. Toto rozhodnutie bolo doručenévšetkým účastníkom konania 8. októbra 2014, keď nadobudlo právoplatnosť.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základnékritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanieúčastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽPv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedenýchkritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
21.1 Predmetom namietaného konania vedeného okresným súdom je návrh naurčenie neplatnosti darovacej zmluvy, kde sťažovateľ bol v procesnej pozícii odporcuv 1. rade. Ústavný súd sa stotožňuje so svojím názorom vyjadreným v skorších nálezoch(sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 a sp. zn. III. ÚS 194/2013 z 28. augusta 2013),podľa ktorých spory o takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovanájudikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd, vychádzajúc z doterajšieho priebehunapadnutého konania, nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnejfaktickej zložitosti veci, hoci na priebeh konania mohli mať nepochybne vplyv aj podávanénámietky zaujatosti zákonných sudcov zo strany odporcov a návrhy na prikázanie veciinému súdu, resp. rozhodovanie o návrhoch predbežných opatrení, opravných prostriedkochproti rozhodnutiam okresného súdu, ako aj iné okolnosti, ktoré súviseli na začiatku konanias častým odročovaním, resp. rušením pojednávaní z dôvodu neúčasti odporcov (ajsťažovateľa).
21.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súdpreskúmal celé konanie od jeho začiatku a zistil, že aj sťažovateľ v postavení odporcuv 1. rade prispel k predĺženiu posudzovaného konania tým, že opakovane svojou neúčasťouspôsobil odročenie pojednávania.
Sťažovateľ tiež podával množstvo návrhov, často aj neodôvodnených (námietkyzaujatosti zákonného sudcu, prípadne všetkých sudcov okresného súdu, návrh na prikázanieveci inému súdu, návrh na prerušenie konania), o ktorých musel rozhodovať najprv okresnýsúd a po podaní opravného prostriedku aj odvolací súd.
Ústavný súd však pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy i to, že akoúčastník konania nesporne mal právo na procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahyvzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania však neznášazodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať anina vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúroupreto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľmi uplatnených procesných právachústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobneIII. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
21.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutomkonaní a predovšetkým poukazuje na to, že takmer 11-ročné trvanie preskúmavanéhokonania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné.
Ústavný súd odkazuje na závery vyjadrené vo svojom skoršom náleze sp. zn.III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 vo vzťahu k obdobiu od 31. októbra 2003 do 27. januára2011 a v náleze sp. zn. III. ÚS 194/2013 z 28. augusta 2013 vo vzťahu k obdobiu od27. januára 2011 do 28. augusta 2013, na základe ktorých ústavný súd vyslovil porušenieoznačeného základného práva iných sťažovateľov, pretože tieto závery sú aplikovateľné ajv prípade sťažovateľa (zbytočné prieťahy v trvaní deväť mesiacov, neefektívnaa nesústredená činnosť okresného súdu, ako aj fakt, že prvé pojednávanie po vysloveníporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavnýmsúdom sa uskutočnilo až 28. septembra 2012, t. j. po roku a pol od doručenia súdneho spisuústavným súdom).
Ako to vyplýva z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu, postupokresného súdu po 28. auguste 2013 bol v celku plynulý bez výrazných období nečinnosti,avšak, posudzujúc konanie okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi ako celok, celkovádoba trvania súdneho konania, ktoré trvalo do 8. októbra 2014 (keď rozhodnutie o zastaveníkonania voči sťažovateľovi ako odporcovi v 1. rade nadobudlo právoplatnosť), t. j. takmer11 rokov, je neúnosná a z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná aj vzhľadom naskutočnosť, že vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd vyslovil prieťahy v tomtokonaní už dvakrát.
22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
23. Pretože ústavný súd v súvislosti s porušením označeného základného práva inýchsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v napadnutom konaní užvo svojom skoršom náleze sp. zn. III. ÚS 354/2010 prikázal, aby okresný súd v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stavprávnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú účastníci tohto konania, nebolo potrebné tentopríkaz opakovať.
24. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučineniavo výške 2 500 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanienapadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 500 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.
25. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátomza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v roku2014 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 €a režijný paušál 8,04 €, t. j. priznané trovy konania sú v celkovej výške 340,85 € s DPH.Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015