znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 286/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. G., N., zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Západ,   oddelenia   vyšetrovania   v   T.   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-55/BOK-Z-2006   v súvislosti   s vykonaním   výsluchu 29. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. G.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta 2009   doručená   sťažnosť   P.   G.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom Mgr. V. P., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Západ, oddelenia vyšetrovania v T. (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-55/BOK-Z-2006   v súvislosti   s vykonaním   výsluchu 29. apríla 2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:

„Uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej   kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania,   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-124/BOK-Z-2008,   zo   dňa   03.   09.   2007   bolo   voči   sťažovateľovi   vznesené obvinenie   pre   trestný   čin   založenia,   zosnovania,   a   podporovania   zločineckej   skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1. Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006 a iné. Na deň 29. 04. 2009, na 15.00 hod. bol vyšetrovateľom PPZ pplk. A. A. stanovený termín vykonania úkonu prípravného konania - výsluch R. H. (osoby, ktorej prokurátor dočasne   odložil   vznesenie obvinenia)   v Ústave na   výkon trestu   odňatia   slobody Žilina. O mieste   a   čase   konania   úkonu   boli   riadne   a   včas   upovedomení   aj   všetci   obhajcovia obvinených.

Obhajca sťažovateľa prišiel spolu s obhajcom JUDr. J. Š. do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina cca 14.45 hod. tak, aby sa presne o 15.00 hod. - ako to bolo uvedené v predvolaní (upovedomení) vyšetrovateľa - dostavil na úkon prípravného konania. Na tvári miesta a zo zápisu návštev ústavu obhajca sťažovateľa zistil, že výsluch R. H. sa začal už skôr, pravdepodobne cca o 14.30 hod.

Pravdepodobne   cca   od   14.30   hod.   bola   dozorujúca   prokurátorka   JUDr.   M.   P. s vyšetrovateľom pplk. Ing. A. A. prítomná vo výsluchovej miestnosti spolu s R. H. a kládli mu otázky, a to všetko bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa, ostatných obhajcov obvinených ako aj obhajkyne vypočúvaného - R. H. (JUDr. M. B.). Teda výsluch sa de facto začal nie o 15.00 hod. ako bolo uvedené v predvolaní, ale už skôr, pravdepodobne cca o 14.30 hod., a to neformálnym rozhovorom medzi vypočúvaným R. H. (mimochodom korunným svedkom vo veci, ktorému bolo vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora dočasne odložené vznesenie obvinenia v tejto istej trestnej veci !)...

Takýmto   konaním,   resp.   postupom   vyšetrovateľa   a   dozorujúceho   prokurátora pri realizácii   úkonu   prípravného   konania,   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľa na spravodlivý proces - právo na obhajobu, a teda, že obhajca sťažovateľa nemal možnosť sa ku skutočnostiam uvádzaných R. H. v časovom rozpätí cca od 14.30 hod. do 15.00 hod. vôbec vyjadriť resp. reagovať otázkami na jeho výpoveď...

Sťažovateľ   podal   dňa   04.   05.   2009   v   tejto   súvislosti   žiadosť   na   preskúmanie správnosti postupu vyšetrovateľa, adresovanú dozorujúcej prokurátorke JUDr. M. P. Dozorujúca   prokurátorka   Krajskej   prokuratúry   v   Trenčíne   JUDr.   M.   P.   svojim upovedomením   zo   dňa   01.   07.   2007,   sp.   zn.   1   Kv   68/08,   doručenej   dňa   08.   07.   2009 obhajcovi   sťažovateľa, oznámila   sťažovateľovi,   že   namietaným   postupom   vyšetrovateľa pri úkone dňa 29. 04. 2009 neboli práva sťažovateľa žiadnym spôsobom porušené. Uvedené rozhodnutie   dozorujúcej   prokurátorky   je   konečné   a   nemožno   ho   preskúmať   v   rámci ustanovení Tr. poriadku.

V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   poukazujem   na   to,   že   dozorujúca   prokurátorka KP Trenčín sa vo svojom preskúmaní vôbec nezaoberala mnou namietanými skutočnosťami resp.   okolnosťami,   pre   ktoré   som   považoval   za   nezákonné   a   pre   ktoré   som   postup vyšetrovateľa napádal (t. j. konanie vyšetrovateľa do 15.00 hod, t. j. do príchodu obhajcov do vyšetrovacej miestnosti, neriešila čas, kedy bol vyšetrovateľ s vypočúvaným osamote atď.), ale zaoberala sa tým, či obhajcovia mohli počas výsluch klásť otázky, čo však nebolo predmetom mojej sťažnosti.

Rovnako namietam, že postup vyšetrovateľa a jeho zákonnosť pri úkone skúmala tá istá   prokurátorka   (t.   j.   JUDr.   M.   P.),   ktorá   sa   na   tomto   úkone   od   začiatku   spolu s vyšetrovateľom osobne zúčastnila, a ktorý som považoval sťažovateľ za nezákonný...“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„Základné právo sťažovateľa podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu a inú právnu   ochranu   v   konaní   vedenom   na   Prezídiu   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej   kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania,   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, porušené bolo.

Sťažovateľovi P. G. v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti   organizovanej   kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania,   pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite vo svojej trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-55/BOK-Z-2006   v súvislosti   s vykonaním výsluchu R. H. 29. apríla 2009 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len „ústav“),   ktorý   sa   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   začal   asi   o 14.30   h   neformálnym rozhovorom   medzi   vyšetrovateľom   a dozorujúcou   prokurátorkou   na   jednej   strane a na druhej   strane   R.   H.,   hoci   obhajca sťažovateľa   bol   upovedomený   o tom,   že výsluch sa začne   o 15.00   h,   pričom   na   tento   úkon   sa   včas   dostavil.   Sťažovateľ   v podstate spochybňoval zákonnosť vykonania tohto úkonu, pretože podľa jeho vyjadrenia predtým, než   sa   výsluch   začal   v prítomnosti   o úkone   vyrozumených   obhajcov,   mali   vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka možnosť byť s vypočúvaným osamote, pričom podľa vyjadrenia sťažovateľa   táto   skutočnosť   mohla   viesť   k tomu,   že   R.   H.   sa neskôr   rozhodol   vo veci vypovedať, aj keď dovtedy svoje právo nevypovedať využil. Tým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľa ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojho   konania   o   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základných   práv   alebo   slobôd, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   nápravy   pred   iným   orgánom   štátu.   Ústavný   súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby   na   vyslovenie   porušenia   jej   základných   práv,   ak   im   poskytuje   ochranu   právny poriadok   použitím   opravného   alebo   iného   právneho   prostriedku   pred   iným   orgánom verejnej moci (obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite v štádiu prípravného konania v rámci prebiehajúceho trestného konania.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom   priebehu   trestného   konania   namietať   zákonnosť   vykonania   výsluchu   R.   H., ku ktorému došlo 29. apríla 2009 v ústave. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci ústavného   súdu   poskytnúť   sťažovateľovi   ochranu   ani proti   postupu   vyšetrovateľa   úradu boja   proti   organizovanej   kriminalite   v súvislosti   s vykonaním   namietaného   procesného úkonu,   ani   proti   vybaveniu   žiadosti   sťažovateľa   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa dozorujúcou prokurátorkou, a to listom č. k. 1 Kv 68/08-25 z 1. júla 2009. Ako to totiž vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným   právam   a slobodám   je daná   iba subsidiárne,   teda   ak ochranu   týmto   právam a slobodám neposkytujú všeobecné súdy. Pokiaľ nebude trestné stíhanie voči sťažovateľovi zastavené a bude podaná na neho obžaloba, bude v právomoci príslušného všeobecného súdu   poskytnúť   mu   ochranu.   To zároveň   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   (obdobne I. ÚS 69/07, III. ÚS 178/08).

Ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že trestné konanie od svojho začiatku až po   jeho   koniec   je procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých   úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv   a slobôd označených   v   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v   jeho   priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, III. ÚS 155/05).

Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu má sťažovateľ pred všeobecnými súdmi k dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a to napríklad v priebehu   dokazovania   na   hlavnom   pojednávaní,   či   v podobe   podaného   odvolania, keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali. Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na   princíp   subsidiarity   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 186/06).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

Pozornosti   ústavného   súdu   neušlo,   že   sťažovateľ   v odôvodnení   sťažnosti   uviedol odlišnú spisovú značku konania úradu boja proti organizovanej kriminalite od tej, ktorú uviedol   v petite   sťažnosti,   ktorý   tvorí   východisko   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu. Avšak vzhľadom   na   to,   že   obe   trestné   veci   vedené   na   úrade   boja   proti   organizovanej kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 a sp. zn. ČVS: PPZ-124/BOK-Z-2008 sa týkajú sťažovateľa, ako aj vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie,   nepovažoval   ústavný   súd   za   podstatné vyzývať sťažovateľa na odstránenie toho nedostatku podania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009