znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 286/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. Ď., P., zastúpenej advokátkou Mgr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 38/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2007 doručená „Ústavná   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní“ E.   Ď. (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou   namietala   prieťahy   v   konaní   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 38/99.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd „vyniesol   rozsudok,   kde   OS Bratislava I., je povinný konať bez prieťahov a uhradiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške   500 000,-Sk   a   trovy   za   právne   zastúpenie   k   rukám   jej   právneho   zástupcu do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Zo sťažnosti tiež vyplývalo, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátkou Mgr. J. P. (ďalej len „advokátka“ alebo „právna zástupkyňa“), ale splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom k nej pripojené nebolo (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   preto   podaním   z   8.   augusta   2007   upozornil   právnu   zástupkyňu sťažovateľky na zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ju, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy   sťažnosť   v   požadovanom   rozsahu   doplnila.   Zároveň   ju   poučil   o   následkoch   jej nedoplnenia v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Výzva   ústavného   súdu   bola   advokátke   riadne   doručená   13.   augusta   2007. Na predmetnú výzvu reagovala podaním označeným ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky...“ doručeným   ústavnému   súdu   po   stanovenej   lehote   až 14. septembra 2007.

V tomto podaní advokátka okrem iného uviedla:„Podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky má ústavou garantované právo na súdnu ochranu.

Podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky účastník súdneho konania má garantované právo na riadny spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ľudských   právach   má   účastník   právo   na   riadny a spravodlivý proces.

Podľa   čl.   Ústavy   Slovenskej   republiky   majú   prednosť   právne   úpravy z medzinárodných   dohôd,   v   ktorých   je   zakotvený   širší   rozsah   ochrany   ľudských   práv a slobôd a ktorými je Slovenská republika viazaná...

Tieto ústavné práva sťažovateľky boli uvedeným súdom porušené. Od   podania   žalobného   návrhu   uvedený   súd   meritórne   doposiaľ   vo   veci   samej nerozhodol (...).

Okresný súd Bratislava I v tejto právnej veci doposiaľ vydal po 8 rokoch od podania žaloby len uznesenie, ktoré pripájam vo fotokópii (...).

Sťažovateľka svoju sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Bratislava I, ktorý svojím konaním navodil stav, že

1. vo veci nerozhodol bez zbytočných prieťahov,

2. neposkytol riadnu súdnu ochranu tým, že vo veci meritórne nerozhodol,

3. nečinnosť spôsobuje stav právnej neistoty,

4. nerešpektoval   medzinárodné   záväzky   -   právo   na   spravodlivý   proces   ako   je   to stanovené vo vyššie citovanom Dohovore (...).

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   po   príslušnom   konaní   vyniesol   tento Ústavný nález

1. ústavné právo na riadny, spravodlivý súdny proces bez prieťahov bolo porušené,

2. ukladá   sa   Okresnému   súdu   Bratislava   1,   aby   vo   veci   rozhodol   vyhlásením rozsudku,

3. žalovanej   sa   priznáva   náhrada   za   prieťahy   v   konaní   vo   výške   podľa   úvahy Ústavného súdu Slovenskej republiky,

4. právnej zástupkyni sťažovateľky, Mgr. J. P., advokátke, B., sa priznávajú trovy konania vo výške podľa § vyhl. 655/2004 Z. z.“

Sťažovateľka v prílohe sťažnosti tiež pripojila fotokópiu ústavy od čl. 40 do čl. 54.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, nedostatok ktorých bráni jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   20   ods.   1   a   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   pričom   je   potrebné   ich   konkretizovať   nielen skutkovo, ale aj právne označením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy.

V návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona   o   ústavnom   súde),   chýba   akákoľvek   skutková   a   právna   konkretizácia   potrebná na prijatie veci na ďalšie konanie, hoci táto sa povinne uvádza v rozsahu, v akom by sa sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde). V petite chýba   označenie   konania,   v   ktorom   malo dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   a   slobôd sťažovateľky, a chýba aj označenie, ktoré články ústavy a dohovoru sú podľa sťažovateľky porušené. Sťažovateľka tiež namieta aj porušenie „ústavného práva na riadny, spravodlivý súdny proces“, ale chýbajú dôvody takého tvrdenia.

Okrem toho, ak sa sťažovateľka domáha primeraného finančného zadosťučinenia, je povinná odôvodniť   uplatnenie tohto   nároku   a   upresniť   požadovanú sumu.   Nepostačuje, ak len uvedie, že žiada finančnú náhradu za neprimerane dlhé prieťahy v súdnom konaní (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   advokátkou.   Podľa   § 18   ods. 2   zákona č. 586/2003 Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

K   sťažnosti   tiež   nie   je   pripojené   splnomocnenie   pre   advokátku   na   zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 citovaného zákona)

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pre   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007