znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 286/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   T.,   bytom   M.,   zastúpeného   JUDr.   M.   Č.,   B., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 8/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. T.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2005   doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   T.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného JUDr. M. Č., B., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 8/2003.

Zo sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. apríla 2002 na okresnom   súde   žalobu   o   ochranu   osobnosti   a zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   proti žalovanému S. B. (ďalej len „žalovaný“).

Keďže   okresný   súd   do   13.   júna   2005   predmetnú   vec   meritórne   nerozhodol, sťažovateľ   v tento   deň   zaslal   jeho   predsedníčke   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní. Predsedníčka   okresného   súdu   na   uvedenú   sťažnosť   odpovedala   listom   č.   Spr.   2111/05 z 21. júla 2005, v ktorom konštatovala, že k prieťahom v uvedenom konaní došlo.

Postupom   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   došlo   podľa   sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a súčasne k znemožneniu uspokojenia jeho práva na ochranu osobnosti a jeho odškodnenia formou nemajetkovej ujmy.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález nasledujúceho znenia:

„Okresný súd v Bratislave svojím konaním vo veci 11 Ct 8/2003 porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v spojení s čl. 6 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný   súd   priznáva   pre   sťažovateľa   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 350 000,-   Sk,   a to   z dôvodu,   že   porušiteľ (pozn.,   okresný   súd) v primeranej   lehote   bez zbytočných   prieťahov   vo   veci   nerozhodol   a sťažovateľovo   právo,   vzhľadom   na   takýto postup, i v prípade úspešnosti v tomto konaní, by nebolo uspokojené.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 8/2003.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia jeho základných   práv,   považuje za prostriedok   nápravy   postupu   všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 80/1992 Zb.“)   v   spojení   s   §   6   zákona   č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení neskorších predpisov.

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. (a nepreukázal tiež, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil prípadne   iným   spôsobom)   v spojení   s   §   6   zákona   č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení sťažnosť z 13. júna 2005 (v konaní, ktoré začalo 2. apríla 2002) doručenú okresnému súdu v ten   istý   deň.   Okresný   súd   odpovedal   na   uvedenú   sťažnosť   sťažovateľa   podaním č. Spr. 2111/05 z 21. júla 2005, v ktorom uznal vznik zbytočných prieťahov v predmetnom konaní a súčasne uviedol, že priebeh tohto konania bude pravidelne sledovaný za účelom zabezpečenia nápravy, resp. konania bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vzápätí po doručení odpovede okresného súdu 12. augusta 2005 podal sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že podanie sťažnosti v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   306/04, III. ÚS 73/05).

Sťažovateľ taktiež ústavnému súdu nepreukázal, že by si v sťažnosti práva, ktorých porušenie   namieta,   v priebehu   uvedeného   konania   chránil   iným   spôsobom,   resp.   inými právnymi prostriedkami a ani netvrdil, že podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   a existenciu   takýchto   dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005