znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 285/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. A., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária,   Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v bližšie neidentifikovanom konaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012 doručená sťažnosť V. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neidentifikovanom konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 23. marca 2010 podal žalobu o plnenie na Krajskom   súde   v Bratislave.   Krajský   súd   v   Bratislave   odstúpil   vec   okresnému   súdu

31. marca 2011. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „od tejto doby do dnešného dňa vo veci nebolo konané“. Sťažovateľ zaslal predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ako aj následne predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom   konaní.   Na   sťažnosť predsedníčka   okresného   súdu   reagovala   listom   zo   7.   marca   2012   s tým,   že   sťažnosť odložila.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že „Okresný súd Bratislava I svojim viac ako dvojročným nekonaním po podaní návrhu porušuje právo sťažovateľa na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci, bez zbytočných prieťahov priznané mu v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“, a taktiež žiada, aby ústavný   súd „zaviazal“ okresný   súd „pokračovať“ v súdnom   konaní   bez   zbytočných prieťahov   a   sťažovateľovi   priznal „odškodné“ v sume   3   000   €,   ako   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia „vyčíslených na pojednávaní“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k zisteniu,   že   sťažovateľ v odôvodnení a v petite sťažnosti neuviedol spisovú značku konania pred okresným súdom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť neobsahuje jasný a zrozumiteľný   petit   ako   východisko   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   čo je   jednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   sťažovateľ   taktiež   riadne   neodôvodnil   svoju sťažnosť, pretože z informácií uvedených v sťažnosti nie je možné posúdiť, či účinne využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu označeného základného práva poskytuje zákon   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl., teda či splnil procesný predpoklad prípustnosti jeho sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Navyše odôvodnenie sťažnosti ako celok je kusé, zmätočné a nedostatočné.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Nedostatok,   resp.   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania   je   v zmysle   konštantnej   judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľa na to, že v prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle konštantnej judikatúry   ústavného súdu   nevyčerpanie   právneho   prostriedku   ochrany základných   práv a slobôd sťažovateľa (sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) je dôvodom   odmietnutia   sťažnosti   ako   neprípustnej   (m.   m.   IV. ÚS 306/04,   III.   ÚS   73/05, III. ÚS 78/05).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012