SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 284/2018-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra Mamojku o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 77/2010, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 77/2010 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 77/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 355,64 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a šesťdesiatštyri centov) na účet advokáta JUDr. Juraja Gavalca, Teodora Tekela 23, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 284/2018-7 zo 17. júla 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 77/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 22. augusta 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 27. septembra 2018, ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
Návrh sťažovateľa bol okresnému súdu doručený 8. novembra 2010
„14.02.2011 - vytýčený termín pojednávania na deň: 09.06.2011,
01.06.2011 - pokyn sudcu - upovedomenie o zmene termínu pojednávania na 11.8.2011,
02.06.2011 - doručené vyjadrenie matky s prílohami,
10.08.2011 - doručené doplnenie podania otca,
11.08.2011 - pojednávanie odročené na TP: 24.11.2011,
31.10.2011 - doručený návrh matky na vydanie predbežného opatrenia s prílohami,
14.11.2011 - doručené doplnenie návrhu na vydanie predbež. Opatrenia,
24.11.2011 - pojednávanie odročené z dôvodu PN zákonného sudcu na neurčito,
02.12.2011 - vydané a doručené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,
27.12.2011 - podané odvolanie otca proti uzneseniu o nariadení predbež. Opatrenia,
02.02.2012 - spis predložený KS TT,
03.02.2012 - podané vyjadrenie matky k odvolaniu otca na KS TT,
28.02.2012 - vydané uznesenie KS TT,
16.03.2012 - doručené podanie O P PN - vstup do konania,
30.03.2012 - doručený návrh matky na vydanie predbežného opatrenia,
05.04.2012 - vydané uznesenie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia,
19.04.2012 - podané odvolanie matky proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia,
02.05.2012 - spis predložený KS TT,
14.05.2012 - KS TT vydané potvrdzujúce napadnuté uznesenie OS PN,
28.05.2012 - doručené podanie správy od OR P Z v Trnave,
07.06.2012 - vydané uznesenie o prerušení konania do ppl. skončenia trestného stíhania,
25.06.2012 - doručené odvolanie otca proti uzneseniu o prerušení konania,
11.07.2012 - spis predložený KS TT,
24.07.2012 - vydané uznesenie KS TT o zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie OS PN,
09.10.2012 - doručená žiadosť OP PN o určenie termínu pojednávania,
11.12.2012 - doručená opätovná žiadosť OP PN,
19.12.2012 - doručené podanie správy od OR PZ v TT o trestnom konaní,
17.01.2013 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,
22.01.2013 - doručené podanie otca - návrh na zabezpečenie dôkazu,
13.02.2013 - podanie matky - námietka voči vedeniu konania zo dňa 17.01.2013 a doplnenie informácií a dôkazov spolu s prílohami,
18.02.2013 - doručená správa od OR PZ v TT o vypracovaní znaleckého posudku,
19.02.2013 - založená do spisu fotokópia znaleckého posudku č. 15/2012,
22.02.2013 - doručené podanie PZ matky - nesúhlas matky s pribratím dôkazu - psychologického posudku klinickej psychologičky a návrh na vypracovanie nového ZP z oblasti detskej psychológie + fotokópie príloh zo spisu,
26.02.2013 - vydané uznesenie o ustanovení znalca,
05.03.2013 - doručenie námietky zaujatosti matky voči sudkyni JUDr. Mihalikovej a celému OS PN od KP TT na ďalšie konanie a rozhodnutie s prílohou - sťažnosť matky zo dňa 20.02.2013,
21.05.2013 - zaslanie spisu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,
22.05.2013 - doručený znalecký posudok č. 1/2013 + vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov,
27.05.2013 - pokyn sudkyne - vytýčenie termínu pojednávania na 18.06.2013, zaslanie uznesenia o priznaní znalečného a znaleckého posudku + výzva,
18.06.2013 - lustrácia v SP + doručenie plnej moci PZ matky, správy z prešetrených pomerov od Ú P SV a R PN,
18.06.2013 - pojednávanie; vyhlásenie rozsudku,
17.07.2013 - podané odvolanie matky voči rozsudku s prílohou,
18.09.2013 - spis predložený KS TT,
05.11.2013 - vyjadrenia sudcov KS TT k námietke zaujatosti vo veci 1 1CoP/99/2013,
15.11.2013 - pokyn - predloženie predsedovi súdu za účelom predloženia veci NS SR na rozhodnutie o námietke zaujatosti,
15.11.2013 - spis predložený na NS SR,
25.11.2013 - vydané uznesenie NS SR o nevylúčení sudcov KS TT z prejednávania a rozhodovania veci,
02.04.2014 - pojednávanie pred odvolacím súdom s vydaním uznesenia o zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie,
25.06.2014 - vydané uznesenie OS PN o ustanovení znalca - VSU,
17.07.2014 - podané odvolanie matky voči uloženiu povinnosti zloženia preddavku na vypracovanie ZP,
07.11.2014 - urgencia znalca o vrátenie spisu s vypracovaným znaleckým posudkom,
28.01.2015 - opätovná urgencia znalca,
10.04.2015 - vydané uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalcovi,
24.07.2015 - doručená výzva znalcovi,
08.09.2015 - vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových výdavkov a doručený ZP č. 36/2015,
08.09.2015 - vytýčenie termín pojednávania na 15.10.2015,
30.09.2015 - doručené vyjadrenie matky k znaleckému posudku,
06.10.2015 - výzvy znalcovi spolu s predvolaním,
14.10.2015 - dopyt na znalca, oznámenie účastníkov o odročení pojednávania bez prejednania veci,
15.10.2015 - pojednávanie odročené na neurčito,
07.12.2015 - doručená odpoveď znalca,
22.03.2016 - doručená žiadosť O P PN o vytýčenie TP + doručený návrh matky,
04.05.2016 - opakovaná žiadosť OP PN o určenie TP,
10.06.2016 - doručená žiadosť matky o odročenie pojednávania s prílohami,
16.06.2016 - doručená správa z prešetrených pomerov od UPSVaR PN,
21.06.2016 - informovanie účastníkov konania o odročení pojednávania z dôvodu hospitalizácie matky,
22.06.2016 - pojednávanie odročené na deň 21.09.2016 za účelom opätovného predvolania,
21.09.2016 - doručené emailom ospravedlnenie znalca,
21.09.2016 - pojednávanie odročené na 27.01.2017 za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,
27. 10.2016 - úradný záznam spísaný VSU za účelom zistenia vypracovania znaleckého posudku,
08.11.2016 - vydané uznesenie o ustanovení znalca,
19.01.2017 - zaslanie spisu znalcovi,
26.01.2017 - úradný záznam o oznámení o odročení pojednávania,
27.01.2017 - pojednávanie odročené na 03.05.2017 za účelom opätovného predvolania a doručenia znaleckého posudku od znalca,
03.03.2017 - doručená emailom žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku,
06.03.2017 - doručené žiadosť matky o urýchlenie konania,
13.04.2017 - doručená emailom žiadosť znalca,
02.05.2017 - oznámenie o odročení pojednávania,
03.05.2017 - pojednávanie odročené na 27.09.2017 za účelom doručenia znaleckého posudku,
05.05.201 - vydané uznesenie o predĺžení lehoty znalcovi,
19.06.2017 - doručený znalecký posudok č. 14/2017 + vyúčtovanie,
04.08.2017 - doručené elektronicky oznámenie od OP PN,
17.08.2017 - doručená žiadosť PZ matky o predĺženie lehoty na vyjadrenie,
04.09.2017 - doručené vyjadrenie matky k ZP,
26.09.2017 - úradný záznam o oznámení odročenia pojednávania,
27.09.2017 - pojednávanie odročené na 10.11.2017,
08.11.2017 - doručenia žiadosť matky o odročenie pojednávania 09.11.2017 - upovedomenie účastníkov o odročení pojednávania,
10.11.2017 - pojednávanie odročené na 16.02.2018 za účelom návštevy rodičov s dieťaťom u psychológa,
01.12.2017 - doručené vyjadrenie matky,
07. 12.2017 - spis predložený KS TT,
24.01.2018 - vydané uznesenie KS TT potvrdzujúce uznesenie v napadnutej časti uloženia povinnosti matke preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
15.02.2018 - úradné záznamy + oznámenie o zrušení pojednávania,
16.02.2018 - pojednávanie odročené na 25.05.2018 z dôvodu pokračovania návštev rodičov s dieťaťom u psychológa,
25.05.2018 - pojednávanie odročené na 21.09.2018 za účelom pokračovania návštev rodičov s dieťaťom u psychologičky,
21.09.2018 - termín pojednávania odročený na 09.11.2018.“
4. Ústavný súd zistil tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 27. septembra 2018.
5. Predsedníčka okresného súdu k skutkovej a právnej zložitosti veci v podstatnom uviedla, že „strany napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu a výsluchu znalca trvali na ďalšom znaleckom skúmaní, súd vo veci ustanovil nového znalca a po doručení znaleckého posudku aj vytýčil termíny pojednávaní, pričom tieto boli odročované pre pokračovanie návštev rodičov u psychológa.
V danom konaní treba zohľadniť potrebu znaleckých dokazovaní najmä z dôvodu problematického správania sa dieťaťa v škole a nemožnosti vo veci rozhodnúť v záujme dieťaťa, bez náležitého preskúmania všetkých okolností.
Dovoľujem si zdôrazniť, že konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené z dôvodu sledovania čo najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa tak. aby súd nevydal len formálne rozhodnutie o zmene úpravy styku otca s dieťaťom, a nebolo tak zo strany maloletého dieťaťa, či matky akceptované, a prichádzalo by tak k úplnému zmareniu stretávania sa otca s maloletou.“.
6. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
7. Právny zástupca sťažovateľa ešte v sťažnosti samotnej vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ navrhovateľom „o úpravu styku k maloletému dieťaťu“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá právnej náročnosti prerokovávanej veci. Čo sa týka skutkovej zložitosti veci, ústavný súd pripúšťa, že vzhľadom na problematické správanie dieťaťa a nepriateľské vzťahy rodičov znalecké dokazovanie mohlo spôsobovať určité problémy, čo mohlo predĺžiť napadnuté konanie, avšak tým nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá je z hľadiska toho, „čo je v hre“, zjavne neprimeraná. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorá si vyžaduje urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postavenie a budúcnosť dieťaťa (m. m. III. ÚS 351/2014).
17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany tohto súdneho konania. Konštatuje, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania a na výzvy súdu reagoval v primeraných lehotách. Pokiaľ ide o odročovanie nariadených pojednávaní v označenej veci v prvom polroku 2018 z dôvodov pokračovania návštev rodičov u psychológa (so súhlasom sťažovateľa, pozn.), ústavný súd uvedenú skutočnosť zohľadnil pri určení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.
18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
19. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní konštatuje, že predmet konania, doterajšia dĺžka napadnutého konania, ako aj časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu svedčia o nedostatočne razantnom postupe okresného súdu. Po preskúmaní postupu okresného súdu preto dospel k záveru, že napadnuté konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.
20. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
21. Ako príklad nesústredeného postupu okresného súdu v napadnutom konaní možno uviesť priebeh znaleckého dokazovania, keď už v roku 2012 bolo zrejmé, že vzhľadom na okolnosti prípadu bude nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie z dôvodov, pre ktoré matka maloletej podala trestné oznámenie na sťažovateľa a pre ktoré okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal styk sťažovateľovi s maloletým dieťaťom. Samotné znalecké dokazovanie bolo nariadené až uznesením z 26. februára 2013. V tejto súvislosti pokus okresného súdu o prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného stíhania uznesením zo 7. júna 2012 sa javí ako alibistický, v rozpore s vyhľadávacou zásadou typickou pre tento typ konaní, čo nakoniec konštatoval aj príslušný odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení z 24. júla 2012. Samotný priebeh znaleckého dokazovania tiež svedčí o neefektívnom postupe. Okresný súd na účel rozhodnutia vo veci samej dal vyhotoviť celkom 3 znalecké posudky, pričom druhý znalecký posudok bolo potrebné z dôvodov neefektívneho postupu okresného súdu nahradiť tretím pre jeho neaktuálnosť.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, mu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku rozhodnutia).
III.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
26. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ktoré odôvodnil neefektívnym postupom súdu, pretrvávajúcou právnou neistotou, významom tohto konania pre sťažovateľa a intenzitou porušovania svojho označeného základného práva.
27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ktorá sama osebe je neakceptovateľná, zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,64 €.
30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
31. Keďže suma uplatnenej náhrady trov konania neprevyšovala sumu vypočítanú ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej sume 355,64 €.
32. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2018