znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 284/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   3899/2014, sp. zn.   Rvp   4691/2014,   sp.   zn.Rvp 5235/2014, sp. zn. Rvp 5236/2014, sp. zn. Rvp 5237/2014, sp. zn. Rvp 5238/2014,sp. zn.   Rvp 5239/2014,   sp. zn.   Rvp   5240/2014,   sp.   zn.   Rvp   5241/2014,   sp.   zn.Rvp 5242/2014, sp. zn. Rvp 5243/2014, sp. zn. Rvp 5244/2014, sp. zn. Rvp 5245/2014,sp. zn.   Rvp 5246/2014,   sp. zn.   Rvp 5247/2014,   sp.   zn.   Rvp   5248/2014,   sp.   zn.Rvp 5249/2014,   sp. zn.   Rvp 5250/2014,   sp. zn. Rvp 6221/2014,   sp.   zn.   Rvp   6229/2014,sp. zn.   Rvp 7085/2014,   sp. zn.   Rvp 7088/2014,   sp.   zn.   Rvp   7535/2014,   sp.   zn.Rvp 7536/2014, sp. zn. Rvp 8399/2014, sp. zn. Rvp 8489/2014, sp. zn. Rvp 8637/2014,sp. zn.   Rvp   8638/2014,   sp.   zn.   Rvp   8639/2014,   sp.   zn.   Rvp   8939/2014,   sp.   zn.Rvp 8943/2014, sp. zn. Rvp 9280/2014, sp. zn. Rvp 9484/2014, sp. zn. Rvp 9621/2014,sp. zn.   Rvp 10035/2014,   sp. zn.   Rvp 11303/2014,   sp.   zn.   Rvp   12199/2014   a sp.   zn.Rvp 15968/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn.5 ECdo 175/2013 z 11. februára 2014, sp. zn. 2 ECdo 162/2013 z 30. januára 2014, sp. zn.6 Cdo   77/2013   z 12.   februára   2014,   sp. zn.   1 Cdo   10/2013   z 31.   januára   2014,   sp.   zn.7 ECdo 161/2013 z 9. januára 2014, sp. zn. 1 Cdo 65/2013 z 31. januára 2014, sp. zn.7 ECdo 194/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 6 ECdo 2/2013 z 12. februára 2014, sp. zn.1 Oboer 30/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 8 ECdo 31/2013 z 30. januára 2014, sp. zn.6 Cdo 54/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 6 Cdo 54/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn.6 Cdo 71/2013 z 30. januára 2014, sp. zn. 1 Oboer 10/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn.2 ECdo 214/2013 z 30. januára 2014, sp. zn. 1 Cdo 39/2013 z 30. januára 2014, sp. zn.5 ECdo 32/213 z 20. januára 2014, sp. zn. 6 EMCdo 3/2013 z 19. februára 2014, sp. zn.6 Cdo 55/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 1 ECdo 200/2013 z 25. februára 2014, sp. zn.2 ECdo 27/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 ECdo 178/2013 z 26. marca 2014, sp. zn.3 Oboer 11/2013 z 27. marca 2014, sp. zn. 6 ECdo 51/2013 z 13. marca 2014, sp. zn.3 ECdo   71/2013   z 3. apríla   2014,   sp.   zn.   7 ECdo18/2014   z 29.   apríla   2014,   sp.   zn.5 ECdo 123/2013   z 9. apríla   2014,   sp.   zn.   4 ECdo 166/2013   z 26.   mája   2014,   sp.   zn.2 ECdo 247/2013 z 30. apríla 2014 a sp. zn. 3 ECdo 151/2013 z 29. mája 2014 v spojenís uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 CoE 379/2012 z 22. februára2013, sp. zn. 1 CoE 444/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27. augusta2012, sp. zn. 41 CoE 115/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 13 CoE 10/2013 zo 14. februára2013, sp. zn. 1 CoE 277/2012 z 11. júna 2012, sp. zn. 14 CoE 11/2013 z 28. januára 2013,sp. zn. 17 CoE 183/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 17 CoE 142/2012 z 29. júna 2012,sp. zn. 4 CoE 49/2013 zo 7. augusta 2013, sp. zn. 13 CoE 187/2012 z 8. augusta 2012,sp. zn. 41 CoE 175/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 14 CoE 135/2012 z 2. mája 2012, sp. zn.1   CoE   354/2012   z 12. júla   2012,   sp.   zn.   16 CoE 196/2011   z 30.   júna   2011,   sp.   zn.16 CoE 282/2012 z 9. januára 2013, sp. zn. 2 CoE 373/2012 z 31. augusta 2012, sp. zn.16 CoE 255/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 13 CoE 264/2012 z 12. decembra 2012,sp. zn. 2 CoE 163/2012 z 30. mája 2012, sp. zn. 2 CoE 114/2013 z 27. marca 2013, sp. zn.15 CoE 167/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 14 CoE 89/2013 z 23. apríla 2013, sp. zn.41 CoE 103/2012 z 31. júla 2012, sp. zn.   2 CoE 556/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn.2 CoE 374/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 13 CoE 81/2013, sp. zn. 2 CoE 606/2012z 28.   novembra   2012,   sp.   zn.   13   CoE   275/2012   z 19.   decembra   2012,   sp.   zn.41 CoE 212/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 15 CoE 23/2013 z 27. marca 2013, sp. zn.2 CoE 223/2012 z 31. júla   2012,   sp. zn. 13   CoE 319/2012 z 22. januára   2013,   sp.   zn.17 CoE 192/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 17 CoE 132/2012 z 31. júla 2012, sp. zn.14 CoE 339/2012 z 15. novembra 2012, sp. zn. 14 CoE 374/2012 z 12. decembra 2012a sp. zn. 41 CoE 222/2012 z 30. októbra 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Nitrea jeho uznesením sp. zn. 10 Co 202/2014 z 13. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 3899/2014, sp. zn. Rvp 4691/2014, sp. zn. Rvp 5235/2014, sp. zn. Rvp5236/2014, sp. zn. Rvp 5237/2014, sp. zn. Rvp 5238/2014, sp. zn. Rvp 5239/2014, sp.zn. Rvp 5240/2014, sp. zn. Rvp 5241/2014, sp. zn. Rvp 5242/2014, sp. zn. Rvp5243/2014, sp. zn. Rvp 5244/2014, sp. zn. Rvp 5245/2014, sp. zn. Rvp 5246/2014, sp.zn. Rvp 5247/2014, sp. zn. Rvp 5248/2014, sp. zn. Rvp 5249/2014,   sp. zn. Rvp5250/2014, sp. zn. Rvp 6221/2014, sp. zn. Rvp 6229/2014, sp. zn. Rvp 7085/2014, sp.zn.   Rvp 7088/2014,   sp.   zn.   Rvp   7535/2014,   sp.   zn.   Rvp   7536/2014,   sp.   zn.   Rvp8399/2014, sp. zn. Rvp 8489/2014, sp. zn. Rvp 8637/2014, sp. zn. Rvp 8638/2014, sp.zn. Rvp 8639/2014, sp. zn. Rvp 8939/2014, sp. zn. Rvp 8943/2014, sp. zn. Rvp9280/2014, sp. zn. Rvp 9484/2014, sp. zn. Rvp 9621/2014, sp. zn. Rvp 10035/2014,sp. zn. Rvp 11303/2014, sp. zn. Rvp 12199/2014 a sp. zn. Rvp 15968/2014   s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 284/2015.

2.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 7. apríla2014 do 27. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie   svojich   základných   právpodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalejlen „charta“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)a jeho uzneseniami sp. zn. 5 ECdo 175/2013 z 11. februára 2014, sp. zn. 2 ECdo 162/2013z 30. januára 2014, sp. zn. 6 Cdo 77/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 1 Cdo 10/2013z 31. januára 2014, sp. zn. 7 ECdo 161/2013 z 9. januára 2014, sp. zn. 1 Cdo 65/2013z 31. januára 2014, sp. zn. 7 ECdo 194/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 6 ECdo 2/2013z 12. februára 2014, sp. zn. 1 Oboer 30/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 8 ECdo 31/2013z 30. januára 2014, sp. zn. 6 Cdo 54/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 6 Cdo 54/2013zo 17. decembra 2013, sp. zn. 6 Cdo 71/2013 z 30. januára 2014, sp. zn. 1 Oboer 10/2013z 29. októbra 2013, sp. zn. 2 ECdo 214/2013 z 30. januára 2014, sp. zn. 1 Cdo 39/2013z 30. januára 2014, sp. zn. 5 ECdo 32/213 z 20. januára 2014, sp. zn. 6 EMCdo 3/2013z 19. februára 2014, sp. zn. 6 Cdo 55/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 1 ECdo 200/2013z 25. februára 2014, sp. zn. 2 ECdo 27/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 ECdo 178/2013z 26. marca 2014, sp. zn. 3 Oboer 11/2013 z 27. marca 2014, sp. zn. 6 ECdo 51/2013z 13. marca   2014,   sp.   zn.   3 ECdo   71/2013   z 3.   apríla   2014,   sp.   zn.   7   ECdo   18/2014z 29. apríla   2014,   sp.   zn.   5 ECdo 123/2013   z 9.   apríla   2014,   sp.   zn.   4   ECdo   166/2013z 26. mája 2014, sp. zn. 2 ECdo 247/2013 z 30. apríla 2014 a sp. zn. 3 ECdo 151/2013z 29. mája   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutia   najvyššieho   súdu“)   v spojenís uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 CoE 379/2012 z 22. februára2013, sp. zn. 1 CoE 444/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 41 CoE 194/2012 z 27. augusta2012, sp. zn. 41 CoE 115/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 13 CoE 10/2013 zo 14. februára2013, sp. zn. 1 CoE 277/2012 z 11. júna 2012, sp. zn. 14 CoE 11/2013 z 28. januára 2013,sp. zn. 17 CoE 183/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 17 CoE 142/2012 z 29. júna 2012,sp. zn. 4 CoE 49/2013 zo 7. augusta 2013, sp. zn. 13 CoE 187/2012 z 8. augusta 2012,sp. zn. 41 CoE 175/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 14 CoE 135/2012 z 2. mája 2012, sp. zn.1 CoE 354/2012   z 12. júla   2012,   sp.   zn.   16 CoE 196/2011   z 30.   júna   2011,   sp.   zn.16 CoE 282/2012 z 9. januára 2013, sp. zn. 2 CoE 373/2012 z 31. augusta 2012, sp. zn.16 CoE 255/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 13 CoE 264/2012 z 12. decembra 2012,sp. zn. 2 CoE 163/2012 z 30. mája 2012, sp. zn. 2 CoE 114/2013 z 27. marca 2013, sp. zn.15 CoE 167/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 14 CoE 89/2013 z 23. apríla 2013, sp. zn.41 CoE 103/2012 z 31. júla 2012, sp. zn.   2 CoE 556/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn.2 CoE 374/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 13 CoE 81/2013, sp. zn. 2 CoE 606/2012z 28. novembra   2012,   sp.   zn.   13   CoE   275/2012   z 19.   decembra   2012,   sp.   zn.41 CoE 212/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 15 CoE 23/2013 z 27. marca 2013, sp. zn.2 CoE   223/2012   z 31.   júla   2012,   sp. zn.   13   CoE   319/2012   z 22. januára   2013,   sp.   zn.17 CoE 192/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 17 CoE 132/2012 z 31. júla 2012, sp. zn.14 CoE 339/2012 z 15. novembra 2012, sp. zn. 14 CoE 374/2012 z 12. decembra 2012a sp. zn. 41 CoE 222/2012 z 30. októbra 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre(spolu ďalej len „krajské súdy“)   a jeho uznesením sp. zn. 10 Co 202/2014 z 13. októbra2014.

2.   Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojejpodnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títopovinní   vrátiť   podľa   podmienok   dojednaných   v   úverových   zmluvách.   Vzhľadom   naskutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávkyvoči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli nazáklade rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpiseúverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiežstali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami príslušných okresných súdovv sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučnýchkonaní. Krajské súdy na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdili napadnutéuznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka podala proti rozhodnutiam krajských súdov dovolania, ktoré najvyššísúd odmietol ako neprípustné.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúcez rozhodovacej činnosti krajských súdov a najvyššieho súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec.

Sťažovateľka za relevantné pochybenie v postupe a rozhodovaní krajských súdov,ako   aj   najvyššieho   súdu   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že   o   zastavení   uvedenýchexekučných   konaní   bolo   rozhodnuté   bez   toho,   aby   boli   predtým   účastníci   exekučnýchkonaní upozornení na neprijateľnú podmienku konania a mali možnosť sa k nej vyjadriť, čímbola sťažovateľka ukrátená o reálnu možnosť domáhať sa, aby všeobecné súdy konajúce v jejprávnych veciach zohľadnili jej nesúhlas s touto neprijateľnosťou podmienky. Uvedenýmpostupom krajských súdov a najvyššieho súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu čl. 47charty, teda k porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva na spravodlivýproces vrátane porušenia zásady kontradiktórnosti konania.

Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky tiež dopustil porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože sa „neobrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, ktorú paradoxne v čase jeho konania už Súdny dvor Európskej únie riešil ani nevyčkal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora...“.

Sťažovateľka je tiež toho názoru, že najvyšší súd „sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou.“.

3.   V petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   vyjadruje   nesúhlas   s postupoma napadnutými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré žiada zrušiť, a domáha sa toho, abyústavný   súd   nálezom   rozhodol   o vyslovení   porušenia   ňou   označených   práv,   priznal   jejprimerané   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov   konania   a predmetné   veci   vrátil   naďalšie/nové konanie krajským súdom.

II.

4.   Podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konaniamôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisiaalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenieo spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1OSP.

5. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností vedených pred ústavným súdom(pozri výrok rozhodnutia, pozn.) a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosťtýchto sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajských súdova najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

6.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrhpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

10.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom nazačatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

11.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo   slobody   [písm.   b)],a označenie, proti komu smeruje [písm. c)].

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

12.   Vychádzajúc   z   obsahu   sťažností   a   k nimi   priložených   príloh,   ústavný   súdkonštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovanýmprávnym   zástupcom   –   advokátom,   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti   návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené § 50 ods. 2 a § 20 zákona o ústavnomsúde.

13.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť nanávrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť leno tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

14.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, v prípade sťažnostívedených pod sp. zn. Rvp 3899/2014, sp. zn. Rvp 4691/2014, sp. zn. Rvp 6221/2014, sp. zn.Rvp 6229/2014, sp. zn. Rvp 7085/2014, sp. zn. Rvp 7088/2014, sp. zn. Rvp 8399/2014, sp.zn. Rvp 8489/2014, sp. zn. Rvp 8939/2014, sp. zn. Rvp 8943/2014, sp. zn. Rvp 9280/2014,sp.   zn.   Rvp   9484/2014,   sp. zn.   Rvp 9621/2014,   sp.   zn.   Rvp   10035/2014,   sp.   zn.   Rvp11303/2014, sp. zn. Rvp 12199/2014 a sp. zn. Rvp 15968/2014 s návrhom nedoručila žiadnez napádaných   rozhodnutí   všeobecných   súdov,   proti   ktorým   sťažnosti   smerujú,   resp.doložené rozhodnutia všeobecných súdov nemajú súvis s obsahom a predovšetkým petitompodaných sťažností. V prípade sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 5235/2014 – sp. zn. Rvp5250/2014, sp. zn. Rvp 7535/2014, sp. zn. Rvp 7536/2014 a sp. zn. 8637/2014 – sp. zn. Rvp8639/2014 k návrhom nepripojila splnomocnenie na zastupovanie advokátom.

15. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinnéhoprávneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol, žepodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hocilen procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   vo   vzťahu   k nedostatkom   zákonompredpísaných   náležitostí   zdôrazňuje,   že   v prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podanísťažovateľky   je   neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovanýmprávnym   zástupcom,   nerešpektovala   zákon   o ústavnom   súde   a predkladala   naďalej   takésťažnosti,   ktoré   neobsahujú   základné   náležitosti   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bolana túto   skutočnosť   viackrát   upozornená   (napr.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012,I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).

Ústavný súd navyše v závere poznamenáva, že je zarážajúce, že právny zástupcasťažovateľky opakovane predkladá obsahovo totožné sťažnosti a zahlcuje tak ústavný súdtakými podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, že nebudú v konaní predústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné,a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať satým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskejkancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny)bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, aleboetických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožnopodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizáciezriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmaťuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 10. júna 2015