znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 284/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 328/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2009 doručená sťažnosť V. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 328/2008. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Dňa   4.   5.   2007   navrhovateľ,   ako   oprávnený,   doručil   súdnemu   exekútorovi JUDr. J. K., H., návrh na začatie exekučného konania proti povinnému: S.... pre zaplatenie 394.435,- Sk s prísl. Exekútor vedie túto exekučnú vec pod sp. zn. Ex 1237/2007. Proti Upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky zo dňa 16. 10. 2007. K námietkam sa oprávnený (navrhovateľ) vyjadril listom zo dňa 23. 10. 2007, doručeným exekútorovi dňa 25.   10.   2007.   Exekútor   námietky   povinného   spolu   s   vyjadrením   oprávneného   odstúpil Okresnému súdu Bratislava I, dňa 29. 10. 2007... OS Bratislava I o námietkach povinného rozhodol   až Uznesením   č.   k.   3   Er   651/2007-59   zo   dňa   28.   8.   2008,   ktoré   bolo navrhovateľovi   doručené   dňa 11.   9.   2008. Týmto   uznesením   súd   námietkam   povinného vyhovel.

Proti uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie zo dňa 25. 9. 2008. O odvolaní rozhoduje odporca, ktorý vo veci doteraz nerozhodol napriek tomu, že od podania odvolania uplynulo už viac ako 10 mesiacov.

Odporcovi je zo spisu zrejme, že k prieťahom došlo už i na prvostupňovom súde. Odporca vedie vec pod sp. zn. 17 CoE 328/2008.

Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre prieťahy zo dňa 9. 10. 2008 na odporcu OS Bratislava I. Ústavný súd Uznesením č. k. III ÚS 74/09-7 zo dňa 10. 3. 2009 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal vydať tento nález:„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd;   postupom   odporcu   v   exekučnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   17   CoE   328/2008 oprávneného: V. K., H., proti povinnému : S., so sídlom v B., pobočka H., pre vymoženie uloženej   povinnosti,   o   námietkach   povinného   proti   Upovedomeniu   o   začatí   exekúcie, porušené bolo.

2.   Prikazuje   sa   odporcovi   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Navrhovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   7.000,-   EUR,   ktoré mu je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 245,70 EUR do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   navrhovateľovho   právneho zástupcu (advokáta).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   v danom   prípade   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v postupe krajského súdu rozhodujúceho o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 Er 651/2007-59 z 28. augusta 2008, ktorým bolo vyhovené námietkam povinného (S., pobočka H.) proti exekúcii. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu   podal   sťažovateľ   25.   septembra   2008   odvolanie,   na   základe   čoho okresný   súd 16. októbra 2008 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie. Keďže sťažovateľ prejavil nespokojnosť   s postupom   krajského   súdu,   24.   júla   2009   adresoval   jeho   predsedníčke sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Na   sťažnosť   reagovala   predsedníčka   tamojšieho   súdu podaním z 31. júla 2009, v ktorom sťažnosť sťažovateľa uznala za dôvodnú. Toho istého dňa,   teda   31.   júla   2009   krajský   súd   uznesením   č. k. 17 CoE 328/2008-69   napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a 25. augusta 2009 vrátil spis okresnému súdu.

Z uvedeného   jednoznačne   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   podľa   §   62   a násl.   zákon   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení niektorých   zákonov (ďalej   len „zákon   o súdoch“)   predsedníčke   krajského súdu   24.   júla 2009, teda vo veľmi krátkom časovom období pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorému bola táto sťažnosť doručená 10. augusta 2009.

Okrem   toho   je   potrebné   poukázať   na   to,   že   po   podaní   sťažnosti   predsedníčke odvolacieho   súdu,   ktorá   danú   sťažnosť   uznala   za   dôvodnú,   krajský   súd   v priebehu niekoľkých dní o opravnom prostriedku rozhodol, čo znamená, že sťažnosť bola napokon efektívne uplatnená, a vo veci konajúci súd podnikol okamžité kroky k ochrane základného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Svedčí o tom   rozhodnutie   krajského   súdu   č.   k.   17   CoE   328/2008-69   z 31.   júla   2009, ako aj vrátenie spisu okresnému súdu, k čomu došlo 25. augusta 2009.

Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   už   uviedol,   že   skutočnosť,   že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde),   pretože   ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej stabilizovanej   judikatúry   považuje   za   potrebné   poskytnúť   všeobecnému   súdu   časový priestor   na   prijatie   opatrení   s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09, IV. ÚS 115/09).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   adresovaná   krajskému   súdu   splnila   svoj   účel a jeho základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytol   účinnú   ochranu,   ústavný   súd   považoval   zásah   v danej   veci   za   irelevantný, a to aj s prihliadnutím   na   to,   že   dĺžka   odvolacieho   konania   v trvaní   10   a pol   mesiaca nesignalizovala reálnu možnosť porušenia uvedených práv.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 224/07). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 82/07).

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu prijatý na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o tom, že sťažnosť je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009