znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 283/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   P.   P.,   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   B.   K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2010 a jeho uznesením z 22. októbra 2010 a práva podľa   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite, odboru západ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-243/BOK-ZA-2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2011 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   5   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len   „špecializovaný   trestný   súd“)   v konaní   sp.   zn.   Tp   89/2010   a jeho   uznesením z 22. októbra 2010 a práva podľa   čl. 5 ods.   4 dohovoru   postupom Prezídia   Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru západ (ďalej len „PPZ ÚBOK“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-243/BOK-ZA-2010.

Sťažovateľ bol uznesením vyšetrovateľa PPZ ÚBOK sp. zn. ČVS: PPZ-243/BOK-ZA-2010   z 20.   októbra   2010   obvinený „zo   spáchania   zločinu   krivej   výpovede   a   krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ a § 140 písm. c/ Tr. zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b / Tr. zákona“.

Následne   uznesením   špecializovaného   trestného   súdu   sp.   zn.   Tp   89/2010 z 22. októbra 2010

„(i) bol sťažovateľ podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba u sťažovateľa začína plynúť dňom 20.10.2010 od 10.36 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici,

(ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nebola prijatá ponuka prevzatia záruky za ďalšie správanie sťažovateľa ponúknutá jeho manželkou JUDr. K. P.,

(iii)   podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku per analógiám s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebol prijatý písomný sľub sťažovateľa,

(iv) podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku per analógiám s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky a čl. 5 ods. 3   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   nebola   prijatá   peňažná   záruka   sťažovateľa   ponúknutá   manželkou JUDr. K. P.“.

Proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ „ihneď po jeho vyhlásení“ ústne do zápisnice sťažnosť, ktorú následne prostredníctvom svojich obhajcov odôvodnil.

O sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 6 Tost 31/2010 z 2. novembra 2010 tak, že napadnuté uznesenie   špecializovaného   trestného   súdu   zrušil   a sťažovateľa   prepustil   z väzby na slobodu.

Sťažovateľ   poukazujúc   na   stabilizovanú   judikatúru   ústavného   súdu,   ako   aj na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   zastáva   názor,   že   uznesením špecializovaného   trestného   súdu   došlo   k zásahu   do   jeho   základného   práva   na   osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru.   V odôvodnení   svojej   sťažnosti   poukazuje   v prvom   rade   na   skutočnosť,   že uznesenie špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2010 z 22. októbra 2010 bolo najvyšším súdom zrušené z dôvodov, na ktoré sťažovateľ poukázal vo svojej sťažnosti proti tomuto uzneseniu.   O samotnú   skutočnosť zrušenia   uznesenie špecializovaného trestného súdu opiera svoje tvrdenie, že   v jeho prípade nebolo vzatie jeho osoby do väzby a s tým spojené pozbavenie osobnej slobody vykonané postupom ustanoveným zákonom.

K ďalšiemu odôvodneniu svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „dňa 20.10.2010 pri svojom   výsluchu   pred   vyšetrovateľom   Prezídia   PZ,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite,   odboru   západ,   oddelenia   vyšetrovania   v   Trnave   v   procesnom   postavení obvineného požiadal vyšetrovateľa o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. Taktiež obhajca sťažovateľa   JUDr.   Z.   C.   požiadala   dňa   20.10.2010   vyšetrovateľa   o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu a o vyhotovenie jeho fotokópií. Vyšetrovateľ Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru západ, oddelenia vyšetrovania v Trnave dňa 20.10.2010 túto žiadosť obhajcu sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že v zmysle § 69 ods. 2 Tr. poriadku v súčasnom stave jednej vyšetrovanej veci túto žiadosť zamieta, nakoľko nie   je   možné   vykonať   také   opatrenia,   ktoré   by   zabránili   zmareniu   alebo   podstatnému sťaženou dosiahnutia účelu trestného stíhania. Ani Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica neprijal opatrenia za účelom umožnenia nazrieť sťažovateľovi ani obhajcovi sťažovateľa aspoň do časti vyšetrovacieho spisu, ktorý mu bol predložený v súvislosti   s   rozhodovaním   o   väzbe.   Sudca   pre   prípravné   konanie   Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica mal vedomosť o tom, že sťažovateľovi ani jeho obhajcovi vyšetrovateľ neumožnil nahliadnuť ani do časti vyšetrovacieho spisu, tento   nedostatok   ani   neodstránil   a   nevyhovel   tak   požiadavke   na   rovnosť   zbraní   medzi prokurátorom a obvineným sťažovateľom v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru, a preto došlo k jeho porušeniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ ako obvinený nemal vedomosť na základe akých skutočností bolo rozhodnuté o vznesení obvinenia voči jeho osobe ako aj o podaní návrhu na vzatie do väzby. S takto uvedenými procesné zabezpečenými dôkazmi sťažovateľ   nemal   možnosť   oboznámiť   sa   a nemohol   sa   k   nim   ani   vyjadriť.   Vzhľadom na uvedené   som   teda   nemal   možnosť   vyjadriť   sa   ku   všetkým   skutočnostiam,   ktoré   mali odôvodňovať   väzobné   dôvody,   rovnako   ako   k dôkazom   o   nich,   čím   bolo   porušené sťažovateľove právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, nakoľko konanie nebolo skutočne   kontradiktórne   a   nebola   zaručená   rovnosť   zbraní.   Postupom   vyšetrovateľa Prezídium   Policajného   zboru   -   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   a   Úradu Špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, keď mi bola odoprené realizovať moje právo na nahliadnutie do spisu, bol porušený princíp kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.“

Porušenie označených práv vidí sťažovateľ aj v skutočnosti, že zo strany PPZ ÚBOK nebolo   oprávneným   osobám   doručené   uznesenie   o   spojení   veci   sp.   zn.   ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010 z 20. októbra 2010, „čím sťažovateľovi ani neumožnili podať voči nemu sťažnosť“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1.   Uznesením   Špecializovaného   trestného   súdu   Pezinok,   pracovisko   Banská Bystrica zo dňa 22.10.2010, sp. zn. Tp 89/2010 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky - úrad boja proti organizovanej kriminalite   a   Špecializovaný   trestný   súd   Slovenskej   republiky   svojím   postupom,   keď neumožnili   nahliadnuť   do   vyšetrovacieho   spisu   sťažovateľovi   a   ani   jeho   obhajcovi JUDr. Z. C.   v   súvislosti   s   jej   žiadosťou   zo   dňa   20.10.2010   a   zároveň   postupom,   keď nedoručili uznesenie o spojení veci zo dňa 20.10.2010 sp. zn. ČVS: PPZ-193/BOK-ZA- 2010, pričom sťažovateľovi ani neumožnili podať voči nemu sťažnosť, porušili základné právo sťažovateľa na kontradiktórne konanie a princíp rovnosti zbraní zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Eur (slovom päťdesiattisíc eúr), ktoré mu je Špecializovaný trestný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a 10 000 Eur (slovom desaťtisíc eúr), ktoré mu je Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82   Eur   (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eúr   osemdesiatdva   centov),   ktoré   je   povinný vyplatiť   sťažovateľovi   Špecializovaný   trestný   súd   povinný   vyplatiť,   a   to   účet   právneho zástupcu JUDr. B. K., advokáta do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného práva   podľa   čl. 17   ods.   5   ústavy   a práva   podľa   čl.   5   ods.   1   a   4   dohovoru   postupom špecializovaného   trestného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp   89/2010   a jeho uznesením   z   22.   októbra   2010   a postupom   PPZ   ÚBOK   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-243/BOK-ZA-2010.

1. Vo vzťahu k namietanému postupu PPZ ÚBOK, ktorým nebolo sťažovateľovi ani jeho obhajcovi umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-243/BOK-ZA-2010,   ako   aj   vo   vzťahu   k námietke   nedoručenia   uznesenia   o spojení   veci   sp.   zn. ČVS: PPZ-193/BOK-ZA-2010   z 20.   októbra   2010   ústavný   súd   poukazuje   na   princíp subsidiarity   ustanovený   v čl.   127   ods.   1   ústavy   (premietaný   aj   do   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V danom   prípade   sa   vec   sťažovateľa   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu nachádza   v tzv.   predsúdnom   štádiu   trestného   konania.   Ústavný   súd   pre   tieto   prípady opakovane   konštatoval   povinnosť   všeobecného   súdu,   ktorému   bude   podaná   obžaloba, skúmať   ústavnosť   a   zákonnosť   konania   predchádzajúceho   podaniu   obžaloby,   a   to   tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa Trestného poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov   ako   zabezpečiť   nápravu   prípadného   porušenia   základných   práv   a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s   plnou   jurisdikciou,   v ktorých   právomoci   je posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych   okolností   prípadu   vrátane zákonnosti   a   ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania,   dospel   ústavný   súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru, že v tomto prípade je daný dôvod odmietnutia sťažovateľovej sťažnosti z   dôvodu   nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   konať   a   rozhodnúť   v   uvedenej   veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

2. Obdobne vo vzťahu k námietke sťažovateľa smerujúcej proti postupu a uzneseniu špecializovaného   trestného   súdu   ústavný   súd   opätovne   poukazuje   na   skutočnosť,   že napadnuté uznesenie, ako aj postup špecializovaného trestného súdu na základe sťažnosti sťažovateľa   podanej   ústne   do   zápisnice   dňa   20.   októbra   2010   preskúmal   najvyšší   súd, pričom o jeho sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. 6 Tost 31/2010 z 2. novembra 2010 tak, že sťažnosti   sťažovateľa   vyhovel   a prepustil   ho z väzby na slobodu.   Ústavný súd preto konštatuje, že postup a uznesenie špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa   nemá   právomoc   preskúmať,   keďže   ho   preskúmal   na základe   sťažnosti sťažovateľa najvyšší súd. Z tohto dôvodu sťažnosť aj v časti smerujúcej proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. US 133/05, IV. ÚS 155/2010).

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011