znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 283/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. M. P., CSc., N., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky   oznámením   Okresného   súdu   Bratislava   IV,   pracovisko   Malacky sp. zn. 37 Er 1432/2005 zo 6. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. M. P., CSc., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2007 doručená   sťažnosť   JUDr.   Ing.   M.   P.,   CSc.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   oznámením   Okresného   súdu   Bratislava   IV, pracovisko Malacky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 37 Er 1432/2005 zo 6. júna 2007. Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   je   povinným   v rámci   exekučného   konania vedeného   Exekútorským   úradom   súdneho   exekútora   Ing.   Bc.   R.   L.   (ďalej   len   „súdny exekútor“)   pod   sp.   zn.   EX   47/2005,   predmetom   ktorého   je   vymáhanie   istiny   v sume 38 216 Sk s príslušenstvom. Podľa vyjadrenia sťažovateľa je toto konanie vedené okresným súdom ako súdom exekučným pod sp. zn. 37 Er 1432/2005.

Sťažovateľ uviedol, že 1. augusta 2006 zaslal okresnému súdu „Oznámenie pre účely § 58 ods. 1 Ex. por.“   V predmetnom oznámení namietal, že v rámci exekúcie predajom nehnuteľností súdny exekútor nedodržal zákonom stanovený postup pri obstarávaní súhlasu oprávneného na vykonanie tohto spôsobu exekúcie, že súdny exekútor nebol oprávnený spojiť tri exekučné konania, čím podľa jeho názoru nedošlo v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 47/2005 k vykonaniu všetkých procesných úkonov, ako aj to, že súdny exekútor v rámci   tejto   exekúcie   nezabezpečil   procesne   relevantným   spôsobom   ocenenie nehnuteľností. Sťažovateľ v oznámení zároveň vyjadril názor, že pred začatím exekúcie predajom   nehnuteľností   súdny   exekútor   nepreukázal,   že on ako   povinný   nemá   dostatok iných   finančných   prostriedkov,   z ktorých   by   bolo   možné   uspokojiť   pohľadávku oprávneného   v sume   38   216   Sk s príslušenstvom.   Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ domnieval,   že   exekúcia   sa   vykonávala   v rozpore   so   zákonom,   čo zakladalo   dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj bez návrhu.

Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že 6. decembra 2006 zaslal okresnému súdu ďalšie   podanie,   v ktorom   oznámil, že   uznesením   Okresného   súdu   Nové   Zámky   sp.   zn. 13 Er 2130/02 z 24. novembra 2006 bol návrh súdneho exekútora na spojenie vecí vedených tamojším súdom   pod sp.   zn. 13 Er   2130/02 a sp.   zn. 9 Er   1244/01 a okresným súdom pod sp.   zn.   37   Er   1432/05   zamietnutý.   Sťažovateľ   okresnému   súdu   zároveň   oznámil, že 4. decembra 2006 mu bola doručená vyhláška sp. zn. EX 150/02, EX 47/05 a EX 147/06 o opakovanej dražbe nehnuteľností. Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa však dražba konala na základe zápisnice zo 17. júla 2006 o spojení exekučných konaní pre potreby dražby. Sťažovateľ sa teda domnieval, že uvedené exekúcie sú neprípustné, a preto je potrebné ich zastaviť podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu.

Sťažovateľ uviedol, že 16. januára 2007 zaslal okresnému súdu oznámenie, v ktorom mu   dal   na   vedomie   ďalšie   skutočnosti.   V tejto   súvislosti   uviedol,   že 18.   júla   2006 a 29. decembra 2006 súdny exekútor vykonal dražbu nehnuteľností v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 47/2005, 37 Er 1432/2005, a to na základe znaleckého posudku vyhotoveného   v rámci   exekúcie   vedenej   pod   sp.   zn.   EX   150/2002,   13 Er   2130/2002. V tomto   podaní   sťažovateľ   vyjadril   aj názor,   že   v uvedenom   období   súdny   exekútor vykonával úkony, ktorých bol povinný sa zdržať, a zároveň namietal, že mu nebol doručený znalecký   posudok   na ocenenie   exekvovaných   nehnuteľností.   Na   základe   uvedeného sa sťažovateľ domnieval, že oznámené skutočnosti sú dôvodom   na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ   dodal,   že   toto   oznámenie   nie   je   návrhom   na   zastavenie   exekúcie, ale „oznámením   právne   významných   skutočností,   na   základe   čoho   sťažovateľ   očakáva, že súd zastaví exekúciu aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.)“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa 6. júna 2007 mu bolo doručené oznámenie okresného súdu, v ktorom tento konštatoval, že mu boli doručené jeho podania z 1. augusta 2006, 6. decembra 2006 a 16. januára 2007, ale vzhľadom na to, že sa netýkajú exekúcie vedenej pod   sp.   zn.   EX   47/2005,   37   Er   1432/2005,   neberie   ich   na   vedomie.   Okresný   súd sťažovateľovi   oznámil   aj   skutočnosť,   že   táto   exekučná   vec   bola   spojená   s inými exekučnými vecami vedenými Okresným súdom Nové Zámky, pričom v daných veciach sa už   uskutočnila   aj   dražba   nehnuteľností   a Okresný   súd   Nové   Zámky   schválil   príklep udelený na dražbe nehnuteľností.

Sťažovateľ je toho názoru, že oznámením okresného súdu sp. zn. 37 Er 1432/2005 zo 6. júna 2007 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože tým, že okresný súd nebral na vedomie jeho podania, aj keď sa podľa jeho názoru týkali danej exekúcie, znemožnil mu domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa názoru   sťažovateľa   mu   okresný   súd   mal   aspoň   formálnym   spôsobom   dať   na   vedomie, či ním uvádzané skutočnosti tvoria právny základ pre zastavenie exekúcie. Zároveň však uviedol: „Ak by sťažovateľ zároveň s oznámením právne významných skutočností súdu bol býval zároveň podal aj návrh na rozhodnutie (zastavenie exekúcie), potom by sú bol býval povinný sa touto otázkou zaoberať a podať o tom sťažovateľovi vyčerpávajúcu odpoveď formálnym spôsobom – vo forme uznesenia (či už o zastavení exekúcie alebo o zamietnutí návrhu sťažovateľa na jej zastavenie).“ Sťažovateľ zároveň dodal, že obsahom jeho podaní bolo   vytýkanie   chýb   v postupe   súdneho   exekútora,   pretože   podľa   jeho   názoru   súdny exekútor v rámci konania vykonával úkony v rozpore s Exekučným poriadkom.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil, že oznámením okresného súdu sp. zn. 37 Er 1432/2005 (EX 47/2005) zo 6. júna 2007 bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, okresnému súdu prikázal zaoberať sa jeho podaniami z 1. augusta 2006, 6. decembra 2006 a 16. januára 2007 a zaviazal ho zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Sk.

Sťažovateľ súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   podstatou sťažovateľových   námietok   je   jeho   nespokojnosť   s postupom   súdneho   exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 47/2005, ktoré je zároveň okresným súdom vedené pod sp. zn. 37 Er 1432/2005. Túto nespokojnosť s postupom súdneho exekútora sťažovateľ demonštroval podaniami adresovanými okresnému súdu, ktorý na ne reagoval oznámením   č.   k.   37   Er   1432/05-83   zo   6.   júna   2007.   Z obsahu   tohto   listu   vyplýva, že okresný súd sťažovateľovi oznámil, že jeho podania z 1. augusta 2006, 6. decembra 2006 a 16. januára 2007 sa netýkajú exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 47/2005, a preto ich neberie na vedomie. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k obsahu podaní sťažovateľa nemožno   uvedený   postup   okresného   súdu   považovať   za   arbitrárny   ani   zjavne neodôvodnený.   Postupom,   ktorý   sťažovateľ   zvolil   na   ochranu   svojho   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 ústavy, obišiel povinnosť pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   vyčerpať všetky   právne   prostriedky   na ochranu   svojich   práv v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   147   ods.   1   až   4   Exekučného   poriadku   dražitelia,   oprávnený,   povinný, zástupcovia   obce   a   orgánov   štátnej   správy,   ak   sú   prítomní   na   dražbe,   môžu   vzniesť u exekútora   námietky   proti   udeleniu   príklepu.   Okrem   toho môže   do   troch   dní   odo   dňa dražby   vzniesť   námietky   každý,   komu   v   rozpore   s   ustanovením   §   141   ods.   2   nebola doručená   dražobná   vyhláška,   a   preto   nebol   na   dražbe   prítomný.   Námietky   sa   zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho,   kto   námietky   podal,   alebo   ak   súd   zistí   porušenie   zákona.   Rozhodnutie   súdu o námietkach   doručí   exekútor   tomu,   kto   podal   námietky,   vydražiteľovi,   oprávnenému a povinnému.

Z obsahu   sťažnosti   jednoznačne   vyplýva,   že   podaniami   adresovanými   okresnému súdu   sťažovateľ   namietal   chyby   v postupe   súdneho   exekútora   spočívajúce   napríklad v nedodržaní   procesného   postupu   pri   obstarávaní   súhlasu   oprávneného   k predaju nehnuteľnosti, či v spojení viacerých exekučných konaní alebo v nedoručení znaleckého posudku   sťažovateľovi.   Vzhľadom   na   citované   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde a Exekučného poriadku však ústavný súd konštatuje, že postup exekútora a okresného súdu nevykazujú   znaky   arbitrárnosti   ani   zjavnej   neodôvodnenosti,   a preto   musel   sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (mutatis mutandis III. ÚS 51/07).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007