znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 283/04-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Augusta Kavalca, bytom Š., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v dedičských   konaniach vedených pod sp. zn. D 370/91 a D 1295/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Augusta   Kavalca   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 370/91   a D   1295/2001   o d   m   i e   t   a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2004 doručená sťažnosť Augusta Kavalca, bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v dedičských   konaniach   vedených   na Okresnom   súde   Žilina (ďalej len „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   D   370/91   a D 1295/2001. Predmetnú sťažnosť sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu z 10. mája 2004 doplnil podaním z 24. mája 2004.

Z obsahu sťažovateľových podaní vyplýva, že sťažovateľ je nespokojný s postupom okresného   súdu   a   povereného   súdneho   komisára   –   notára   JUDr.   J.   E.   v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 370/91 a D 1295/2001. V rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol, „(...) Pán E. mi stále tvrdí, že som v práve, ale behom krátkej dobe urobil už 2 x dedičské konanie a hovoril mi, že moju kúpnu zmluvu čítal najmenej 100 x. Ba dokonca urobil aj testament a poslal to i na zápis do katastra. Okresný súd nie, že by to riešil, ale p. E. ešte napomáha svojimi rozhodnutiami, neustále vracia p. E. opravy a tým vlastne robia prieťahy od r. 1998, ba dokonca sa to prenáša na termín keď môj otec zomrel dňa 1. 1. 1991. (...)“

Sťažovateľ sa už dvakrát obrátil so svojimi sťažnosťami na predsedu okresného súdu,   od   ktorého   však   odpoveď   podľa   jeho   tvrdenia   nedostal.   Ďalšími   podaniami   sa sťažovateľ obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, „Hlavný súd“, ako aj na verejného ochrancu práv.

V dôsledku prieťahov vzniknutých v predmetných konaniach Lesné spoločenstvo Š. nevyplatilo jemu a jeho manželke „za prenájom neoprávnene už 3 roky“, ďalej sťažovateľ i jeho manželka boli vylúčení ako členovia z lesného spoločenstva a taktiež v dôsledku nich nemôže byť prejednané ani dedičstvo po zomrelej manželke sťažovateľa.

Na základe výzvy ústavného súdu z 9. júna 2004 sa k sťažnosti sťažovateľa listom č. Spr 3516/03 z 29. júna 2004 vyjadril predseda okresného súdu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. D 1295/2001 okresný súd 5. júna 2003 rozhodol uznesením o vyporiadaní majetku. Následne okresný súd v predmetnej veci vydal 28. augusta 2003 opravné uznesenie. Účastníci konania v predmetnej veci (dedičia) podali proti uzneseniu z 5. júna 2003 odvolanie doručené okresnému súdu 20. júna 2003, 1. júla 2003 a 1. októbra 2003. Spisový materiál v predmetnej veci bol 13. novembra 2003 zaslaný Krajskému súdu v Žiline za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach.

K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. D 370/91 predseda okresného súdu uviedol,   že   v predmetnej   veci   bolo   okresným   súdom   vydané   5.   júna   2003   uznesenie a 16. marca 2004 opravné uznesenie. Proti uzneseniu z 5. júna 2003 bolo podané 20. júna 2003   a 1.   júla 2003   odvolanie.   Listom   z 1.   apríla   2004   bolo podané   odvolanie   aj   voči opravnému uzneseniu okresného súdu zo 16. marca 2003. Spisový materiál v predmetnej veci bol 1. júna 2004 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o podanom odvolaní.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že aj taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa   §   38   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať notárovi poverenie, sú ustanovené v § 175zb OSP.

Podľa   §   175zb   OSP   súd   môže   odňať   vec   poverenému   notárovi,   ak   napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Návrh na odňatie poverenia   notárovi   ako   súdnemu   komisárovi   možno   považovať   za   účinný   prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní zbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníka dedičského konania.

V danom prípade bola okresnému súdu 18. júla 2003 doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní, ktorá však neobsahovala návrh na odňatie poverenia konajúcemu notárovi   JUDr.   J.   E.,   Notársky   úrad,   B.,   v   dedičských   veciach   vedených   pod   sp.   zn. D 370/91, Dnot 233/94 a D 1295/2001, Dnot 252/2001. Sťažovateľ sa na postup notára nesťažoval   na   Notárskej   komore   Slovenskej   republiky   podľa   zákona   č. 323/1992   Zb. o notároch   a notárskej   činnosti   (Notársky   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov. Vzhľadom na to, že postup podľa § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi, v dôsledku nevyužitia tohto postupu nie je daná právomoc ústavného súdu na konanie o tejto ústavnej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je daná až vtedy, keď sú vyčerpané všetky prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

Ústavný súd zistil účinný prostriedok ochrany, ktorý predstavuje postup v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP, ktorý bol a aj v súčasnosti je spôsobilý poskytnúť súdnu   ochranu   základného   práva   sťažovateľa,   ktorého   porušenie   namieta,   a preto   je vylúčená   právomoc   ústavného   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (mutatis   mutandis III. ÚS 237/03).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci bolo už bezpredmetné rozhodovať   o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom z 24. mája 2004.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004