znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 282/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T 108/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2007 (po doplnení 4. októbra 2007) doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 108/06.

Sťažovateľ uviedol, že 4. mája 2007 mu bol doručený trestný rozkaz okresného súdu sp. zn. 1 T 108/06 z 30. marca 2007, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“), pričom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so zaradením do II. (druhej) nápravno - výchovnej skupiny. Súčasne bol podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   zrušený   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   1 T 131/05 z 10. júla 2006   v   spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 315/06 z 23. januára 2007 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.   Sťažovateľ   uviedol,   že   v čase   doručenia   trestného   rozkazu   okresného   súdu z 30. marca 2007 sa nachádzal „vo výkone väzby, resp. trestu v Ústave na výkon väzby, B.“. Sťažovateľ argumentoval tým, že proti tomuto rozhodnutiu podal 9. mája 2007 odpor s tým, aby sa trestný rozkaz zrušil a aby sa vo veci nariadilo hlavné pojednávanie. Sťažovateľ však v tejto   súvislosti   dodal,   že   namiesto   toho,   aby okresný   súd   nariadil   vo   veci   hlavné pojednávanie, 17. mája 2007 mu doručil výzvu na nastúpenie do výkonu trestu.

Po zistení uvedených skutočností sťažovateľ kontaktoval svoju právnu zástupkyňu, ktorú požiadal, aby okresnému súdu tlmočila, že proti trestnému rozkazu z 30. marca 2007 podal odpor. Právna zástupkyňa mu však oznámila, že na okresnom súde neevidujú žiaden jeho odpor. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že o podaní odporu proti trestnému rozkazu musí   existovať   dôkaz   v jeho   osobnej   karte,   a to   v časti „odosielanie   úradnej korešpondencie odsúdeným“.

Sťažovateľ sa domnieva, že uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako   aj   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a   to   tým, že nenariadením hlavného pojednávania sa nemohol osobne a priamo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam   významným   pre   rozhodnutie   súdu,   čím   podľa   jeho   názoru   došlo aj k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania, ako aj zásady rovnosti zbraní. Sťažovateľ zároveň   vyjadril   názor,   že tým, že okresný   súd vec správoplatnil   aj napriek   podanému odporu, porušil tým aj jeho základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal:„1.) aby ústavný súd vyslovil v náleze porušenie čl. 17 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,   ako   aj   čl.   5   ods.   1   písm.   a)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní   na   Okresnom   súde   v Žiari   nad   Hronom   pod   sp.   zn. 1 T 108/06,

2.) aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, najmä uložil okresnému súdu, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia a uložil ÚVV a ÚVTOS R., aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím,

3.) aby   ústavný   súd   podľa   §   56   ods.   3   písm.   b)   citovaného   zákona   právoplatné rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom, čo odôvodnil obmedzenými možnosťami kontaktovať právneho zástupcu, keďže   sa   toho   času   nachádza   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   ako   aj   nepriaznivými finančnými a majetkovými pomermi.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné, ako aj osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa   ustanovenia   §   49   až   56   zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (obdobne   napr.   III.   ÚS   138/02,   I.   ÚS   48/04). Ak navrhovateľ namietne také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (obdobne napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 100/01, III. ÚS 180/05).

Z obsahu sťažnosti   je zrejmé,   že sťažovateľ   namietal porušenie označených   práv postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 T 108/06   v súvislosti s nenariadením hlavného pojednávania aj napriek podanému odporu proti trestnému rozkazu z 30. marca 2007.

Podľa čl. 17 ods.   2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov   a   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   a)   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnú bezpečnosť.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa § 355 ods. 1 Trestného poriadku obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.

Podľa § 355 ods. 2 Trestného poriadku proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na   hlavnom   pojednávaní   nie   je   samosudca   viazaný   právnou   kvalifikáciou   ani   druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.

Podklad   pre   rozhodnutie   v danej   veci   tvorili   obsah   sťažnosti,   vyžiadaný   spis okresného súdu sp. zn. 1 T 108/06, vyjadrenie vo veci konajúceho sudcu sp. zn. 1 T 108/06 z 27. septembra 2007   a   list   riaditeľa   Ústavu   na výkon   väzby   a   Ústavu   na   výkon   trestu odňatia slobody, R. (ďalej len „ústav“), sp. zn. ÚVV-ÚVTOS 11-42/21-07 z 2. októbra 2007.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd zistil, že 3. októbra 2006 bola okresnému súdu podaná obžaloba na sťažovateľa za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona. Danej trestnej veci predchádzala iná trestná vec týkajúca sa sťažovateľa, ktorá bola okresným súdom vedená pod sp. zn. 1 T 131/05. Keďže podľa vyjadrenia vo veci konajúceho sudcu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 108/06 pripadalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, okresný súd rozhodol až po vrátení spisu sp. zn. 1 T 131/05 z odvolacieho konania.   Následne   okresný   súd   30. marca   2007   rozhodol   trestným   rozkazom   sp.   zn. 1 T 108/06, ktorým sťažovateľa uznal za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu   podľa   §   250a   ods.   1   Trestného   zákona,   pričom   zároveň   rozhodol   o uložení súhrnného   trestu   v trvaní   2   rokov   so   zaradením   do   II.   (druhej)   nápravno - výchovnej skupiny. Súčasne bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 131/05 z 10. júla 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 To 315/06 z 23. januára 2007 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Sťažovateľ prevzal trestný rozkaz 4. mája 2007, prokurátor 30. marca   2007   a poškodená   strana   4. apríla 2007.   Keďže   ani   jedna   z procesných   strán nepodala   proti   trestnému   rozkazu   v zákonnej   lehote   odpor,   toto   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2007. Vo veci konajúci sudca súčasne uviedol: „V spise sa ani doteraz nenachádza žiadny odpor voči tomuto trestnému rozkazu a už vôbec nie odpor podaný obžalovaným a preto súd vec právoplatne ukončil a nariadil výkon trestu.“

Listom zo 17. septembra 2007 ústavný súd vyzval riaditeľa ústavu zaslať prehľad prichádzajúcej a odchádzajúcej korešpondencie sťažovateľa za obdobie od 30. marca 2007 do 20. júla 2007 za účelom preukázania sťažovateľovho tvrdenia o tom, že 9. mája 2007 podal proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 108/06 z 30. marca 2007 odpor. Na výzvu reagoval riaditeľ ústavu listom sp. zn. ÚVV-ÚVTOS 11-42/21-07 z 2. októbra 2007 označeným ako „Oznámenie údajov“, pričom uviedol   prehľad prijatej a odoslanej korešpondencie sťažovateľa za požadované obdobie. Príloha tohto listu vyvracia tvrdenie sťažovateľa o podaní odporu (adresovaného okresnému súdu) proti označenému trestnému rozkazu, teda odpor sa v nej nenachádza.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nebolo preukázané, aby sťažovateľ, prokurátor či poškodená strana podali odpor proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 108/06 z 30. marca 2007, a preto v namietanej trestnej veci ani nemohlo byť nariadené hlavné pojednávanie. Z toho jednoznačne vyplýva, že námietka sťažovateľa o porušení jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného súdu   v súvislosti   s nenariadením   hlavného pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 108/06 je irelevantná.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   napadnutým postupom   okresného   súdu   a   namietaným   porušením   označených   práv,   sťažnosť už na predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   vrátane   jeho   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007