znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 282/06-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť M. T., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   149/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré jej je Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia M.   T.   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   H.,   B.,   vo   výške   6   174   Sk   (slovom šesťtisícstosedemdesiatštyri slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti M. T. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2006 doručená sťažnosť M. T., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sťažovateľky   ako žalobkyne   proti žalovanému Ž., spol. s r. o., o neplatnosť zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky vedenom pôvodne Obvodným súdom Bratislava III (ďalej len „obvodný súd“), v súčasnosti okresným súdom pod sp. zn. 10 C 149/96.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   účastníčkou   konania   vedeného okresným súdom o neplatnosť zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky. Sťažovateľke v predmetnej veci nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe a súd nenariadil žiadne pojednávanie.   Podľa   názoru   sťažovateľky   dochádza   v predmetnom   súdnom   konaní k zbytočným prieťahom. Do dnešného dňa nie je právna vec vedená pod sp. zn. 10 C 149/96 právoplatne skončená.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľka   v tom,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   o neplatnosť zrušenia   pracovného   pomeru   a mzdové   nároky začaté   podaním   žaloby 13.   júna   1996 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza u sťažovateľky k stavu právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 porušil právo M. T., aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

M. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180.000,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.147,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H. (...), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 180 000 Sk. Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zdôvodnila   tým,   že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý   vo   svojom   podaní   z   9.   októbra   2006   uviedol,   že   ku   skutkovým   okolnostiam uvádzaným v sťažnosti nemá námietky. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa, ktorá uviedla, že spis jej bol pridelený v roku 2001. Vzhľadom na to, že spis prevzala s tým, že konanie je prerušené   z dôvodu   vyhlásenia   konkurzu   a dlhšiu   dobu   sa   spis   nachádzal na lehote v civilnej kancelárii, uniklo jej pozornosti (pri množstve vecí, ktoré vybavuje), že návrh bol podaný až po vyhlásení konkurzu. Je toho názoru, že v danom prípade mal byť vecne príslušný na podanie tohto návrhu krajský súd, pričom už v návrhu mal byť označený ako   žalovaný   správca   konkurznej   podstaty.   Zákonná   sudkyňa   tvrdí,   že   v časti   k dĺžke konania   prispela   aj   samotná   žalobkyňa, ktorá   podala   žalobu   na   vecne   nepríslušný   súd, nesprávne označila účastníka na strane žalovaného a k žalobe nepripojila dôkazy, na ktoré sa odvoláva v žalobe.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 9. októbra 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľky podaním z 23. októbra 2006 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 282/06-9 z 5. septembra 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 149/96, v rámci ktorého namieta sťažovateľka   zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré   nie   je   náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že sťažovateľka svojím správaním tiež prispela k celkovej dĺžke konania, a to tým, že nepreberala zásielky od okresného súdu v úložnej lehote na pošte.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 10 C 149/96 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 13. júna 1996 bola obvodnému súdu podaná žaloba.Dňa   14.   októbra   1998   okresný   súd   informoval   žalobkyňu,   že   súdne   konanie je z dôvodu   vyhlásenia   konkurzu   na   žalovaného   podľa   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zo zákona prerušené. Rovnako bol informovaný aj žalovaný.

Dňa 22. októbra 1998 sa zásielka adresovaná žalovanému vrátila okresnému súdu.Dňa 26. októbra 1998 sa zásielka adresovaná správcovi konkurznej podstaty vrátila okresnému súdu.

Dňa 4. novembra 1998 sa zásielka adresovaná žalovanému vrátila okresnému súdu.Dňa 18. januára 1999 bol spis daný na lehotu.

Dňa 14. apríla 1999 bol úpravou sudcu okresného súdu daný pokyn na vyžiadanie výpisu žalovaného z obchodného registra.

Dňa   25.   októbra   1999   bol   úpravou   sudcu   okresného   súdu   opäť   daný   pokyn   na vyžiadanie výpisu žalovaného z obchodného registra.

Dňa 19. novembra 1999 bol vyhotovený výpis žalovaného z obchodného registra.Dňa 7. januára 2000 bol spis daný na lehotu.Dňa   20.   marca   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   Okresného   súdu Bratislava I, ktorého prílohou bol nový opravený výpis žalovaného z obchodného registra, ktorý bol okresnému súdu zaslaný z dôvodu, že v pôvodnom výpise bola chyba v bydlisku jedného zo spoločníkov.

Dňa 14. júla 2000 bol spis daný na lehotu a úpravou sudcu okresného súdu bol daný pokyn na jeho predloženie po vyjadrení správcu konkurznej podstaty.

Dňa   21.   marca   2002   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu   na   vyjadrenie,   či   nedošlo k mimosúdnemu usporiadaniu sporu v rámci konkurzného konania a či trvá na podanom návrhu, keďže súdne konanie je prerušené.

Dňa   3.   mája   2002   bol   úpravou   sudcu   okresného   súdu   daný   pokyn   na   opätovné doručenie prípisu z 21. marca 2002 žalobkyni.

Dňa 29. mája 2002 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu na vyjadrenie, či nedošlo k mimosúdnemu usporiadaniu sporu v rámci konkurzného konania a či trvá na podanom návrhu, keďže súdne konanie je prerušené.

Dňa 25. júna 2002 sa zásielka adresovaná žalobkyni vrátila okresnému súdu.Dňa 28.   júna 2002   bol   úpravou   sudcu   okresného súdu   daný pokyn na opätovné doručenie zásielky.

Dňa 31. júla 2002 sa zásielka adresovaná žalobkyni vrátila okresnému súdu.Dňa 5. septembra 2002 bol úpravou sudcu opäť daný pokyn na doručenie prípisu z 21. marca 2002.

Dňa   10.   septembra   2002   okresný   súd   opätovne   vyzval   žalobkyňu   na   vyjadrenie, či nedošlo   k mimosúdnemu   usporiadaniu   sporu   v rámci   konkurzného   konania   a či   trvá na podanom návrhu, keďže súdne konanie je prerušené.

Dňa 3. októbra 2002 sa zásielka adresovaná žalobkyni vrátila okresnému súdu.Dňa 14. novembra 2002 bol úpravou sudcu okresného súdu daný pokyn na uloženie spisu na lehotu 1 roka z dôvodu prerušenia súdneho konania z titulu vyhlásenia konkurzu.Dňa 20. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom sa uvádza, že žalobu podala pred deviatimi rokmi a súd nenariadil ani jedno pojednávanie a ani   žalobkyni   nedoručil   vyjadrenie   správcu   konkurznej   podstaty   k žalobe.   Zároveň do spisu doložila plnú moc svojho právneho zástupcu.

Dňa 25. apríla 2005 bol vyhotovený výpis z obchodného registra žalovaného.Dňa   9.   januára 2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobkyne, v ktorom žiada o poskytnutie informácie, prečo súd nekonal a kedy bude vo veci konať.Dňa   28.   marca   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobkyne, v ktorom opravuje označenie žalovaného na žalobe. Zároveň požiadal okresný súd, aby vo veci konal.

Zo   4.   mája 2006   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o nahliadnutí   JUDr.   D.   Ď. do súdneho spisu.

Dňa 10. mája 2006 okresný súd postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súdu vecne príslušnému.

Dňa   14.   júla   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobkyne, ktorým vyjadruje svoj nesúhlas s postúpením spisu krajskému súdu.

Dňa 4. augusta 2006 bol úpravou sudcu daný pokyn na doručenie podania právneho zástupcu žalobkyne (nesúhlas s postúpením spisu) správcovi konkurznej podstaty a príkaz na realizáciu postúpenia spisu krajskému súdu.

Dňa 12. septembra 2006 bol spis daný na vybavenie Spr. predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 došlo k zbytočným prieťahom od 13. júna 1996 (podaná žaloba) do 14. októbra 1998 (prípis okresného súdu adresovaný žalobkyni a žalovanému) v trvaní 28 mesiacov, od 14. júla 2000 (spis daný na lehotu) do 21. marca 2002 (výzva okresného súdu adresovaná žalobkyni) v trvaní 20 mesiacov a od 14. novembra 2002 (spis daný na lehotu) do 25. apríla 2005 (vyhotovený   výpis   z obchodného   registra   žalovaného)   v trvaní   30   mesiacov.   Celkové prieťahy v konaní sú v trvaní 6 a pol roka. Tieto prieťahy hodnotí ústavný súd ako zbytočné, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Ako   prieťah   okresného   súdu   nebolo   hodnotené obdobie, počas ktorého sťažovateľka nepreberala zásielky od okresného súdu.

Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v prerušených konaniach súd pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo   nerozlučného   účastníka   konania. Okresný   súd   mal   po   podaní   žaloby   vyzvať účastníkov súdneho konania na vyjadrenie, či navrhujú v konaní pokračovať. Keď okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty na vyjadrenie, či navrhuje pokračovať v konaní, a správca   konkurznej   podstaty   na   výzvu   okresného   súdu   nereagoval,   mal   byť   vyzvaný pod hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty.   Ak   by   správca   konkurznej   podstaty nerešpektoval   ani   to   opatrenie,   tak   následne   mu   mala   byť   uložená   poriadková   pokuta, čo však okresný súd nerealizoval. Toto poriadkové opatrenie mohlo prispieť k urýchleniu konania. Zákonná sudkyňa poukazuje na to, že žaloba bola podaná vecne nepríslušnému súdu. Predmetom tohto konania pred ústavným súdom nie je rozhodnúť, či žaloba bola podaná vecne príslušnému súdu alebo nie. Avšak, ak bol okresný súd toho názoru, že bola žaloba   podaná   vecne   nepríslušnému   súdu,   mal   o postúpení   veci   rozhodnúť   po   podaní žaloby, a nie po 10 rokoch od začatia konania.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu označených práv došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 149/96.

Sťažovateľka si uplatnila priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 180 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom   pod sp.   zn. 10 C 149/96   a prikázal okresnému súdu, ktorý   jej právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 60 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka bola vo veci sčasti úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľky   si   v   sťažnosti   uplatnil   trovy   právneho   zastúpenia vo výške 6 174 Sk za dva úkony právnej služby (2 x úkon po 2 430 Sk, 2 x paušál 164 Sk, 19 % DPH).

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky trovy právneho zastúpenia v ním uplatnenej sume 6 174 Sk za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a napísanie sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky si mohol uplatniť za jeden úkon sumu 2 730 Sk, avšak uplatnil si iba 2 430 Sk. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky trovy právneho zastúpenia v ním uplatnenej   výške,   keďže   to   nie   je   v rozpore   s citovanou   vyhláškou,   ako   aj   z dôvodu, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania a sťažovateľka si uplatnila trovy právneho zastúpenia v sťažnosti (teda v návrhu na začatie konania). Priznané trovy právneho zastúpenia ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006