znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 282/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Drahotiny   Mesíkovej,   bytom   S.,   zastúpenej advokátkou   JUDr. K.   U.,   Advokátska   kancelária,   B.   B.,   ktorou   namietala   porušenie základného práva zaručeného v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom na   Okresnom   súde   Banská   Bystrica   pod   sp.   zn.   18   C   203/02   a v konaní   vedenom   na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 1383/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Drahotiny Mesíkovej   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2004 doručená   sťažnosť   Drahotiny   Mesíkovej,   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala   prieťahy   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 203/02.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie   sťažovateľky   v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to   ustanovuje § 20 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažnosť   neobsahovala   ani návrh   rozhodnutia   (petit), ktorého sa sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom domáha.

Ústavný   súd   listom   z   2.   júla   2004   upozornil   sťažovateľku   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 14 dní od doručenia   výzvy   nedostatky   svojej   sťažnosti   odstránila,   pokiaľ   nemá   byť   sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka doplnila sťažnosť prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne podaním   z 15.   júla   2004   doručeným   ústavnému   súdu   20.   júla   2004,   v ktorom   uviedla: „... sťažovateľka sa od ústavného súdu domáha rozhodnutia, či v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 18 C 203/93 a súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 17 Co 1383/02 došlo ku prieťahom v konaní (...) podľa názoru sťažovateľky, prieťahmi v súdnom konaní došlo ku porušeniu jej vlastníckych práv   podľa   článku   11   ústavného   zákona   č.   23/1991   Zb.,   ktoré   vidí   v tom,   že   bolo znemožnené   jej   právo   na   nerušené   užívanie   vlastníctva   z dôvodu   zablokovania   obecnej cesty.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa ani po doplnení podaním z 15. júla 2004 na základe výzvy ústavného súdu náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom   ustanovené v   §   20   ods.   1   zákona o ústavnom   súde.   Sťažnosť neobsahuje návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03), t. j. ktorého formulácia nevyvoláva pochybnosti o tom, porušenie ktorého základného práva, ktorým orgánom verejnej moci, v akej veci a akým spôsobom (zásahom) žiada sťažovateľ vysloviť, prípadne akých ďalších opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti sa od ústavného súdu domáha. Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu z 2. júla 2004 nedostatky svojej sťažnosti v tomto smere v stanovenej lehote neodstránila, hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004