znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 282/03-8 Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., bytom D. n V., toho času v Ústave na výkon väzby L., ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v   súvislosti s väzobným trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. 1 T 18/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2003   doručená   sťažnosť   M.   M.,   toho   času   v   Ústave   na   výkon   väzby   L.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   5   ods.   3   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v súvislosti s väzobným trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. 1 T 18/01. Podľa sťažovateľa Krajský súd v Trenčíne „nerozhodol v primeranej lehote“ o jeho žiadosti z 24. júna 2003 o prepustenie   z väzby   na   slobodu,   pričom   ďalšie   trvanie   uvedenej   väzby   je   v rozpore s označeným článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). K sťažnosti neboli pripojené žiadne dôkazy o tvrdeniach uvedených v podaní sťažovateľa (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K sťažnosti bolo síce pripojené splnomocnenie podpísané sťažovateľom pre advokáta JUDr.   P.   Sch.,   Advokátska   kancelária,   B.,   na   zastupovanie   sťažovateľa   v konaní   pred ústavným súdom, neobsahovalo však vyhlásenie právneho zástupcu o jeho prijatí.

Ústavný súd listom z 3. novembra 2003 (doručeným podľa doručenky 6. novembra 2003) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, doplnil dôkazy o tvrdeniach, ktoré v nej uvádza, ako aj splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, z ktorého bude zrejmé, že tento splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom v uvedenej veci prijal, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   nereagoval   a   v súdom   stanovenej   lehote nedostatky   sťažnosti   neodstránil.   Neurobil   tak   ani   do   dňa   predbežného   prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

⬛⬛⬛⬛

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.   Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 3. novembra 2003 nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránil, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 17. decembra 2003