SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 282/03-8 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., bytom D. n V., toho času v Ústave na výkon väzby L., ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v súvislosti s väzobným trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. 1 T 18/01, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2003 doručená sťažnosť M. M., toho času v Ústave na výkon väzby L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v súvislosti s väzobným trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. 1 T 18/01. Podľa sťažovateľa Krajský súd v Trenčíne „nerozhodol v primeranej lehote“ o jeho žiadosti z 24. júna 2003 o prepustenie z väzby na slobodu, pričom ďalšie trvanie uvedenej väzby je v rozpore s označeným článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť neobsahovala návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). K sťažnosti neboli pripojené žiadne dôkazy o tvrdeniach uvedených v podaní sťažovateľa (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
K sťažnosti bolo síce pripojené splnomocnenie podpísané sťažovateľom pre advokáta JUDr. P. Sch., Advokátska kancelária, B., na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, neobsahovalo však vyhlásenie právneho zástupcu o jeho prijatí.
Ústavný súd listom z 3. novembra 2003 (doručeným podľa doručenky 6. novembra 2003) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, doplnil dôkazy o tvrdeniach, ktoré v nej uvádza, ako aj splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, z ktorého bude zrejmé, že tento splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom v uvedenej veci prijal, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ nereagoval a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.
⬛⬛⬛⬛II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 3. novembra 2003 nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránil, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 17. decembra 2003