znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 281/2013-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 4300/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako   podanú   zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 4300/2000.Sťažovateľka   uviedla,   že   návrhom   na   vydanie   platobného   rozkazu   doručeným okresnému súdu 4. júla 2000 sa jej právna predchodkyňa – príspevková organizácia B., K. (ďalej aj „navrhovateľka“ alebo „právna predchodkyňa sťažovateľky“), domáhala voči M. K. a R. K. (ďalej len „odporcovia v 1. a 2. rade“) zaplatenia sumy 4 762 Sk s príslušenstvom z titulu   nezaplatenia   nájomného   a úhrad   za   služby   spojené   s užívaním   bytu,   ako   aj nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania za roky 1996 – 1997. Okresný súd platobným rozkazom č. k. Ro 4300/2000-3 z 15. októbra 2001 zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby do 15   dní   od doručenia   platobného   rozkazu   zaplatili   navrhovateľke   spoločne   a nerozdielne dlžnú   sumu   s príslušenstvom   alebo   aby   v tej   istej   lehote   podali   odpor   na   tomto   súde. Okresný súd síce vyznačil právoplatnosť tohto rozhodnutia dňom 25. februára 2002, avšak dodatočne zistil, že podaním doručeným okresnému súdu 8. februára 2002 odporcovia v 1. a 2. rade proti nemu podali odpor. Z tohto dôvodu bola právoplatnosť rozhodnutia zrušená a spis bol postúpený do civilného konania.

Sťažovateľka podaním z 2. mája 2013 požiadala okresný súd, aby pripustil zámenu účastníka   konania   na   strane   navrhovateľa   v zmysle   §   92   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, aby do konania vstúpila sťažovateľka. V návrhu uviedla, že navrhovateľka dňom 31. decembra 2008 zanikla a jej právnym nástupcom sa stalo mesto K. Na základe   uznesenia   Mestského   zastupiteľstva   v K.   z 30.   –   31.   októbra   2008   bolo schválené založenie sťažovateľky ako obchodnej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou mesta K.   a veci,   práva, záväzky, práva   z priemyselného a duševného vlastníctva   a iné majetkové   hodnoty,   ktoré   patrili   a slúžili   na   prevádzkovanie   navrhovateľky,   vrátane prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov boli k 1. januáru 2009   vložené   do   sťažovateľky   ako   nepeňažný   vklad   podľa   § 59   ods.   4   Obchodného zákonníka.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   jej „sťažnosť   na   postup   súdu“ v danej   veci z 13. apríla   2012   predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr   138/12   z 3.   mája   2012 vyhodnotil ako dôvodnú, „nakoľko prieťahy v konaní zistené boli“ (tieto dokumenty však k sťažnosti predloženej ústavnému súdu nepripojila, pozn.).

Podľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Ako vyplýva z prehľadu   procesných   úkonov,   uvedené   konanie   nie   je   právoplatne   ukončené   ani po uplynutí   takmer   13   rokov   od   jeho   začatia.   Okresný   súd   nebol   ochotný   pristupovať k predmetnej veci s primeranou vážnosťou a adekvátne k tomu ju neriešil, resp. vo veci nekonal. Právne postavenie sťažovateľky je neisté a dosiaľ trvá.

Sťažovateľka   v petite   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 4300/2000 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   v sume   13   000   €,   ako   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 4300/2000.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 55/02, IV. ÚS 59/04). Domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľka   ako právnická   osoba   nemá   v   predmetnom   konaní   procesné   postavenie   účastníka   konania na okresnom   súde,   a   preto   nie   je   v   okolnostiach   prípadu   aktívne   vecne   legitimovaná na podanie takejto sťažnosti. Túto skutočnosť si napokon uvedomuje aj sama sťažovateľka, keď tvrdí, že len 2. mája 2013 požiadala okresný súd, aby pripustil jej vstup do konania na strane   navrhovateľky,   čo   sa   do doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (9.   mája   2013) nestalo. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (podobne II. ÚS 113/02, II. ÚS 277/06, III. ÚS 464/2010, III. ÚS 549/2012), pričom rozhodovaním o jej ďalších procesných návrhoch sa už nezaoberal.

V prípade,   že   okresný   súd   pripustí   vstup   sťažovateľky   do   predmetného   konania, pričom sťažovateľka bude naďalej zastávať názor, že v predmetnom konaní nekoná plynulo, resp.   že   svojím   postupom   vykazuje   určitú   nečinnosť,   má   (po vyčerpaní   právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pozn.) možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24a zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013