znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 281/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   M.   K.,   P.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   A.   O., Advokátska   kancelária,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť majetok   zaručeného   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11   C   3/2009   a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 Co 6/2011 z 23. januára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 3/2009 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 6/2011 z 23. januára 2012.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   zastupovala   účastníčku konania na strane odporcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 C 3/2009 o zaplatenie 2 608,54 €. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 13. septembra 2010 tak, že návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Navrhovateľka   proti   uvedenému   rozsudku   okresného   súdu   podala   odvolanie,   o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 10 Co 6/2011 z 23. januára 2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Sťažovateľka ako právna zástupkyňa odporkyne tvrdí, že krajský súd porušil jej označené práva tým, že odporkyni nepriznal náhradu trov   odvolacieho konania napriek tomu,   že   odporkyňa   sa   prostredníctvom   sťažovateľky   vyjadrila   k podanému   odvolaniu navrhovateľky. Okresnému súdu sťažovateľka vyčíta, že okresný súd „nezaložil vyjadrenie sťažovateľa   zo   dňa   09.12.2010   k odvolaniu   navrhovateľa   zo   dňa   11.11.2010   do   spisu“ okresného súdu.

Krajský   súd   v   odôvodnení   svojho napadnutého   uznesenia   k trovám   odvolacieho konania uviedol: „... žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, hoci táto bola v konaní úspešná, ale si návrhom podľa § 151 ods. 2 O. s. p. žiadnu náhradu trov konania nevyčíslila a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.“

Napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   a predchádzajúci   postup   okresného   súdu sťažovateľka považuje za porušujúci jej označené práva, preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   SR,   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru,   bolo   uznesením   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa 23.01.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/6/2011-80 a nezaložením Okresným súdom Piešťany   vyjadrenie   sťažovateľa   zo   dňa   09.12.2010   k   odvolaniu   navrhovateľa   zo   dňa 11.11.2010 do spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 11C/3/2009 porušené.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa   23.01.2012,   č.k.   10Co/6/2011-80 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. JUDr. M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 € (slovom: jedno   Euro),   ktorej   je   Krajský   súd   v   Trnave   a   Okresný   súd   Piešťany   povinní   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Piešťany sú povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2012 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   JUDr.   M.   K.   každý   v   sume 269,58 (slovom: dvestošesťdesiatdeväť Eur a päťdesiatosem centov) na účet právneho zástupcu JUDr. A. O., advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky treba považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).

Podľa   §   142   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná   náhradu   trov   potrebných   na   účelné   uplatňovanie   alebo   bránenie   práva   proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 143 OSP odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania   proti   navrhovateľovi,   ak   svojím   správaním   nedal   príčinu   na   podanie   návrhu na začatie konania.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z citovaných   ustanovení   a ostatných   ustanovení   §   142   a nasl.   OSP   vyplýva,   že náhrada trov konania sa priznáva zásadne účastníkom konania. Z úpravy ustanovenia § 149 ods.   1   OSP vyplýva,   že advokát   je len adresátom, komu sa   má náhrada trov   priznaná účastníkovi zaplatiť.

Keďže   sťažovateľka   nemá   v   napadnutom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka konania (nie je odporkyňou), nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesné práva   a plniť   procesné   povinnosti.   Z toho   dôvodu   nemohlo   v posudzovanom   konaní dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 48/2012).

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012