znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 281/06-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť V. S., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., K., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997)   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   S.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80 000   Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy právneho zastúpenia V. S. na účet advokáta JUDr. P. S., K., vo výške 6 825 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti V. S. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2006 doručená   sťažnosť   V.   S.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. P. S., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sťažovateľa ako navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade U. K., odporcovi v 2. rade V., a. s., K., odporcovi v 3. rade F. K. a odporcovi v 4. rade N. K., a. s., v konaní o zaplatenie diferenčnej renty vo výške 112 500 Sk vedenom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   vedeného okresným súdom o zaplatenie diferenčnej renty z dôvodu   náhrady za stratu na zárobku. Konanie   sa   začalo   podaním   žaloby   7.   marca   1997.   Dôvodom   podania   žaloby   bola skutočnosť, že následkom vážneho pracovného úrazu, ktorý sťažovateľ utrpel pri plnení pracovných   povinností,   bol   preradený   z pôvodného   pracovného   zaradenia   zmenového predáka na pozíciu zámočníka na úseku chránenej prevádzky, čo malo za následok zníženie príjmu sťažovateľa. Do dnešného dňa nie je táto právna vec právoplatne skončená. Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľ   v   tom,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   o zaplatenie diferenčnej renty začaté podaním návrhu 7. marca 1997 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza k stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1.   Postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 320/2003   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   sa   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 320/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia sťažovateľa   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   v lehote   do   pätnástich   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000 Sk. Dôvodom jeho uplatnenia je stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý pretrváva od roku 1997.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý   vo   svojom   vyjadrení   z 12.   septembra   2006   uviedol   prehľad   úkonov   vykonaných okresným súdom, pričom podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu došlo k prieťahom zo strany okresného súdu v období rokov 1997 až 1999 a od októbra 2001 do septembra 2002. K prieťahom došlo aj zo strany sťažovateľa, ktorý si nesplnil povinnosti vyplývajúce z uznesení, ktoré boli vyhlásené na pojednávaniach 10. októbra 2000 a 24. októbra 2002. K celkovej   dĺžke   súdneho   konania   prispelo   i opakované   nariadenie   znaleckého dokazovania, a to na žiadosť sťažovateľa. Vzhľadom na to, že v súčasnosti už okresný súd plynulo   koná,   považuje   predseda   okresného   súdu   sťažovateľom   požadovanú   výšku finančného zadosťučinenia na neprimerane vysokú.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   12.   septembra   2006   súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 2. októbra 2006 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 281/06-10 z 5. septembra 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   19   C   320/2003   (pôvodne   vedené pod sp. zn. 19 C 306/1997), v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke konania, keď nereagoval na výzvu a urgenciu okresného súdu na zaslanie vyžiadaných listín.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 19 C 306/1997) ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:Dňa 7. marca 1997 bol Okresnému súdu Košice I podaný návrh na začatie konania.Dňa 28. apríla 1997 bola vec postúpená z dôvodu miestnej nepríslušnosti okresnému súdu.Dňa   19.   mája   1997   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa na predloženie plnej moci na jeho zastupovanie.

Dňa 26. mája 1997 bola okresnému súdu   doručená plná moc právneho zástupcu navrhovateľa.

Dňa   24.   septembra   1997   bol   úpravou   sudcu   okresného   súdu   daný   pokyn na pripojenie spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 23 C 384/87.

Dňa 28. októbra 1998 bol nariadený termín pojednávania na 1. december 1998.Dňa   1.   decembra   1998   právny   zástupca   navrhovateľa   rozšíril   návrh   na   začatie konania na sumu 190 000 Sk.

Dňa 1. decembra 1998 sa konalo pojednávanie.Dňa   11.   decembra   1998   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu odporcu v 1. rade.

Dňa   2.   decembra   1999   bol   úpravou   sudcu   daný   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia odporcu v 1. rade ostatným účastníkom konania.

Dňa 26. januára 2000 bol úpravou sudcu daný pokyn na pripojenie spisu bývalého Mestského súdu Košice sp. zn. 23 C 389/87.

Dňa 3. februára 2000 bol pripojený spis sp. zn. 23 C 389/87. Dňa 14. februára 2000 bol spis sp. zn. 23 C 389/87 vylúčený.Dňa 16. februára 2000 bol úpravou sudcu daný pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 23 C 384/87.

Dňa 18. septembra 2000 bol nariadený termín pojednávania na 10. október 2000.Dňa 10. októbra 2000 sa konalo pojednávanie.Dňa   15.   októbra   2001   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa na zaslanie podania z 1. decembra 1998.

Dňa 19. októbra 2001 právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu podanie z 1. decembra 1998.

Dňa   12.   novembra   2001   bol   úpravou   sudcu   daný   pokyn   na   doručenie   podania právneho zástupcu z 1. decembra 1998 ostatným účastníkom konania.

Dňa 27. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 10. október 2002.Dňa 10. októbra 2002 sa konalo pojednávanie.Dňa 24. októbra 2002 sa konalo pojednávanie.Dňa 27. novembra 2002 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaslanie opisov žalôb v piatich exemplároch.

Dňa 11. apríla 2003 bola okresnému súdu postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej   republiky   sťažnosť   navrhovateľa   na   prieťahy   v konaní   a námietka   zaujatosti zákonného sudcu.

Dňa 28. apríla 2003 bol navrhovateľ opäť vyzvaný na zaslanie piatich vyhotovení žalôb.Dňa 28. apríla 2003 sa zákonný sudca vyjadril k vznesenej námietke zaujatosti.Dňa 2. mája 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým sa mení žaloba o zaplatenie diferenčnej renty.

Dňa 9. mája 2003 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o zaujatosti zákonného sudcu.

Dňa   22.   mája   2003   krajský   súd   uznesením   rozhodol,   že   zákonný   sudca   nie   je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci.

Dňa 25. júna 2003 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 8. júla 2003 bol nariadený termín pojednávania na 26. august 2003.Dňa 11. augusta 2003 nahliadol do spisu právny zástupca odporcu v 2. rade. Dňa 26. augusta 2003 sa konalo pojednávanie.Dňa   26.   augusta   2003   okresný   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   19   C   306/97 o zastavení konania proti odporcovi v 4. rade z dôvodu späťvzatia návrhu voči odporcovi v 4.   rade   a návrh   navrhovateľa   voči   odporcom   v 1.,   2.   a 3.   rade   vylúčil   na   samostatné konanie,   ktorému   bola   pridelená   sp.   zn.   19   C   320/03.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2003.

Dňa 29.   septembra   2003 bol okresnému   súdu   doručený   návrh   odporcu   v 3.   rade na vykonanie dôkazov.

Dňa 7. novembra 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 8. január 2004.Dňa 8. januára 2004 sa konalo pojednávanie.Dňa 12. januára 2004 nahliadla právna zástupkyňa odporcu v 3. rade do súdneho spisu.Dňa 4. februára 2004 nahliadol do spisu právny zástupca navrhovateľa.Dňa 18. februára 2004 právna zástupkyňa podala návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 23. februára 2004 nahliadol do spisu právny zástupca navrhovateľa.Dňa 23. februára 2004 nahliadla do spisu právna zástupkyňa odporcu v 1. rade.Dňa 26. februára 2004 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 26. február 2004 z dôvodu práceneschopnosti predsedu senátu na 27. apríl 2004.

Dňa 5. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu v 3. rade.

Dňa 21. apríla 2004 nahliadol do spisu právny zástupca odporcu v 2. rade.Dňa 27. apríla 2004 sa konalo pojednávanie.Dňa 24. mája 2004 bol úpravou sudcu daný pokyn na pripojenie spisu bývalého Mestského súdu Košice sp. zn. 27 C 690/89.

Dňa 14. júna 2004 okresný súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo-ortopédia.Dňa   14.   júla   2004   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   za   účelom   vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 29. októbra 2004 okresný súd vyzval znalca na zaslanie znaleckého posudku.Dňa 1. decembra 2004 okresný súd opätovne vyzval znalca na zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 16. decembra 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa   12.   januára   2005   bol   účastníkom   konania   zaslaný   znalecký   posudok na vyjadrenie.

Dňa 21. januára 2005 nahliadol do spisu právny zástupca navrhovateľa.Dňa 3. februára 2005 okresný súd uznesením určil znalecké.Dňa   4.   februára   2005   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právneho   zástupcu navrhovateľa na ustanovenie nového znalca.

Dňa   7.   februára   2005   okresný   súd   ustanovil   kontrolného   znalca   z odboru zdravotníctvo-ortopédia.

Dňa   9.   marca   2005   okresný   súd   vyžiadal   výpis   z obchodného   registra   odporcu v 2. rade.

Dňa   18.   marca   2005   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   za   účelom   vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 16. júna 2005 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok.Dňa 17. augusta 2005 okresný súd uznesením rozhodol o znaleckom.Dňa   9.   septembra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   znalca   proti uzneseniu o určení znaleckého.

Dňa 14. septembra 2005 okresný súd zmenil výrok uznesenia o priznaní znaleckého, ktorým vyhovel odvolaniu znalca.

Dňa 5. októbra 2005 právny zástupca navrhovateľa podal odvolanie proti uzneseniu o priznaní znaleckého.

Dňa 19. októbra 2005 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa 30. novembra 2005 okresný súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu.Dňa 11. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   20.   februára   2006   bol   úpravou   sudcu   daný   pokyn   na   doručenie   uznesenia o znaleckom učtárni okresného súdu.

Dňa 22. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. jún 2006.Dňa 27. júna 2006 sa konalo pojednávanie.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997) došlo k zbytočným prieťahom od 26. mája 1997   (okresnému   súdu   bola   doručená   plná   moc   právneho   zástupcu   navrhovateľa) do 28. októbra   1998   (nariadený   termín   pojednávania   na   1.   december   1998)   v   trvaní 17 mesiacov, od 11. decembra 1998 (okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu v 1. rade) do 2. decembra 1999 (úpravou sudcu bol daný pokyn na doručenie vyjadrenia   odporcu   v 1.   rade   ostatným   účastníkom   konania)   v trvaní   12   mesiacov, od 2. decembra   1999   (úpravou   sudcu   bol   daný   pokyn   na doručenie   vyjadrenia   odporcu v 1. rade   ostatným   účastníkom   konania)   do   26.   januára   2000   (úpravou   sudcu   bol   daný pokyn na pripojenie spisu bývalého Mestského súdu Košice sp. zn. 23 C 389/87) v trvaní 14 mesiacov, od 16. februára 2000 (úpravou sudcu bol daný pokyn na pripojenie spisu sp. zn.   23   C   384/87)   do   18.   septembra   2000   (nariadený   termín   pojednávania)   v trvaní 7 mesiacov, od 10. októbra 2000 (pojednávanie) do 15. októbra 2001 (okresný súd vyzval právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   zaslanie   podania   z 1.   decembra   1998)   v trvaní 12 mesiacov a od 12. novembra 2001 (úpravou sudcu bol daný pokyn na doručenie podania právneho zástupcu z 1. decembra 1998 ostatným účastníkom konania) do 27. septembra 2002 (nariadený termín pojednávania na 10. október 2002) v trvaní 10 mesiacov. Celkové zbytočné prieťahy v súdnom konaní sú v trvaní 6 rokov. Tieto prieťahy hodnotí ústavný súd ako zbytočné, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 19 C 306/1997).

Sťažovateľ   si   uplatnil   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný   súd   vyhovel   návrhu   sťažovateľa   a vyslovil   porušenie   jeho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 19 C 320/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 306/1997) a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej   neistoty   bolo   i   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľovi v sume 80 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá   riešenia   zisteného   porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   v   sťažnosti   uplatnil   trovy   právneho   zastúpenia vo výške 6 825 Sk za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia vo výške   6   825   Sk   za   dva   úkony   právnej   služby,   a   to   prevzatie   a   prípravu   právneho zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom   a napísanie   sťažnosti   (za jeden   úkon   sumu 2 730 Sk zvýšenú o 19 % daň z pridanej hodnoty plus 164 Sk režijný paušál), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006