znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 280/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom   JUDr.   Miroslavom   Hončárom,   Advokátska   kancelária,   Perličková   26,Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranuzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniezaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniamiKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 261/12 z 31. októbra 2012 a Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Miroslavom   Hončárom,   Advokátskakancelária, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave(ďalej   len   „krajský   sdú“)   sp.   zn.   9   Co   261/12   z 31.   októbra   2012   a Najvyššieho   súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom prvého stupňazamietol sťažovateľov návrh na uloženie povinnosti odporcovi odvysielať opravu v zmyslezákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.o telekomunikáciách   v znení   neskorších   predpisov.   Odvolanie   sťažovateľa   podané   protiuvedenému rozsudku krajský súd uznesením odmietol ako oneskorene podané v zmysle§ 218 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „OSP“).   Dovolanie,   ktorým   sťažovateľ   uznesenie   krajského   súdunapadol, najvyšší súd odmietol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c)OSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza:„Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   alebo   telefaxom.   Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr   do   troch   dní.   Podanie,   ktoré   bolo   urobené   elektronickými   prostriedkami bez zaručeného   elektronického   podpisu   sa   ihneď   po   prijatí   odovzdá   podateľni   na   ďalší postup podľa § 129.

Zo   spisu   vyplýva,   že   odvolaním   napadnutý   rozsudok   bol   navrhovateľovi   riadne doručený dňa 17.5. 2012. Nasledujúcim dňom t. j. 18.5. 2012 začala plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. Posledným dňom zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 1. 6. 2012. Navrhovateľ zaslal súdu prvého stupňa odvolanie elektronickým podaním (č. l. 62). Navrhovateľ osobne podal na Okresný súd Bratislava I dňa 4.6. 2012 písomne doplnené odvolanie (č. l. 67). Okresný súd Bratislava I, ako súd nepríslušný na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku doručil písomné odvolanie na miestne a vecne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava III (č. l. 67) dňa 5.6. 2012. Z   uvedeného   je   teda   zrejmé,   že   žalovaný   podanie   obsahujúce   odvolanie   urobil elektronickými prostriedkami, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie musí byť v trojdňovej lehote doplnené písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr   do   troch   dní,   inak   sa   na   neho   neprihliadne,   pričom   z   hľadiska   zachovania zákonnej lehoty uvedenej v § 204 ods. 1 O. s. p., je určujúci deň, kedy bolo podanie skutočne na súd doručené.

Právna úprava lehôt sa v Občianskom súdnom poriadku nachádza v ustanoveniach §§   55   a   nasledujúcich.   Ide   nepochybne   o   právnu   úpravu procesných   lehôt, ktoré   sú zachované, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu ktorý má povinnosť ho doručiť. Aj   trojdňovú lehotu   stanovenú v § 42 ods. 1 O. s. p. k doplneniu podania urobeného elektronicky predložením jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, beh, a to treba zdôrazniť, aj pre jej zachovanie, platia ustanovenia § 56 a § 57 O. s. p., včítane jeho odseku 3. Opačný výklad, t.j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by   aj   v   rozpore   s   účelom,   ktorému   má   táto   lehota   slúžiť.,   (Rozsudok   Najvyššie   súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna 2 Cdo 219/2007) ako aj (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 360/2013 z 27.2.2014).

Orgánom povinným doručiť podanie, v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p ktorým sa vykonáva úkon viazaný procesnou lehotou, je okrem iných subjektov v zmysle zákonom stanovených podmienok aj ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O. s. p.) čo je zrejmé z judikatúry súdov Slovenskej   republiky   (   napr.   V   8/72,   R   23/86,   ZSP   č.   2/2004)   ako   aj   (   Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5.2.2014 sp. zn. 7 Cdo 142/2013)

Napadnuté   rozhodnutia   možno   hodnotiť   ako   príliš   formalistické,   nesprávne a nezákonné,   porušujúce   základné   práva   účastníka konania. Súdy   si   nesprávne   vyložili ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. v otázke povahy trojdňovej lehoty, v ktorej treba doplniť elektronicky urobené podanie predložením jeho originálu.

Vychádzajúc s vyššie spomenutých rozhodnutí súdov, ide o lehotu procesnoprávnu, na ktorú treba použiť ustanovenia §§ 55 a nasl. OSP včítane ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Keďže navrhovateľ osobne podal dňa 4.6. 2012 na Okresný súd Bratislava 1 písomne doplnené odvolanie (č.l.67) bola zachovaná trojdňová lehota uvedená v § 42 ods. 2 O. s. p. odsek 1 O. s. p. teda predložil odvolanie súdu včas, z ktorého dôvodu nebolo možné na neho neprihliadnuť.   Ak   napriek   tomu   odvolací   súd   na   jeho   elektronicky   urobené   odvolanie neprihliadol a odmietol ho ako oneskorene podané, postupoval nesprávne, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.“

Sťažovateľ v označenom postupe konajúcich súdov vidí porušenie svojho základnéhopráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené v závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdpo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovilporušenie jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6ods.   1   dohovoru   uzneseniami   krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co   261/12   z 31. októbra   2012a najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014, predmetné rozhodnutiazrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal tiež sťažovateľovi primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   o   zjavneneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistížiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej bymohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd tak môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

V   zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   ústavná   ochrana   základných   práv   a   slobôd,ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvyrozdelená   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd.   Systém   tejto   ochrany   je   založenýna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaníochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciuzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4ústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právnenázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiuvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery   zo   skutkového   stavuvšeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdutak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodenézávery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   pri   posúdení   námietok   sťažovateľa   sústredil   svoju   pozornosťna relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutia konajúcich malidostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či v intenciách prezentovanej judikatúrybol   sťažovateľovi   poskytnutý   náležitý   a zároveň   ústavne   konformný   výklad   aplikovanejprávnej úpravy, ako aj na to nadväzujúce dostatočné zdôvodnenie prijatých záverov.

Podľa § 204 ods. 1 OSP sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutiana súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podanéoneskorene.

Podľa § 218 ods. 2 OSP ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolov lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   podanie   možno   urobiť   písomne,   ústne   do   zápisnice,elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samejalebo   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   urobené   elektronickýmiprostriedkami,   treba   doplniť   písomne   alebo   ústne   do   zápisnice   najneskôr   do   troch   dní;podanie,   ktoré   bolo   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   doplniť   netreba.Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 42 ods. 2 OSP každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnicea postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sastalo priamo na príslušnom súde.

V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd, ktorý sťažovateľom podané odvolanieodmietol ako oneskorene podané, dôvodil poukazom na relevantnú právnu úpravu (§ 204ods. 1 a § 218 ods. 1 a 2 OSP ), vo vzťahu ku ktorej vysvetlil, že sa odvolanie zásadnepodáva na súde prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a pokiaľ je odvolaniepodané na inom súde, je možné ho považovať za včas podané len vtedy, ak ho tentonepríslušný súd v odvolacej lehote odošle tomu súdu, ktorý vydal odvolaním napadnutérozhodnutie,   prípadne   odvolaciemu   súdu.   Krajský   súd   v nadväznosti   na   to   poukázalna ustálenú judikačnú prax (R 12/1985), podľa ktorej „Ak účastník občianskeho súdneho konania podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na nepríslušnom okresnom súde inak než do zápisnice (§ 218 ods. 2), toto odvolanie nemá účinky riadne a včas podaného odvolania, pokiaľ v lehote podľa ustanovenia § 204 ods. 1 ho tento nepríslušný súd   neodovzdal   príslušnému   súdu   alebo   orgánu,   ktorý   má   povinnosť   podanie   doručiť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p.“.

Krajský   súd   zhrnul,   že   sťažovateľ   zaslal   (v   určenej   zákonnej   lehote   15   dní)prvostupňovému   súdu   odvolanie   elektronickou   formou,   preto   bolo   potrebné   totoelektronické podanie v zmysle § 42 ods. 1 OSP doplniť písomne v lehote troch dní, pričomsťažovateľ požadované písomné doplnenie podal Okresnému súdu Bratislava I 4. júna 2012,ktorý ho ako súd nepríslušný doručil okresnému súdu až 5. júna 2012.

Na   základe   uvedeného   krajský   súd   konštatoval: „Keďže   navrhovateľ   nepodal písomné odvolanie proti rozsudku prvého stupňa na príslušnom súde v lehote zákonom určenej, nemá toto odvolanie účinky riadne a včas podaného odvolania.“

Najvyšší súd sa stotožnil s postupom odvolacieho súdu a považoval za preukázané,že procesné predpoklady pre odmietnutie odvolania sťažovateľa ako oneskorene podanéhoboli splnené. Najvyšší súd citujúc a interpretujúc dotknutú právnu úpravu (§ 204 ods. 1a ods. 2, § 42 ods. 1, § 57 a § 218 OSP) dôvodil, že podanie obsahujúce návrh vo vecisamej,   akým   je   aj   odvolanie   proti   rozsudku,   urobené   elektronickými   prostriedkami   márovnaké právne účinky ako riadne podanie, kde predpokladom vzniku týchto účinkov jedoplnenie   elektronického   podania   predložením   jeho   originálu   najneskôr   do   troch   dní.Najvyšší súd pritom zdôraznil, že ustanovenia § 204 ods. 1 a § 218 OSP sú vo vzťahuk ustanoveniu   §   57   ods.   3   OSP   (na   ktoré   sa   odvolával   sťažovateľ)   špeciálnymiustanoveniami,   a preto   bolo   potrebné   včasnosť   odvolania   sťažovateľa   posudzovať   podľanich. Podľa najvyššieho súdu pre včasnosť podania odvolania nestačí podať ho v zákonnejlehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol, tedana príslušnom súde alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice.Najvyšší súd zhrnul skutkové okolnosti prípadu sťažovateľa a uviedol, že sťažovateľpodal odvolanie v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, teda 1. júna 2012 elektronickouformou na okresnom súde ako súde príslušnom. Elektronické podanie doplnil 4. júna 2012podaním originálu odvolania Okresnému súdu Bratislava I, teda nepríslušnému súdu, ktorývšak toto doručil príslušnému súdu až 5. júna 2012, teda po uplynutí určenej lehoty trochdní. Aj najvyšší súd zdôraznil odvolávajúc sa na § 218 ods. 2 OSP, že pre zachovanie lehotyna   podanie   odvolania   nestačí,   aby   bolo   odvolanie   podané   v zákonnej   lehotena ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol, teda na súdepríslušnom,   prípadne   príslušnom   odvolacom   súde   alebo   musí   ísť   o odvolanie   spísanév uvedenej lehote nepríslušným súdom do zápisnice.

Najvyšší súd tak konštatoval, že odvolanie sťažovateľa podané v zákonnej lehote15 dní elektronicky síce na príslušnom súde však nebolo doplnené v predpísanej lehotetroch dní originálom na príslušnom súde.

Je   nepochybné,   že   ťažiskovým   ustanovením   v danom   špecifickom   prípadesťažovateľa,   ktoré   bolo   v hre   a   na   ktorého   interpretáciu   sústredili   konajúce   súdy   svojupozornosť, je ustanovenie § 218 ods. 2 OSP inkorporujúce v sebe pravidlo pre posudzovanievčasnosti   podaní   obsiahnuté   pôvodne   v ustanovení   §   42   ods.   2   OSP   (podanie   spísanédo zápisnice   na   nepríslušnom   súde   má   tie   isté   účinky,   ako   keby   sa   stalo   priamona príslušnom súde).

Konajúce   súdy   aplikujúc   označené   ustanovenie   Občianskeho   súdneho   poriadkusťažovateľovi   jasne   a logicky   vysvetlili,   že   pravidlá   pre   posúdenie   včasnosti   podaniaodvolania   musia   platiť   aj   pre   prípad   doplnenia   originálu   odvolania   prvotne   urobenéhoelektronickou   formou,   a teda   v zmysle   citovaného   ustanovenia   §   218   ods.   2   OSP bolomožné   v záujme   zachovania   zákonnej   lehoty   v   konkrétnom   prípade   sťažovateľa,   tedav posledný deň trojdňovej lehoty, zrealizovať na nepríslušnom súde doplnenie origináluodvolania podaného prvotne elektronickou formou len formou spísania do zápisnice.

Podľa názoru ústavného súdu zmienené odôvodnenia konajúcich súdov, ktoré bolipodkladom   pre   posúdenie   odvolania   sťažovateľa   ako   oneskorene   podaného,   poskytujúsťažovateľovi v prvom rade náležitú interpretáciu relevantnej právnej úpravy, v rámci ktorejsú potom dostatočne podrobne vysvetlené skutkové závery a právne závery, ku ktorýmna základe   uplatnenia   tejto   právnej   úpravy   konajúce   súdy   dospeli.   Toto   odôvodneniekvalifikuje ústavný súd ako zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetľujúcesvoj   skutkový   a tomu   zodpovedajúci   právny   záver,   nijako   nepopierajúce   zmyselaplikovaných právnych noriem, a teda nevykazujúce znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti.

Ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označených   práv   sťažovateľanamietaným   uznesením   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu,   pretože   je   zrejmé,   že   tietoaplikovali platnú a účinnú právnu úpravu, aplikácii ktorej predchádzal jej náležitý a ústavnekonformný výklad, a skutkové a právne závery rozhodnutia boli náležite a zároveň logickyodôvodnené.

Vzhľadom   na   uvedené   posúdil   ústavný   súd   námietky   sťažovateľa   ako   zjavneneopodstatnené a ako také ich podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015