SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 280/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Miroslavom Hončárom, Advokátska kancelária, Perličková 26,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranuzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniezaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniamiKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 261/12 z 31. októbra 2012 a Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Hončárom, Advokátskakancelária, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský sdú“) sp. zn. 9 Co 261/12 z 31. októbra 2012 a Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom prvého stupňazamietol sťažovateľov návrh na uloženie povinnosti odporcovi odvysielať opravu v zmyslezákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Odvolanie sťažovateľa podané protiuvedenému rozsudku krajský súd uznesením odmietol ako oneskorene podané v zmysle§ 218 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). Dovolanie, ktorým sťažovateľ uznesenie krajského súdunapadol, najvyšší súd odmietol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c)OSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza:„Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129.
Zo spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol navrhovateľovi riadne doručený dňa 17.5. 2012. Nasledujúcim dňom t. j. 18.5. 2012 začala plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. Posledným dňom zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 1. 6. 2012. Navrhovateľ zaslal súdu prvého stupňa odvolanie elektronickým podaním (č. l. 62). Navrhovateľ osobne podal na Okresný súd Bratislava I dňa 4.6. 2012 písomne doplnené odvolanie (č. l. 67). Okresný súd Bratislava I, ako súd nepríslušný na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku doručil písomné odvolanie na miestne a vecne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava III (č. l. 67) dňa 5.6. 2012. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný podanie obsahujúce odvolanie urobil elektronickými prostriedkami, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie musí byť v trojdňovej lehote doplnené písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, inak sa na neho neprihliadne, pričom z hľadiska zachovania zákonnej lehoty uvedenej v § 204 ods. 1 O. s. p., je určujúci deň, kedy bolo podanie skutočne na súd doručené.
Právna úprava lehôt sa v Občianskom súdnom poriadku nachádza v ustanoveniach §§ 55 a nasledujúcich. Ide nepochybne o právnu úpravu procesných lehôt, ktoré sú zachované, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu ktorý má povinnosť ho doručiť. Aj trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O. s. p. k doplneniu podania urobeného elektronicky predložením jeho originálu, treba považovať za lehotu procesnú. Pre jej počítanie, beh, a to treba zdôrazniť, aj pre jej zachovanie, platia ustanovenia § 56 a § 57 O. s. p., včítane jeho odseku 3. Opačný výklad, t.j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť., (Rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna 2 Cdo 219/2007) ako aj (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 360/2013 z 27.2.2014).
Orgánom povinným doručiť podanie, v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p ktorým sa vykonáva úkon viazaný procesnou lehotou, je okrem iných subjektov v zmysle zákonom stanovených podmienok aj ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O. s. p.) čo je zrejmé z judikatúry súdov Slovenskej republiky ( napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004) ako aj ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5.2.2014 sp. zn. 7 Cdo 142/2013)
Napadnuté rozhodnutia možno hodnotiť ako príliš formalistické, nesprávne a nezákonné, porušujúce základné práva účastníka konania. Súdy si nesprávne vyložili ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. v otázke povahy trojdňovej lehoty, v ktorej treba doplniť elektronicky urobené podanie predložením jeho originálu.
Vychádzajúc s vyššie spomenutých rozhodnutí súdov, ide o lehotu procesnoprávnu, na ktorú treba použiť ustanovenia §§ 55 a nasl. OSP včítane ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Keďže navrhovateľ osobne podal dňa 4.6. 2012 na Okresný súd Bratislava 1 písomne doplnené odvolanie (č.l.67) bola zachovaná trojdňová lehota uvedená v § 42 ods. 2 O. s. p. odsek 1 O. s. p. teda predložil odvolanie súdu včas, z ktorého dôvodu nebolo možné na neho neprihliadnuť. Ak napriek tomu odvolací súd na jeho elektronicky urobené odvolanie neprihliadol a odmietol ho ako oneskorene podané, postupoval nesprávne, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.“
Sťažovateľ v označenom postupe konajúcich súdov vidí porušenie svojho základnéhopráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené v závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdpo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovilporušenie jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. 9 Co 261/12 z 31. októbra 2012a najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 355/2013 z 30. októbra 2014, predmetné rozhodnutiazrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal tiež sťažovateľovi primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavneneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistížiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej bymohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd tak môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavná ochrana základných práv a slobôd,ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvyrozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založenýna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaníochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciuzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4ústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právnenázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiuvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavuvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdutak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodenézávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).
Ústavný súd pri posúdení námietok sťažovateľa sústredil svoju pozornosťna relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutia konajúcich malidostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či v intenciách prezentovanej judikatúrybol sťažovateľovi poskytnutý náležitý a zároveň ústavne konformný výklad aplikovanejprávnej úpravy, ako aj na to nadväzujúce dostatočné zdôvodnenie prijatých záverov.
Podľa § 204 ods. 1 OSP sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutiana súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podanéoneskorene.
Podľa § 218 ods. 2 OSP ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolov lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samejalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickýmiprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa § 42 ods. 2 OSP každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnicea postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sastalo priamo na príslušnom súde.
V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd, ktorý sťažovateľom podané odvolanieodmietol ako oneskorene podané, dôvodil poukazom na relevantnú právnu úpravu (§ 204ods. 1 a § 218 ods. 1 a 2 OSP ), vo vzťahu ku ktorej vysvetlil, že sa odvolanie zásadnepodáva na súde prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a pokiaľ je odvolaniepodané na inom súde, je možné ho považovať za včas podané len vtedy, ak ho tentonepríslušný súd v odvolacej lehote odošle tomu súdu, ktorý vydal odvolaním napadnutérozhodnutie, prípadne odvolaciemu súdu. Krajský súd v nadväznosti na to poukázalna ustálenú judikačnú prax (R 12/1985), podľa ktorej „Ak účastník občianskeho súdneho konania podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na nepríslušnom okresnom súde inak než do zápisnice (§ 218 ods. 2), toto odvolanie nemá účinky riadne a včas podaného odvolania, pokiaľ v lehote podľa ustanovenia § 204 ods. 1 ho tento nepríslušný súd neodovzdal príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p.“.
Krajský súd zhrnul, že sťažovateľ zaslal (v určenej zákonnej lehote 15 dní)prvostupňovému súdu odvolanie elektronickou formou, preto bolo potrebné totoelektronické podanie v zmysle § 42 ods. 1 OSP doplniť písomne v lehote troch dní, pričomsťažovateľ požadované písomné doplnenie podal Okresnému súdu Bratislava I 4. júna 2012,ktorý ho ako súd nepríslušný doručil okresnému súdu až 5. júna 2012.
Na základe uvedeného krajský súd konštatoval: „Keďže navrhovateľ nepodal písomné odvolanie proti rozsudku prvého stupňa na príslušnom súde v lehote zákonom určenej, nemá toto odvolanie účinky riadne a včas podaného odvolania.“
Najvyšší súd sa stotožnil s postupom odvolacieho súdu a považoval za preukázané,že procesné predpoklady pre odmietnutie odvolania sťažovateľa ako oneskorene podanéhoboli splnené. Najvyšší súd citujúc a interpretujúc dotknutú právnu úpravu (§ 204 ods. 1a ods. 2, § 42 ods. 1, § 57 a § 218 OSP) dôvodil, že podanie obsahujúce návrh vo vecisamej, akým je aj odvolanie proti rozsudku, urobené elektronickými prostriedkami márovnaké právne účinky ako riadne podanie, kde predpokladom vzniku týchto účinkov jedoplnenie elektronického podania predložením jeho originálu najneskôr do troch dní.Najvyšší súd pritom zdôraznil, že ustanovenia § 204 ods. 1 a § 218 OSP sú vo vzťahuk ustanoveniu § 57 ods. 3 OSP (na ktoré sa odvolával sťažovateľ) špeciálnymiustanoveniami, a preto bolo potrebné včasnosť odvolania sťažovateľa posudzovať podľanich. Podľa najvyššieho súdu pre včasnosť podania odvolania nestačí podať ho v zákonnejlehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol, tedana príslušnom súde alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice.Najvyšší súd zhrnul skutkové okolnosti prípadu sťažovateľa a uviedol, že sťažovateľpodal odvolanie v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, teda 1. júna 2012 elektronickouformou na okresnom súde ako súde príslušnom. Elektronické podanie doplnil 4. júna 2012podaním originálu odvolania Okresnému súdu Bratislava I, teda nepríslušnému súdu, ktorývšak toto doručil príslušnému súdu až 5. júna 2012, teda po uplynutí určenej lehoty trochdní. Aj najvyšší súd zdôraznil odvolávajúc sa na § 218 ods. 2 OSP, že pre zachovanie lehotyna podanie odvolania nestačí, aby bolo odvolanie podané v zákonnej lehotena ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol, teda na súdepríslušnom, prípadne príslušnom odvolacom súde alebo musí ísť o odvolanie spísanév uvedenej lehote nepríslušným súdom do zápisnice.
Najvyšší súd tak konštatoval, že odvolanie sťažovateľa podané v zákonnej lehote15 dní elektronicky síce na príslušnom súde však nebolo doplnené v predpísanej lehotetroch dní originálom na príslušnom súde.
Je nepochybné, že ťažiskovým ustanovením v danom špecifickom prípadesťažovateľa, ktoré bolo v hre a na ktorého interpretáciu sústredili konajúce súdy svojupozornosť, je ustanovenie § 218 ods. 2 OSP inkorporujúce v sebe pravidlo pre posudzovanievčasnosti podaní obsiahnuté pôvodne v ustanovení § 42 ods. 2 OSP (podanie spísanédo zápisnice na nepríslušnom súde má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamona príslušnom súde).
Konajúce súdy aplikujúc označené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadkusťažovateľovi jasne a logicky vysvetlili, že pravidlá pre posúdenie včasnosti podaniaodvolania musia platiť aj pre prípad doplnenia originálu odvolania prvotne urobenéhoelektronickou formou, a teda v zmysle citovaného ustanovenia § 218 ods. 2 OSP bolomožné v záujme zachovania zákonnej lehoty v konkrétnom prípade sťažovateľa, tedav posledný deň trojdňovej lehoty, zrealizovať na nepríslušnom súde doplnenie origináluodvolania podaného prvotne elektronickou formou len formou spísania do zápisnice.
Podľa názoru ústavného súdu zmienené odôvodnenia konajúcich súdov, ktoré bolipodkladom pre posúdenie odvolania sťažovateľa ako oneskorene podaného, poskytujúsťažovateľovi v prvom rade náležitú interpretáciu relevantnej právnej úpravy, v rámci ktorejsú potom dostatočne podrobne vysvetlené skutkové závery a právne závery, ku ktorýmna základe uplatnenia tejto právnej úpravy konajúce súdy dospeli. Toto odôvodneniekvalifikuje ústavný súd ako zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetľujúcesvoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, nijako nepopierajúce zmyselaplikovaných právnych noriem, a teda nevykazujúce znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti.
Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľanamietaným uznesením krajského súdu a najvyššieho súdu, pretože je zrejmé, že tietoaplikovali platnú a účinnú právnu úpravu, aplikácii ktorej predchádzal jej náležitý a ústavnekonformný výklad, a skutkové a právne závery rozhodnutia boli náležite a zároveň logickyodôvodnené.
Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd námietky sťažovateľa ako zjavneneopodstatnené a ako také ich podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2015