znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 280/2014-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Kupšom, Advokátska kancelária, Moyzesova 34, Čadca, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   M.   K.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2007   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   K.   trovy   konania   v sume 331,68 €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a šesťdesiatosem   centov)   na   účet   advokáta JUDr. Antona Kupša, Advokátska kancelária, Moyzesova 34, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 280/2014-9 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2007.

Následne ústavný súd 19. mája 2014 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej stránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámil,   či   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 30. mája 2014. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov   okresného   súdu   i   účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej   vyplývajú   tieto podstatné skutočnosti:

„18.10.2007- doručený   návrh   o   vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   sp.   zn. 10C/49/2007, 23.10.2007 - právny zástupca navrhovateľky predložil súdu doklady

5.11.2007- výzva na zaplatenie súdneho poplatku

13.11.2007 - súdny poplatok zaplatený

31.1.2008 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania za účelom. mimosúdneho usporiadania veci

1.2.2008 - sudca zrušil termín pojednávania, nový termín 19.3.2008

19.3.2008 - právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   o   zrušenie   termínu pojednávania   z   dôvodu   kolízie   pojednávaní   na   OS   Čadca   a   OS   Žilina   19.3.2008   - pojednávanie, odročené na deň 9.4.2008

4.4.2008 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu   kolízie   pojednávania   na   Krajskom   súde   v   Žiline   13.5.2008   -   nový   termín pojednávania na deň 4.6.2008

4.6.2008 - pojednávanie, nedostavila sa navrhovateľka, pojednávanie odročené na neurčito za účelom pripojenia spisu 11C/68/2008, právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo uložené, aby v lehote 7 dní sa oboznámil s obsahom spisu, aby predložil písomné stanovisko k procesnému návrhu právnej zástupkyne odporcu na prerušenie konania (10C/68/2008 - I. C. c/a M. N. o určenie vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi J. O.)

19.6.2008 - právna zástupkyňa odporcu doručila kópiu potvrdenia o súdnom konaní a žiadosť o doručenie kópie zápisnici z pojednávania zo dňa 4.6.2008 (5P/120/2008 – J. O., vyhlásenie za mŕtveho)

3.9.2008   -   uznesenie   konanie   prerušené   (časť   nároku   vylúčený   na   samostatné konanie   a tam   prerušenie   konania,   vo   zvyšnej   časti   návrh   na   prerušenie   konania zamietnutý, pozn.)

10.10.2008 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 5.11.2008

4.11.2008 - právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   o   odročenie   termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti

5.11.2008 - pojednávanie, odročené na 17.12.2008

11.11.2008 - právny zástupca navrhovateľky doručil súdu lekárske potvrdenie

17.12.2008 - pojednávanie,   pojednávanie   odročené   na   28.1.2009   za   účelom mimosúdnej dohody

28.1.2009 - pojednávanie, pojednávanie odročené na neurčito, právnej zástupkyni odporcu   bolo   uložené,   aby   v   lehote   3týždňov   predložila   súdu   zmluvu   uzavretú   medzi Slovenským pozemkovým fondom ako aj kópie ďalších zmlúv, ktoré má odporca uzavreté s ďalšími fyzickými osobami, ďalej bol vyzvaný právny zástupca na navrhovateľky, aby predložil stanovisko navrhovateľky k jej osobným a majetkovým pomerom - oslobodenie od súdneho poplatku, zváženie znaleckého dokazovania

6.2.2009 - vyjadrenie navrhovateľky

10.6.2009 - uznesenie - nariadené znalecké dokazovanie

7.7.2009 - podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľky   -   do   konania   namiesto navrhovateľky vstupuje jej dcéra M. K.

31.7.2009   -   právny   zástupca   navrhovateľky   doručil   potvrdenie   o   úhrade   trov na znalecké dokazovanie

5.3.2009 - súdny znalec vzniesol námietku zaujatosti

2.2.2013 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 19.3.2013

1.3.2013 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínu pojednávania

4.3.2013 - sudca zrušil termín pojednávania 25.6.2013 -nový termín pojednávania na deň 18.9.2013

13.9.2013 - právny   zástupca   navrhovateľky   opätovne   požiadal   o   odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej dohody

16.9.2013 - sudca zrušil termín, nový termín 23.10.2013

17.9.2013 - právna zástupkyňa odporcu požiadala o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní

21.10.2013 - právny zástupca navrhovateľky doručil súdu darovacej zmluvy M. N. voči M. K. a zároveň oznámil, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo

23.10.2013 - pojednávanie odročené na neurčito (po právoplatnom rozhodnutí súdu o procesnom návrhu navrhovateľky na pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa súd určí vo veci ďalší procesný postup)

25.10.2013 - právny   zástupca   navrhovateľky   doručil   súdu   prehlásenia   M.   N. o oznámení týkajúceho sa právneho nástupníctva

9.4.2014 - uznesenie - súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa

9.4.2014 - uznesenie   -   určený   súdny   znalec   bol   vylúčený   z   podania   znaleckého posudku, ustanovený nový znalec.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 30. mája 2014, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu k postupu okresného súdu uviedla:„V   čase   keď   bol   konajúcim   sudcom   Mgr.   Golis (do   7.   januára   2014,   pozn.) konštatujem prieťahy v konaní.

... Mám za to, že k prieťahom v konaní prispeli i samotní účastníci konania svojím konaním (žiadosti o odročenie viacerých pojednávaní).“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   závere   svojho   vyjadrenia   vyjadrila   súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v oznámení doručenom ústavnému súdu 12. júna 2014 zotrval   na   svojich   tvrdeniach   uvedených   v   sťažnosti   a vyjadril   súhlas   s   upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   sporu,   v   ktorom   je   sťažovateľka navrhovateľom   (o   zaplatenie   12 647,50   Sk   s   prísl.)   z titulu   bezdôvodného   obohatenia, ústavný   súd   konštatuje,   že   obdobné   konania   možno   zaradiť   k   štandardnej   agende všeobecného   súdnictva,   preto   dĺžka   konania   nebola   závislá   od   skutkovej   či   právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by relevantne   prispeli   k   doterajšej   dĺžke   napadnutého   konania,   hoci   je   na   mieste konštatovať,   že   dvakrát   z dôvodu   na   strane   právneho   zástupcu   sťažovateľky   došlo k odročeniu   pojednávania   a dvakrát   sťažovateľka   sama   žiadala   o odročenie   termínu pojednávania z dôvodu rokovaní o mimosúdnej dohode. Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd v úvode konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré   začalo   podaním   žaloby   koncom   roka   2007,   pričom   vec   ešte   nie   je   ani   v   štádiu ukončenia dokazovania v konaní na prvom stupni, indikuje, že vec nebola prerokovaná v súlade s označeným základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Samotná skutočnosť, že konanie na jednom stupni v takejto veci trvá viac ako šesť rokov (do podania tejto sťažnosti, pozn.), postačuje na to, aby ústavný súd bez ďalšieho skúmania vyslovil porušenie   označených   práv   sťažovateľky.   Napriek   uvedenému   ústavný   súd   preskúmal postup okresného súdu a identifikoval jedno obdobie bezprecedentnej nečinnosti.

Týmto   obdobím   neodôvodnenej   nečinnosti   je   obdobie   v trvaní   48   mesiacov od vznesenia   námietky   zaujatosti   ustanoveným   znalcom   (5.   marca   2009)   až   do   prvej relevantnej   aktivity   súdu,   čím   bolo   určenie   termínu   pojednávania   na   19.   marec   2013. V uvedenom období bol okresný súd nečinný bez toho, aby mu bránila akákoľvek prekážka v prebiehajúcom v konaní.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že okresný súd v napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, preto konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedené pod sp. zn. 10 C 49/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 49/2007 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neodôvodnenú   nečinnosť   v   trvaní   štyroch   rokov,   berúc   do   úvahy   predmet   konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 331,68 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2014 v sume   804   €.   Právny   zástupca   je   zároveň   platiteľom   dane   z   pridanej   hodnoty,   preto sa odmena   a   náhrady   zvyšujú   podľa   §   18   ods.   3   vyhlášky   o   daň   z   pridanej   hodnoty. Sťažovateľkou uplatnená náhrada trov konania neprevyšuje sumu, ktorú vyrátal ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľke požadovanú sumu v plnej výške, t. j. 331,68 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014