znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 280/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov „(prípadne   aj odvolacieho   a kasačného...)“ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 C 14/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2006 doručená sťažnosť I. K. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) „(prípadne aj odvolacieho a kasačného...)“ v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01. Sťažovateľ uviedol, že ešte pre rokom 2000 Okresné stavebné bytové družstvo v B. (ďalej   len   „bytové   družstvo“)   opakovane   zverejňovalo   nepravdivé   údaje   o jeho   osobe týkajúce sa toho, že je údajne neplatičom nájomného za byt. Na základe toho 20. júla 2000 podal okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby sa bytové družstvo zdržalo   akýchkoľvek   zásahov   do   jeho   práv   na   ochranu   osobnosti.   Sťažovateľ   uviedol, že následne   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   Nc   65/00   z 11.   augusta   2000   jeho   návrh „ľahkomyseľne“ zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa 27. augusta 2000 odvolal. Sťažovateľ uviedol,   že   po   podaní   odvolania   ho   okresný   súd   listom   z 31. augusta   2000   vyzval, aby predložil ešte jeden rovnopis odvolania. Podľa vyjadrenia sťažovateľa bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 4 Co 372/00 z 27. novembra 2000. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 9. januára 2001 podal okresnému súdu „riadnu žalobu“, ktorou sa domáhal „aj satisfakcie za spôsobenú mi nemajetkovú ujmu“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol chronologický prehľad úkonov v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01. Okrem iného uviedol, že 31. januára 2001 mu boli doručené výzvy okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby a za návrh na vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľ toho istého dňa na výzvy súdu reagoval   s tým,   že   žiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   mu   však uznesením sp. zn. 1 C 14/01 zo 7. marca 2001 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 4 Co 231/01 z 31. mája 2001 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ zároveň uviedol, že ho veľmi prekvapilo, keď okresný súd uznesením sp. zn. Nc 65/00 z 19. marca 2001 vyhovel jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia a odporcovi prikázal zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania údajov o jeho osobe a platení nájomného.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd uznesením sp. zn. 1 C 14/01 z 25. apríla 2002   mu   opäť   nepriznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Proti   tomuto   rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, pričom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. O odvolaní rozhodol odvolací súd, ktorý uznesením z 28. júna 2002 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Na základe týchto skutočností podal sťažovateľ 8. októbra 2002 dovolanie.

Sťažovateľ   ďalej   poukázal   na   to,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   1   C   14/01 z 13. septembra 2002 zastavil konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Predmetné uznesenie okresného súdu považuje sťažovateľ za „zbytočné   a nezmyselné“,   pretože   podľa   jeho   názoru   o tejto   časti   žalobného   návrhu okresný   súd   už   predtým   právoplatne   rozhodol.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   podal sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   odvolací   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Co   581/02 z 31. decembra 2002 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ uviedol, že 3.   marca   2003   podal   opäť   dovolanie,   o ktorom   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn.   5   Cdo   125/03   tak,   že   konanie o dovolaní zastavil.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd určil v danej veci termín pojednávania na 30. marec 2004 aj napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, pričom súd zároveň zaslal sťažovateľovi aj vyjadrenie odporcu k jeho žalobe. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozhodol vo veci samej 30. marca 2004 tak, že jeho žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ 10. mája 2004 odvolanie. Na základe toho ho okresný súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku   za   podané odvolanie,   na čo   sťažovateľ   reagoval listom   z 3.   októbra   2004,   v ktorom   uviedol,   že   súdny   poplatok   z dôvodu   nepriaznivej finančnej   situácie   nemôže   zaplatiť,   a preto   požiadal   o oslobodenie   od   poplatkovej povinnosti. Sťažovateľ uviedol, že jeho žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku okresný súd vyhovel uznesením z 25. októbra 2004. O podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 30. marca 2004 rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 4 Co 41/05 z 10. novembra 2005 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd v namietanom konaní postupoval „veľmi nepružne,   povrchne,   nesústredene,   nesystematicky,   nepremyslene   a výdatne   zmätkoval“. V postupe   okresného   súdu   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote.

Aj   keď   sa   sťažovateľ   v sťažnosti   nezmienil,   či   postup   okresného   súdu   namietal aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, z príloh k sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ postup okresného súdu namietal podaním generálnych sťažností vo viacerých súdnych sporoch.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil, že postupom okresného súdu „(prípadne aj odvolacieho a kasačného...)“ v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal „do veci zainteresovaným všeobecným súdom“ konať bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 150 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   sťažnosti vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   tohto   zákona   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Z obsahu   sťažnosti,   ale   hlavne   z listu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   752/06 zo 4. augusta 2006 ústavný súd zistil, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 1 C 14/01 boli vykonané tieto úkony:

Dňa 9. januára 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou sa sťažovateľ proti   odporcovi   domáhal   ochrany   osobnosti,   pričom   táto   žaloba   obsahovala   aj   návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   25.   januára   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa   31.   januára   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 13. februára 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyplnenie tlačiva o jeho majetkových pomeroch.

Dňa 22. februára 2001 bolo okresnému súdu doručené vyplnené tlačivo.Dňa   7.   marca   2001   okresný   súd   uznesením   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 22. marca 2001 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 26. marca 2001 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie.Dňa 31. mája 2001 odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.Dňa 17. júla 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 23. júla 2001 okresný súd doručil sťažovateľovi rozhodnutie odvolacieho súdu. Dňa   5.   augusta   2001   sťažovateľ   opäť   podal   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov z dôvodu, že je opäť nezamestnaný.

Dňa 22. novembra 2001 okresný súd doručoval tlačivo o preukázaní majetkových pomerov sťažovateľovi.

Dňa 19. decembra 2001 bola zásielka vrátená okresnému súdu ako nedoručená.Dňa 22. januára 2002 okresný súd opäť doručoval tlačivo sťažovateľovi.Dňa 1. februára 2002 bolo okresnému súdu doručené sťažovateľom vyplnené tlačivo o preukázaní jeho majetkových pomeroch.

Dňa 18. februára 2002 okresný súd na príslušnom úrade práce zisťoval, či sťažovateľ je vedený v evidencii nezamestnaných.

Dňa 1. marca 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď z úradu práce.Dňa 25. apríla 2002 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9. mája 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu.Dňa 10. mája 2002 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie.Dňa 28. júna 2002 odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.Dňa 12. augusta 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   26.   augusta   2002   okresný   súd   doručil   sťažovateľovi   uznesenie   odvolacieho súdu. Dňa   13.   septembra   2002   okresný   súd   zastavil   konanie   o návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 8. októbra 2002 podal sťažovateľ proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie.Dňa 10. októbra 2002 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu.Dňa 31. decembra 2002 odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu.Dňa 12. februára 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 13. februára 2003 okresný súd doručoval sťažovateľovi uznesenie odvolacieho súdu.Dňa 3. marca 2003 podal sťažovateľ dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dňa 20. mája 2003 bol sťažovateľ vyzvaný na doplnenie dovolania tak, aby malo zákonné náležitosti.

Dňa 7. októbra 2003 bol spis predložený najvyššiemu súdu po tom, čo sťažovateľ na výzvu súdu nereagoval.

Dňa   30.   októbra   2003   najvyšší   súd   konanie   o dovolaní   zastavil   pre   nedostatok podmienky dovolacieho konania.

Dňa 24. novembra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 26. novembra 2003 bolo uznesenie najvyššieho súdu doručené sťažovateľovi.Dňa 9. januára 2004 okresný súd doručil odporcovi žalobu na vyjadrenie.Dňa 30. januára 2004 sa k žalobe vyjadril odporca.Dňa 5. februára 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. marec 2004.Dňa 29. marca 2004 podal sťažovateľ stanovisko k vyjadreniu odporcu.Dňa   30.   marca   2004   sa   na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   na ktorom okresný   súd   žalobu   sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   sa   aj   napriek   predvolaniu   a bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania.

Dňa 20. apríla 2004 okresný súd vyhotovil a odoslal rozsudok.Dňa 10. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa.Dňa   12.   mája   2004   okresný   súd   doručil   odvolanie   sťažovateľa   odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 10. júna 2004 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu.Dňa   30.   augusta   2004   odvolací   súd   uznesením   vrátil   okresnému   súdu   spis ako predčasne predložený, čo zdôvodnil tým, že predtým je potrebné vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 7. septembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   10.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa   4.   októbra   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   25.   októbra   2004   okresný   súd   uznesením   priznal sťažovateľovi   oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 27. januára 2005 okresný súd opäť predložil spis odvolaciemu súdu.Dňa   10.   novembra   2005   odvolací   súd   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   11.   januára   2006   bolo   doručené   rozhodnutie   odvolacieho   súdu   účastníkom konania.

Dňa   14.   februára   2006   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   predloženie   listinných dôkazov.

Dňa 25. apríla 2006 okresný súd urgoval odporcu, aby reagoval na výzvu.Dňa 3. mája 2006 boli okresnému súdu doručené požadované listinné dôkazy.Dňa 10. mája 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 6. jún 2006.Dňa 5. júna 2006 bolo okresnému súdu   doručené podanie sťažovateľa, v ktorom sa vyjadril k veci samej a vopred ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa 6. júna 2006 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd opäť žalobu sťažovateľa zamietol.

Dňa 22. júna 2006 okresný súd vyhotovil rozhodnutie.Dňa 28. júna 2006 bolo rozhodnutie okresného súdu odoslané.Dňa 14. júla 2006 podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

K sťažnosti sťažovateľa sa okresný súd vyjadril prostredníctvom svojho predsedu v liste,   v ktorom   uviedol,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 C 14/01 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože   jednotlivé   úkony   okresného   súdu „boli vykonané v primeraných časových lehotách, pričom išlo o úkony pre meritórne rozhodnutie vo   veci   nevyhnutné   a vyvolané   tiež   postojom   sťažovateľa“.   Predseda   okresného   súdu zároveň   uviedol,   že   za   nesprávny   postup   súdu   nemožno   považovať   ani   skutočnosť, že okresný súd uznesením z 25. apríla 2002 opätovne, aj napriek rozhodnutiu zo 7. marca 2001,   rozhodol   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   pretože   sťažovateľ v podaní   z 5.   augusta   2001   uviedol   nové   skutočnosti   týkajúce   sa   jeho   majetkových pomerov.

Predseda   okresného   súdu   zároveň   argumentoval,   že   za   nesprávny   postup   súdu nemožno   považovať   ani   skutočnosť,   že   súd   v prvom   rade   konal   a rozhodol   o návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia,   pretože   takýto postup je podľa   jeho názoru   logický. Aj napriek   tomu,   že   sťažovateľ   nezaplatil   súdny   poplatok,   súd   v konaní   pokračoval, čo nemalo   žiaden   vplyv   na   práva   sťažovateľa,   ktoré   v sťažnosti   namietal. Predseda okresného súdu poukázal aj na to, že uznesením okresného súdu z 25. októbra 2004 bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konanie.Okresný súd sa prostredníctvom svojho predsedu   vyjadril   aj k dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na to, že odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil aj písomné podanie sťažovateľa okresnému súdu doručené 29. marca 2004, ktoré sa k zákonnej sudkyni dostalo až po skončení pojednávania 30. marca 2004,   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok.   Predseda   okresného   súdu   dodal,   že   tohto pojednávania sa sťažovateľ aj napriek predvolaniu a bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil. Taktiež poukázal na obdobný postoj sťažovateľa, keď nereagoval na výzvu súdu   a neodstránil   nedostatky   dovolania,   čo   malo   za   následok   zastavenie   dovolacieho konania.

Podľa   názoru   predsedu   okresného   súdu   v danom   konaní   nedošlo   k   zbytočným prieťahom,   o čom   svedčí   aj   skutočnosť,   že   po   tom,   čo   odvolací   súd   zrušil   rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd vo veci samej opäť rozhodol v priebehu 5 mesiacov od vrátenia spisu.

V závere vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu   okresného   súdu   zo   6.   júna   2006   bol   spis   3.   augusta   2006   predložený odvolaciemu súdu. Zároveň ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť sťažovateľa odmietol.  

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil, že sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu „(prípadne aj odvolacieho   a kasačného...)“ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   C   14/01,   predmetom ktorého je žaloba na ochranu osobnosti, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Z tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti. Ústavný súd zistil, že predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 14/01 je žaloba na ochranu osobnosti. Podľa názoru ústavného súdu možno toto konanie   považovať   za   druh   súdneho   konania,   ktoré   závažným   spôsobom   ovplyvňuje spoločenské postavenie jednotlivca. Ide zároveň o konanie, ktoré tvorí štandardnú agendu všeobecných súdov, pričom v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť konkrétne a špecifické okolnosti každého prípadu, s ktorými sa musí súd za účelom náležitého zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci samej vysporiadať.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   síce   viac   ako 5 a pol roka, ale počas tohto konania okresný súd vykonal celý rad potrebných úkonov, niekoľkokrát   rozhodoval   o žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov, pričom sťažovateľ sa stále voči jeho rozhodnutiam odvolal a odvolací súd jeho rozhodnutia potvrdil.   V rámci   tohto   konania   okresný   súd   zastavil   konanie   o návrhu   na   vydanie predbežného   opatrenia   z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku,   pričom   o odvolaní sťažovateľa   proti   tomuto   rozhodnutiu   rozhodol   odvolací   súd   tak,   že   prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Keďže sťažovateľ nebol spokojný s postupom všeobecných súdov, proti   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   o zastavení   konania   podal   dovolanie.   Dovolacie konanie však najvyšší súd zastavil z dôvodu nedostatku podmienky konania. Na základe zistených   skutočností   okresný   súd   neskôr,   a to   uznesením   z 25.   októbra   2004,   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní o žalobe na ochranu osobnosti okresný   súd   30.   marca   2004   a 6.   júna   2006   meritórne   rozhodol.   Skoršie   rozhodnutie okresného   súdu   bolo   na   základe   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   zrušené   a vec   mu   bola vrátená na ďalšie konanie. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (10. január 2006) okresný súd rozhodol vo veci samej 6. júna 2006, teda v priebehu 5 mesiacov, pričom od 3. augusta 2006 sa spis nachádza na odvolacom súde z dôvodu podaného opravného prostriedku.

Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka predmetného súdneho sporu, a to vzhľadom na množstvo   vykonaných   úkonov   okresného   súdu   (prípadne   odvolacieho   súdu a dovolacieho súdu) nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Celková   dĺžka   doterajšieho   konania,   samozrejme,   aj   s prihliadnutím   na   predmet sporu,   zatiaľ vylučuje,   aby konanie vedené   na okresnom   súde   (prípadne na odvolacom súde a   dovolacom   súde)   pod   sp.   zn.   1   C   14/01   bolo   už   možné   pokladať   za   konanie so zbytočnými   prieťahmi.   Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch   judikoval,   že: „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd   spravidla   prihliada   len   vtedy, keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).“

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   nevyslovil porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde), a preto sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2006