znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 280/04-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Márie Antoňákovej, P., zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice I v konaní sp. zn. 25 C 322/95, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Márie   Antoňákovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25 C 322/95 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 25 C 322/95 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Márii   Antoňákovej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   nahradiť   Márii   Antoňákovej   trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   F.   K. do   pätnástich   dní   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Márie Antoňákovej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Márie   Antoňákovej,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   Okresným   súdom   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn. 25 C 322/95.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 280/04-7 zo 16. septembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 10. októbra 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 18. októbra 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 16. mája 1995 podala na okresnom súde návrh na zaplatenie sumy 67 554,75 Sk s príslušenstvom voči odporcovi v 1. rade J. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 322/95 z 13. marca 2003 zamietol návrh sťažovateľky. Sťažovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolanie a Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) unesením zo 4. novembra 2003 sp. zn. 17 Co 171/03 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie prerokovanie okresnému súdu.

Napriek   skutočnosti,   že   uznesenie   odvolacieho   súdu   bolo   sťažovateľke   doručené 23. decembra 2003, okresný súd nevykonal podľa tvrdenia sťažovateľky od uvedeného dňa ani jeden úkon v predmetnej veci a nenariadil ani jedno pojednávanie.

Sťažovateľka   sa   listom   z 13.   mája   2004   obrátila   na   predsedu   okresného   súdu so žiadosťou   o   odstránenie   prieťahov   v predmetnom   konaní.   Sťažovateľka   tiež   listom z 12. mája   2004   požiadala   zákonnú   sudkyňu   o nariadenie   termínu   pojednávania v posudzovanej veci vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Sťažovateľka nedostala ani v jednom prípade odpoveď.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľka vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 25 C 322/95 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľka požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. októbra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 25. októbra 2004 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že predmetná vec nie je zložitá po právnej stránke. Skutková stránka veci však vyžaduje vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania, pretože súdu sú predkladané len nepriame dôkazy, na základe ktorých nie je možné vo veci rozhodnúť.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   ďalej   uviedol,   že „k prieťahom v konaní došlo predovšetkým samotným správaním sa žalobkyne a jej právnej zástupkyne, ktoré sa viacerých pojednávaní nezúčastnili“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu a najmä   podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   25   C   322/95   zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka doručila Okresnému súdu Prešov 18. mája 1995 návrh na uhradenie kúpnej ceny s príslušenstvom voči odporcovi v 1. rade s prílohami. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 11 C 89/95-7 z 25. mája 1995 vyslovil v danej veci svoju nepríslušnosť s tým,   že   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uvedeného   uznesenia   bude   vec   postúpená Obvodnému   súdu   Košice   1   (ďalej   len   „obvodný   súd“,   neskôr   okresný   súd).   Odporca v 1. rade doručil Okresnému súdu Prešov 15. júna 1995 vyjadrenie k žalobe sťažovateľky.

Okresný   súd   Prešov   vydal   19.   júna   1995   pokyn   na   zaslanie   predmetného   spisu obvodnému   súdu   v zmysle   uznesenia   tohto   súdu   č.   k.   11   C   89/95-7   z 25.   mája   1995. Posudzovaný spis bol obvodnému súdu doručený 23. júna 1995.

Obvodný súd vydal 18. júla 1995 pokyn na doručenie prípisov odporcovi v 1. rade a Domovu   dôchodcov,   Prešov   – Cemjata (ďalej len   „domov dôchodcov“),   aby v lehote 15 dní oznámili súdu požadované skutočnosti. Domov dôchodcov doručil obvodnému súdu odpoveď na prípis 14. augusta 1995 a odporca v 1. rade 28. augusta 1995.

Obvodný súd stanovil 21. novembra 1995 termín pojednávania na 8. december 1995. Domov   dôchodcov   doručil   obvodnému   súdu   7.   decembra   1995 ospravedlnenie   neúčasti sťažovateľky   na   pojednávaní   8.   decembra   1995   zo   zdravotných   dôvodov   s tým, že pojednávania sa zúčastní jej právna zástupkyňa.

Na   pojednávaní   8.   decembra   1995   advokátka,   ktorá   bola   právnou   zástupkyňou sťažovateľky   požiadaná   o účasť   na   pojednávaní,   požiadala   o odročenie   pojednávania z dôvodu neúčasti sťažovateľky zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 25. január 1996. Na pojednávaní 25. januára 1996 sa zúčastnila advokátka, ktorá bola právnou zástupkyňou sťažovateľky požiadaná, aby sa zúčastnila pojednávania, nepreukázala sa však plnomocenstvom na zastupovanie. Odporca v 1. rade požiadal, aby na pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa sťažovateľky a pojednávanie bolo uznesením odročené na 15. február 1996.

Na pojednávaní 15. februára 1996 vypovedal odporca, pričom právna zástupkyňa sťažovateľky   substitučným   splnomocnením   z   30.   januára   1996   poverila   advokátku JUDr. C., aby ju v predmetnej veci zastupovala. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 4.   apríl   1996   s tým,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   bude   súdom   predvolaná   pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   obvodnému   súdu   26.   februára   1996 vyjadrenie k predmetnej veci. Na pojednávaní 4. apríla 1996 sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa, ktorá svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 2. máj 1996.

Na   pojednávaní   2.   mája   1996   vypovedali   odporca   v 1.   rade,   právna   zástupkyňa sťažovateľky a predvolaný svedok. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 7. jún 1996 za účelom vypočutia ďalších svedkov. Obvodný súd vydal 6. mája 1996 pokyn na doručenie prípisu Krajskej vojenskej správe Košice, aby v lehote 5 dní poskytla súdu údaj týkajúci sa predmetu   konania.   Krajská   vojenská   správa   Košice   doručila   15.   mája   1996   oznámenie o postúpení   žiadosti   obvodného   súdu   Vojenskému   úradu   sociálneho   zabezpečenia v Bratislave, ktorý doručil obvodnému súdu odpoveď 17. mája 1996.

Pojednávanie   7.   júna   1996   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   právnej   zástupkyne sťažovateľky a predvolaného svedka odročené na 11. júl 1996. Na pojednávaní 11. júla 1996 vypovedal predvolaný svedok a pojednávanie bolo uznesením odročené na 10. október 1996 za účelom ďalšieho dokazovania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila obvodnému súdu 16. augusta 1996 žiadosť o rozšírenie okruhu účastníkov konania o odporkyňu v 2. rade D. S. (ďalej len „odporkyňa v 2.   rade“)   a upresnenie   petitu   žaloby.   Na   pojednávaní   10.   októbra   1996   vypovedala predvolaná   svedkyňa   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   s tým,   že so súhlasom účastníkov konania bude sťažovateľka vypočutá v domove dôchodcov.

Obvodný   súd   vydal   10.   októbra   1996   pokyn   na   doručenie   prípisu   domovu dôchodcov,   aby   v lehote   10   dní   bola   súdu   doručená   správa   od   ošetrujúceho   lekára sťažovateľky   týkajúca sa   jej   zdravotného stavu. Domov dôchodcov   doručil   obvodnému súdu odpoveď na prípis 22. októbra 1996.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   (dosiaľ   obvodný   súd) 25. februára   1997   žiadosť   o nariadenie   pojednávania   a umožnenie   výpovede   z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Okresný súd vydal 8. apríla 1997 pokyn na doručenie prípisu   domovu   dôchodcov   s uvedením   dátumu   výsluchu   sťažovateľky   stanoveného na 3. jún 1997 v uvedenom domove. Odpoveď domova dôchodcov bola okresnému súdu doručená 28. apríla 1997.

Podľa zápisnice   okresného   súdu   z 3.   júna   1997   bola   sťažovateľka   vypočutá v domove dôchodcov. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 6. júna 1997   písomnosti   týkajúce   sa   predmetu   posudzovaného   konania   a   3.   decembra   1997 a 8. februára 1998 žiadosti o nariadenie termínu pojednávania.

Okresný súd vydal 13. augusta 1998 pokyn na doručenie prípisu odporcovi v 1. rade, domovu   dôchodcov,   Okresnému   úradu   Prešov   a právnej   zástupkyni   sťažovateľky,   aby v súdom   určenej   lehote   oznámili   skutočnosti   týkajúce   sa   predmetu   konania.   Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu odpoveď na prípis 28. augusta 1998, domov dôchodcov 4. septembra 1998, odporca v 1. rade 8. septembra 1998 a Okresný úrad Prešov 16. septembra 1998 a 23. septembra 1998.

Okresný súd nariadil 6. októbra 1998 termín pojednávania na 26. november 1998. Pojednávanie 26. novembra 1998 bolo pre neospravedlnenú neúčasť právnej zástupkyne sťažovateľky   a   ospravedlnenú   neúčasť   predvolaných   svedkov   uznesením   odročené na 18. február 1999. Predvolaná svedkyňa D. S. doručila okresnému súdu 25. januára 1999 žiadosť o výsluch prostredníctvom Okresného súdu Ostrava.

Na   pojednávaní   18.   februára   1999   bol   vypočutý   predvolaný   svedok,   právna zástupkyňa sťažovateľky telefonicky ospravedlnila svoju neprítomnosť a pojednávanie bolo uznesením odročené na 8. apríl 1999. Okresný súd prípisom z 26. februára 1999 požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 5 dní oznámila súdu, či trvá na vypočutí svedkyne, ktorá sa zdržiava v Ostrave. Doručenie uvedeného prípisu právnej zástupkyni sťažovateľky je vykázané 4. marca 1999.

Okresný   súd   vydal   24.   februára   1999   pokyn   na   doručenie   prípisu   Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočke Lemešany, aby v lehote 10 dní oznámila súdu skutočnosti týkajúce sa   predmetu   konania.   Odpoveď   Slovenskej   sporiteľne,   a.   s.,   pobočky   Prešov,   bola okresnému   súdu   doručená   15.   marca   1999.   Na   pojednávaní   8.   apríla   1999   zastupovalaprávnu   zástupkyňu   sťažovateľky   poverená   advokátka,   ktorá   sa   nevedela   vyjadriť k skutočnosti obsiahnutej v prípise okresného súdu z 26. februára 1999. Na predmetnom pojednávaní   bol   vypočutý   predvolaný   svedok   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 10. jún 1999. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 17. mája 1999 oznámenie týkajúce sa predmetu konania.

Na pojednávaní 10. júna 1999 okresný súd uznesením pripustil vstup do konania odporkyne   v 2.   rade   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   16.   september   1999. Pojednávanie 16. septembra 1999 bolo uznesením odročené z dôvodu neúčasti účastníkov konania na 2. december 1999. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 16. septembra 1999 odporca v 1. rade telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v uvedený deň z dôvodu pracovnej služobnej cesty.

Na pojednávaní 2. decembra 1999 bol vypočutý predvolaný svedok a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom výsluchu odporkyne v 2. rade a zistenia stavu   súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 3. októbra 2000 a 7. marca 2001 žiadosti o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd dožiadaním z 24. augusta 2001 požiadal Okresný súd Ostrava o vypočutie odporkyne v 2. rade. Okresný súd Ostrava stanovil 17. septembra 2001 termín výsluchu odporkyne v 2. rade na 11. október 2001. Podľa   protokolu   Okresného   súdu   Ostrava   z 11.   októbra   2001   bol   v uvedený   deň uskutočnený výsluch odporkyne v 2. rade a dožiadanie bolo okresnému súdu doručené 17. októbra 2001.

Okresný súd vydal 26. októbra 2001 pokyn na pripojenie spisov okresného súdu sp. zn. 14 C 582/95 a Mestského súdu v Košiciach sp.   zn. 24 C 877/92 k nahliadnutiu. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 29. novembra 2001 boli z uvedených spisov zistené skutočnosti týkajúce sa predmetu posudzovaného konania. Okresný súd nariadil

15. januára   2002   termín   pojednávania   na   11.   apríl   2002.   Na   pojednávaní   bol   odporca v 1. rade   oboznámený   s výpoveďou   odporkyne   v 2.   rade,   pojednávanie   bolo   uznesením odročené na 19. september 2002 s tým, že odporca v 1. rade súdu v lehote 30 dní oznámi, či má   ďalšie   návrhy   na dokazovanie,   predloží   listinné doklady   na preukázanie vzťahov medzi   sťažovateľkou   a odporkyňou   v 2.   rade   a súd   predvolá   sťažovateľku   a odporkyňu v 2. rade.

Okresnému súdu bol 15. mája 2002 doručený listinný doklad preukazujúci vzťahy medzi sťažovateľkou a odporkyňou v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade doručila okresnému súdu 5. septembra 2002 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 19. septembra 2002 a požiadala o výsluch prostredníctvom Okresného súdu Ostrava alebo odročenie pojednávania počas letných prázdnin, keď sa bude zdržiavať v Slovenskej republike.

Na pojednávaní 19. septembra 2002 boli predložené listinné dôkazy a pojednávanie bolo uznesením odročené na 7. november 2002 s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky predloží   súdu   v lehote   7   dní   upresnenie   príslušenstva   pohľadávky.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   uvedené   upresnenie   príslušenstva   pohľadávky 24. septembra 2002.

Na   pojednávaní   7.   novembra   2002   bola   vypočutá   splnomocnená   zástupkyňa odporkyne   v   2.   rade   a   odporca   v   1.   rade   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 13. marec 2003 za účelom ďalšieho dokazovania. Okresný súd prípisom z 11. novembra 2002   požiadal   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky,   aby   v lehote   10   dní   oznámila   súdu požadované   skutočnosti.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu odpoveď na uvedený prípis 6. decembra 2002.

Okresný súd vydal 2. januára 2003 pokyn na doručenie prípisu právnej zástupkyni sťažovateľky,   aby   v lehote   7   dní   oznámila   súdu   požadované   skutočnosti   týkajúce   sa predmetu   konania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   odpoveď na uvedený prípis 31. januára 2003.

Na   pojednávaní   13.   marca   2003   okresný   súd   uznesením   priznal   sťažovateľke „oslobodenie od súdneho poplatku“, uznesením pripustil zmenu petitu žaloby sťažovateľky v zmysle písomného podania jej právnej zástupkyne z 20. septembra 2002 a bola vypočutá odporkyňa v 2. rade. Okresný súd rozsudkom č. k. 25 C 322/95-104 z 13. marca 2003 žalobu   sťažovateľky   zamietol,   sťažovateľku   zaviazal   uhradiť   trovy   štátu   v sume   45   Sk a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania. Okresný súd vydal 8. apríla 2003 pokyn na doručenie uvedeného rozsudku účastníkom konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 9. mája 2003 odvolanie proti   predmetnému   rozsudku.   Okresný   súd   vydal   27.   mája   2003   pokyn   na   doručenie predmetného odvolania odporcovi v 1. a odporkyni v 2. rade, vypracovanie predkladacej správy a doručenie posudzovaného spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní. Spis bol krajskému súdu doručený 24. júna 2003.

Krajský súd stanovil 20. októbra 2003 termín pojednávania na 4. november 2003. Na pojednávaní 4. novembra 2003 vypovedali účastníci konania a krajský súd uznesením č. k.   17   Co   171/03-121   rozhodol   tak,   že   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vec   vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie krajského súdu   bolo okresnému súdu   doručené 12. decembra 2003. Okresný súd vydal 17. decembra 2003 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

Okresný   súd   vydal   12.   februára   2004 pokyn   na pripojenie   spisu   okresného   súdu sp. zn.   14   C   582/95   k posudzovanému   spisu.   Okresnému   súdu   bola   z krajského   súdu doručená   16.   februára   2004   žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd nariadil   3.   mája   2004   termín   pojednávania   na   21.   október   2004.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   14.   mája   2004   žiadosť   o nariadenie   termínu pojednávania a predsedovi okresného súdu žiadosť o nápravu a konanie vo veci.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   listom   zo   6.   októbra   2004   požiadala   zákonnú sudkyňu, aby sa k predmetnej veci vyjadrila s prihliadnutím „na podanie ústavného súdu“. Zákonná   sudkyňa   sa   k   predmetnej   veci   vyjadrila   stanoviskom   z 12.   októbra   2004. Pojednávanie 21. októbra 2004 bolo odročené na 3. február 2005, pretože odporca v 1. rade trval   na   osobnej   účasti   právnej   zástupkyne   sťažovateľky,   za   ktorú   sa   na   pojednávaní zúčastnila substitučne splnomocnená advokátka.

Okresný súd prípismi z 27. októbra 2004 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky   a   matku   odporkyne   v   2.   rade   o   oznámenie   trvalého   a   prechodného   pobytu odporkyne   v 2.   rade.   Doručenie   uvedeného   prípisu   matke   odporkyne   v   2.   rade   nie   je vykázané   (prípis   bol   okresnému   súdu   vrátený   ako   nedoručený   8.   novembra   2004). Uvedeným záznamom (č. l. 150) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   viacero   žiadostí o nariadenie termínu pojednávania – napr. 25. februára 1997, 18. februára 1998, 3. októbra 2000, ako aj 7. marca 2001, čo možno v okolnostiach posudzovanej veci považovať za prejav nespokojnosti s rýchlosťou priebehu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98,II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu sú finančné nároky vyplývajúce z kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, ide o vec,   ktorá   patrí   po   právnej   stránke   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   25.   októbra   2004   uviedol,   že predmetná   vec   nie   je   zložitá   po   právnej   stránke.   Skutková   stránka   veci   však   vyžaduje vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania, pretože súdu sú predkladané len nepriame dôkazy, na základe ktorých nie je možné vo veci rozhodnúť. Ústavný súd sa stotožňuje s uvedenou argumentáciou predsedu okresného súdu, pretože zložitosť skutkovej stránky predmetnej   veci   naozaj   spôsobila   podstatné   predĺženie   posudzovaného   konania,   ktoré v žiadnom prípade nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Obaja účastníci navyše v priebehu posudzovaného konania nepreukázali presvedčivo svoje   tvrdenia,   čím   v prípade   protikladného   stanoviska   účastníkov   konania   musí   súd obzvlášť starostlivo hodnotiť predkladané dôkazy. K predĺženiu uvedeného konania navyše podstatným spôsobom prispela okolnosť, že odporkyňa v 2. rade má trvalý pobyt v Českej republike.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka sa ani v jednom prípade nezúčastnila pojednávania vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, preto ju bolo potrebné vypočuť v domove dôchodcov. Uvedená okolnosť mala tiež vplyv na predĺženie   konania,   pretože   poverená   advokátka   na   pojednávaní   okresného   súdu 8. decembra 1995 požiadala o odročenie pojednávania s tým, že na ďalšom pojednávaní sa sťažovateľka   zúčastní,   pričom   sa   tak   nestalo.   Aj   keď   nepriaznivý   zdravotný   stav sťažovateľky je nepochybne objektívnou skutočnosťou, predĺženie konania následkom tohto faktora nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Predĺženie   konania   v určitej   časti   spôsobila   aj   neúčasť   právnej   zástupkyne sťažovateľky na viacerých pojednávaniach – napríklad 25. januára 1996, 4. apríla 1996 (telefonicky ospravedlnená neúčasť), 7. júna 1996 a 26. novembra 1998, čo nie je možné pripísať   na   ťarchu   okresného   súdu.   Účasť   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   na pojednávaniach   bola   zvlášť   významná   v situácii,   keď   sa   samotná   sťažovateľka   trvalo nemohla týchto pojednávaní zúčastňovať.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný   súd   bol   nečinný   od   6.   júna   1997   do   13.   augusta   1998   (14   mesiacov)   a   od 2. decembra 1999 do 24. augusta 2001 (20,5 mesiacov).

Predseda okresného súdu v stanovisku z 25. októbra 2004 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že predmetná vec nie je zložitá po právnej stránke. Skutková stránka veci však vyžaduje vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania, pretože súdu sú predkladané len nepriame dôkazy, na základe ktorých nie je možné vo veci rozhodnúť.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   ďalej   uviedol,   že „k prieťahom v konaní došlo predovšetkým samotným správaním sa žalobkyne a jej právnej zástupkyne, ktoré sa viacerých pojednávaní nezúčastnili“.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   34,5   mesiacov,t. j. obdobie od 6. júna 1997 do 13. augusta 1998 (14 mesiacov) a od 2. decembra 1999 do 24. augusta 2001 (20,5 mesiacov).

Základné   právo   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   realizuje   takým   konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľky   najmä   v   okolnosti,   keď   po   uplynutí   obdobia   viac   ako   takmer   10   rokov od podania jej žaloby okresnému súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, pričom táto situácia vyvoláva u sťažovateľky pocit trvalej neistoty aj s prihliadnutím na jej pokročilý vek a zdravotný stav. Ústavný súd preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 30 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní. Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia   zohľadnil   aj   podiel   sťažovateľky   a   zvlášť   jej   právnej   zástupkyne   na predĺžení konania, ako aj skutkovú zložitosť (problémy s dokazovaním) predmetnej veci.V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia§ 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2004,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   13   602   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   4   534   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhláškyč. 163/2002 Z. z., t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2005