znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 28/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. O., bytom Batizovce, ktorou namieta porušenie svojho práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a marenie   úradných   rozhodnutí   Okresným   súdom   v Liptovskom Mikuláši v konaní vedenom pod č. k. E 2091/94-14 a v konaní vedenom pod sp. zn. E 529/96   a   Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb-24 K 255/96, a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. O.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. februára 2002   doručené   podanie   P.   O.,   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   ktorým   namieta   porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a marenie úradných rozhodnutí Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši v konaní vedenom pod č. k. E 2091/94-14 a v konaní vedenom pod sp. zn. E 529/96   a   Krajským   súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb-24 K 255/96.  

Ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, ktorá nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, lebo sťažnosť podľa čl. 127 je jediným typom návrhu, ktorým možno pred ústavným súdom namietať porušenie ktoréhokoľvek základného   práva   alebo   slobody.   Takýto   postup   ústavného   súdu   bol   na   prospech navrhovateľa, lebo ináč by sa jeho podaním nemohol zaoberať.

Najvýznamnejšími   vadami   sťažnosti   bolo,   že   navrhovateľ   neuviedol,   akým spôsobom došlo k porušeniu jeho ústavných práv, ako si svoje práva a slobody chránil pred orgánmi verejnej moci,   a že ku sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Naviac, z jeho podania nebolo možné zistiť, či namieta porušenie svojich vlastných práv.

Ústavný súd listom z 15. februára 2002 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád jeho podania   a upozornil   ho,   že   ak tak v 15-dňovej   lehote   neurobí,   môže   byť jeho sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Lehota na odstránenie vád podania márne uplynula 7. marca 2002.

Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2002