SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 279/2020-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv a slobôd rozhodnutím Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 PP 8/2020 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 11/2020 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. júna 2020 doručený návrh na začatie konania
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv a slobôd bližšie nekonkretizovanými rozhodnutiami Okresného súdu Prešov (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 PP 8/2020 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 11/2020.
2. Z návrhu na začatie konania, ktorý ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, vyplýva, že sťažovateľovi bola 26. februára 2020 zamietnutá žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, proti čomu sťažovateľ podal sťažnosť, pričom ani Krajský súd v Prešove jeho žiadosti nevyhovel v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 11/2020. Sťažovateľ tvrdí, že sudkyňa mu zámerne zamietla žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vyčítala mu stupeň rizika zlyhania, tiež to, že už bol v minulosti trestaný. Iného odsúdeného, ktorý bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, však podmienečne prepustila na slobodu. Sťažovateľ je názoru, že sudkyni okresného súdu a krajského súdu vadilo, že je Róm a že trestný čin spáchal na „nerómskej“ osobe, osobe rovnakého pohlavia ako sudkyňa. Hlavné pojednávanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bolo nezákonné. Sťažovateľ si je vedomý, že mohol namietať zaujatosť, ale nemohol vedieť, že „predsedníčky senátu to budú brať osobne“. Podľa jeho názoru spĺňal materiálnu stránku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporučil podmienečne prepustiť na slobodu s dohľadom, pričom ale súd na toto odporúčanie nebral zreteľ, zohľadňoval iba negatívne okolnosti. Sťažovateľ sa cítil byť diskriminovaný a ponižovaný. Poukazuje na skutočnosť, že jeho spoluobžalovaný bol „neróm“, bol odsúdený za to isté, čo sťažovateľ, a „bol Okr. súdom Košice podmienečne prepustený“ z výkonu trestu odňatia slobody.
3. Sťažovateľ žiada ústavný súd o vyžiadanie si rozhodnutí okresného súdu vo veciach iných odsúdených, ktorí boli viackrát vo výkone trestu odňatia slobody a boli podmienečne prepustení. Navrhol, aby ústavný súd nariadil okresnému súdu opätovne prejednať jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
II.
Relevantná právna úprava
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
8. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
10. Podľa § 34 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak (odsek 1). Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený (odsek 2).
11. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
12. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde:
Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
16. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
17. Ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľa na začatie konania v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Návrh neobsahuje dostatočne určitý a zrozumiteľný konečný návrh rozhodnutia, tzv. petit, ktorý by slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v návrhu vôbec nekonkretizuje, ktoré základné práva a slobody mali byť označenými rozhodnutiami všeobecných súdov konajúcich o jeho žiadosti porušené. K návrhu nepripojil kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podanie tiež neobsahuje zmysluplnú argumentáciu tvrdeného porušenia práv a pôsobí mimoriadne všeobecne. Návrh na začatie konania vykazuje aj nedostatok spočívajúci v tom, že k nemu nebolo pripojené plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa advokátom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
18. Ústavný súd sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prípisom z 11. júna 2020 vyzval na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu na začatie konania a poučil ho, že ak nedostatky návrhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.
19. Výzva na odstránenie nedostatkov návrhu bola sťažovateľovi doručená 18. júna 2020. Sťažovateľ v lehote stanovenej ústavným súdom na výzvu nereagoval, nedostatky návrhu neodstránil, preto ústavný súd návrh sťažovateľa na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júla 2020
Martin Vernarský
predseda senátu