znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 279/2013-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   B.   A.,   t.   č.   Ústav   na   výkon   trestu   odňatia   slobody, zastúpeného advokátom JUDr. J. S., S., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom Národnej   protizločineckej   jednotky   expozitúry   Východ,   Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012,   postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   a postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. A. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013 doručená   sťažnosť   B.   A.,   t.   č.   Ústav   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Národnej   protizločineckej   jednotky   expozitúry   Východ,   Národnej   kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NKA“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012,   postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „špeciálna   prokuratúra“)   a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «...   uznesením   vyšetrovateľa   PPZ   bývalého   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite (ÚBOK) odbor Východ zo dňa 8. 3. 2005 pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 mi bolo vznesené obvinenie okrem iného, aj pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb...

... uznesením vyšetrovateľa PPZ bývalého ÚBOK - odbor Východ zo dňa 28. 12. 2005   pod   ČVS:   PPZ-38/BOK-V-I-2004   mi   bolo   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin vydierania podľa § 235 ods. 1 ods. 2 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb...

... uznesením vyšetrovateľa PPZ bývalého ÚBOK - odbor Východ zo dňa 3. 3. 2006 pod   ČVS:   PPZ-34/BOK-V-I-2004   mi   bolo   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   hrubého nátlaku   formou   spolupáchateľstva   podľa   §   8   ods.   1   k   §   235   a   ods.   1   Tr.   zák. č. 140/1961 Zb...

... uznesením vyšetrovateľa PPZ Úradu boja proti korupcii - odbor Východ zo dňa 8. 8. 2006 pod ČVS: PPZ-101/BPK-V-2006 mi bolo vznesené obvinenie za trestný čin - pokračujúci   zločin   podplácania   podľa   §   333   ods.   1   ods.2   písm.   a)   písm.   b)   Tr.   zák. č. 300/2005 Z. z...

... uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Trebišove pod č. ORP-785/OVK-TV-2004 zo dňa 21. 3. 2007 mi bolo vznesené obvinenie za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1 v štádiu účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

...   uznesením   vyšetrovateľa   OR   PZ,   ÚJ   a   KP   v   Trebišove   zo   dňa   22.   3.   2007 pod ČVS: ORP-454/1-OSV-TV-2007 mi bolo vznesené obvinenie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb...

V   priebehu   roka   2007   boli   všetky   označené   trestné   veci   spojené   do   spoločného konania. Vyšetrovanie viedol vyšetrovateľ PPZ, ÚBOK - odbor Východ pod ČVS: PPZ- 21/BOK-V-2006.

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR podal podľa § 234 ods. 1 Tr. por. dňa 8.   2.   2008 obžalobu pod sp.   zn.   VII/2   Gv 93/06-848 na Špeciálny súd v Pezinku. Špeciálny súd v konaní pod sp. zn. BB-3 T/3/2008 na verejnom zasadnutí o prijatí obžaloby dňa 3.   7.   2008   vylúčil   všetky   označené   trestné   veci   na   samostatné   konanie   a   následne samosudca Špeciálneho súdu uznesením sp. zn. BB-3 T/22/2008 zo dňa 24. 7. 2008 vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil zásadné porušenie práv obhajcu a práv na spravodlivý súdny proces. Od tohto momentu sa na ÚBOK - odbor Východ viedlo vyšetrovanie pod ČVS: PPZ-42/BOK-V-2008 a na ÚŠP GP SR pod sp. zn.VII/2 Gv 201/08.

Listom zo dňa 14. 4. 2009 som vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi PZ mjr. JUDr. J. T., ktorému som o. i. vytýkal prieťahy v konaní... Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ som listom z 26. 4. 2009 podal sťažnosť. Opätovne som vytýkal prieťahy v konaní a zároveň som v zmysle § 230 ods. 2, písm. f), Tr. por. podal podnet prokurátorovi na odňatie veci. Sťažnostný orgán uznesením z 30. 4. 2009 pod ČVS: PPZ-42/BOK-V-2008 mnou   podanú   sťažnosť   zamietol.   Opäť   absentuje   vyjadrenie   k prieťahom   v   konaní. Upovedomením prokurátora ÚŠP GP SR zo 30. 10. 2009 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-24 som bol   vyrozumený,   že   „neexistujú   dôvody   na   odňatie   predmetnej   trestnej   veci   tomuto vyšetrovateľovi“...

Dňa 29. 1. 2010 bola ÚŠP GP SR doručená moja sťažnosť na prieťahy v konaní. Prokurátor ÚŠP ma upovedomením z 19. 2. 2010 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-31 vyrozumel, že moju sťažnosť preskúma...

Žiadosťou   z   17.   5.   2010   som   požiadal   špeciálneho   prokurátora   o   preskúmanie postupu   prokurátora   ÚŠP.   Vytýkal   som   prieťahy   v   konaní   a   tiež   skutočnosť,   že   moja sťažnosť na prieťahy z 27. 1. 2010 nebola preskúmaná.

Správou o preskúmaní postupu prokurátora z 20. 10. 2010 sp. zn. VII/2 Gv 201/08- 44 mi špeciálny prokurátor oznámil, aké úkony boli vykonané, ktorí svedkovia sú na úteku a   že   sa   uvažuje   o   postupe   podľa   §   215   ods.   1   písm.   a)   Tr.   por.   a   že   som   vypovedal plnomocenstvo   obhajcom   a   bolo   potrebné   ustanoviť   obhajcom   mojím   spoluobvineným. Predovšetkým chcem upriamiť pozornosť Ústavného súdu na to, že moju žiadosť z 17. 5. 2010   špeciálny   prokurátor   vybavil   správou   z   20.   10.   2010,   čo   už   samo   o   sebe   možno považovať za prieťahy v konaní...

V   sťažnosti   z   5.   2.   2011   adresovanej   prokurátorovi   ÚŠP   som   vytýkal   prieťahy v konaní. V upovedomení prokurátora ÚŠP z 6. 5. 2011 pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08-61 je uvedené, že vec pošk. H. bude musieť byť vylúčená na samostatné konanie... K prieťahom v konaní sa prokurátor nevyjadril...

Špeciálnemu prokurátorovi som dňa 18. 2. 2011 adresoval žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora ÚŠP. Vytýkal som prieťahy v konaní... Špeciálny prokurátor v správe z 19. 4. 2011 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-59 v podstate ospravedlňuje postup vyšetrovateľa PZ a prokurátora   ÚŠP,   avšak   neprijal   žiadne   konkrétne   opatrenia,   za   účelom   odstránenia prieťahov v konaní...

... dňa 16. 9. 2011 som adresoval špeciálnemu prokurátorovi žiadosť o preskúmanie postupu   prokurátora.   Opätovne   som   vytýkal   prieťahy   v   konaní.   Špeciálny   prokurátor v správe z 16. 11. 2011 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-72 už priznáva určité prieťahy v konaní zo strany prokurátora, ktoré však zároveň ospravedlňuje inými dôležitými trestnými vecami a pracovnou zaťaženosťou...

Žiadosťou   zo   dňa   13.   10.   2011   som   požiadal   generálneho   prokurátora   SR o preskúmanie   postupu   špeciálneho   prokurátora,   prokurátora   ÚŠP   a   vyšetrovateľa   PZ. Generálny prokurátor v správe z 16. 1. 2012 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-78 priznáva „určitý časový   sklz“,   ktorý   zároveň   ospravedlňuje   nadmernou   zaťaženosťou   dozorujúceho prokurátora na iných trestných veciach, aj špeciálneho prokurátora...

Podaním   z   10.   4.   2012   som   požiadal   Špeciálneho   prokurátora   o   preskúmanie postupu dozorového prokurátora... Špeciálny prokurátor mi listom z 29. 10. 2012 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-97 oznámil, že na moju žiadosť z 10. 4. 2012 bolo odpovedané listom riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality z 2. 5. 2012 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-87... Podaním z 26. 11. 2012 som požiadal generálneho prokurátora SR o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ, dozorového prokurátora a špeciálneho prokurátora. Generálny prokurátor mi listom z 12. 2. 2013 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-5 oznámil, že nezistil žiadne prieťahy v konaní ani iné nedostatky...

Postup   vyšetrovateľa   PZ,   dozorového   prokurátora   ÚŠP   GPSR,   špeciálneho prokurátora   a   generálneho   prokurátora   SR   je   nezlučiteľný   s   mojimi   právami   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods.2 Ústavy a príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku... Predovšetkým poukazujem na tú skutočnosť, že ja svojím správaním a postupom   nespôsobujem   prieťahy   v   konaní,   skôr   naopak,   opakovanými   podnetmi   sa domáham toho, aby orgány činné v trestnom konaní konali... V roku 2008 boli sudcom Špeciálneho súdu uvedené trestné skutky vrátené prokurátorovi na došetrenie. Od tohto momentu sa orgány v trestnom konaní opäť dopúšťajú prieťahov v konaní...

V roku 2008 nebol vykonaný žiadny úkon. Od r. 2009 do r. 2013 síce bol vykonaný istý počet úkonov, čo však neznamená, že konanie smeruje k skončeniu vyšetrovania... Sumarizujúc vyššie uvedené tvrdím, že vo vyšetrovaní predmetnej trestnej veci boli porušené moje práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre expozitúre Východ v Košiciach pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ- VY-2012 bolo porušené.

2) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 bolo porušené.

3) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 bolo porušené.

4) Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, expozitúre Východ v Košiciach sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa.

5) Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, expozitúre Východ v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

6) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 8 000 €, ktorú je mu povinné vyplatiť Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra expozitúra Východ v Košiciach, peňažnú sumu   vo   výške   4   000   €,   ktorú   je   mu   povinný   zaplatiť   Úrad   špeciálnej   prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a peňažnú sumu vo výške 2 000 €, ktorú mu je povinná   zaplatiť   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   a   to   všetko   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra - expozitúra Východ v Košiciach je povinná uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. J. S., S. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

V súvislosti s námietkami sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   a teda   postupom   NKA, špeciálnej prokuratúry a generálnej prokuratúry ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyžiadaného spisu NKA sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 a z jej vyjadrenia zistil stav konania vo veci.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   základné   právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, keď sa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 77/09). V danom prípade bolo sťažovateľovi v priebehu rokov 2005 až 2007 vznesených viacero obvinení, pričom jeho trestné veci boli spojené na spoločné konanie. Prvé z obvinení mu bolo vznesené 8. marca 2005. Od tohto okamihu   teda   ústavný   súd   posudzoval   priebeh   prípravného   konania   a postup   orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa zistení ústavného súdu namietané trestné konanie prebieha už viac ako 8 rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Na   tomto   mieste   považuje   ústavný   súd   za   dôležité   zdôrazniť   význam   trestného stíhania pre dotknutú osobu – v danom prípade pre sťažovateľa ako obvineného. Výsledok trestného   konania   je   z hľadiska   nadobudnutia   právnej   istoty   sťažovateľa,   hoc   aj   v inej trestnej veci odsúdeného na doživotie, podstatný. Sťažovateľ ako obvinený z protiprávnej činnosti   (organizovanej,   násilnej,   majetkovej   a inej)   je   povinný   podriadiť   sa   trestnému procesu, ale na strane druhej má právo na to, aby jeho záležitosť bola čo najskôr objasnená a prerokovaná. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné, aby priebehu trestného konania a jeho včasnému ukončeniu bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní (prípadne neskôr aj zo strany všeobecného súdu) venovaná náležitá pozornosť.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného trestného konania sú viaceré skutky sťažovateľa a ďalších osôb obvinených z trestnej činnosti. Ústavný súd danú vec už „prima facie“ hodnotí ako skutkovo veľmi náročnú, vyžadujúcu si realizáciu veľkého počtu procesných   úkonov.   Podľa   zistení   ústavného   súdu   vyšetrovateľ   v danej   veci   vykonal množstvo úkonov pre účely náležitého zistenia skutkového stavu. V rámci toho vykonal viaceré   výsluchy   sťažovateľa   a ďalších   obvinených,   výsluchy   poškodených   a svedkov, konfrontácie medzi osobami, rekognície osôb, znalecké dokazovanie a v neposlednom rade sa musel vysporiadať s početnými námietkami zaujatosti vznesenými sťažovateľom a riešiť aj otázku ukončenia plných mocí obhajcom v prípade povinnej obhajoby.

Ústavný súd je toho názoru, že vyšetrovateľ v danej veci postupoval plynulo a úkony trestného konania vykonával pravidelne. Aj keď namietané konanie prebieha už viac ako 8 rokov, do tejto doby nemožno pripočítať obdobie takmer celého roka 2008, keď v januári 2008 vyšetrovateľ umožnil dotknutým osobám preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania,   podal   návrh   na   podanie   obžaloby,   ktorú   špeciálna   prokuratúra   podala na špeciálny súd vo februári 2008, až do decembra 2008, keď bol spis vrátený špeciálnej prokuratúre z dôvodu odmietnutia časti obžaloby. Ústavný súd v priebehu tohto konania, ktoré hodnotí ako zložité s ohľadom na počet skutkov a obvinených, zaznamenal aj obdobie ojedinelej nečinnosti v trvaní vyše 6 mesiacov (od 19. júla 2010, keď Špecializovaný trestný súd   ustanovil   jednému   z obvinených   obhajcu,   do   31.   januára   2011,   keď   vyšetrovateľ vyrozumel obhajcov o plánovaných úkonoch).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní či   inom   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Na kratšie obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vyšetrovateľ   v tejto   veci   priebežne   konal,   vykonal množstvo procesných a iných úkonov, a aj keď bol v označenom období nečinný, táto jeho nečinnosť   vzhľadom   na   charakter   konania   a jeho   skutkovú   náročnosť   ovplyvňujúcu   aj časové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie trvá už dlhšiu dobu, ale zároveň tvrdí, že pri posudzovaní dĺžky a priebehu   konania   nemožno   bez   ďalšieho   uplatniť   formálne   hľadisko,   ale   je   potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu aplikujúc metódu „in concreto“. To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bral do úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania, ale prihliadal aj na špecifiká konania, ktoré spočívajú v skutkovej zložitosti, charaktere vyšetrovanej trestnej činnosti, väčšom počte obvinených, čomu   nepochybne   zodpovedá   aj   rozsah   dokazovania.   Vychádzajúc   z uvedeného   dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného konania zatiaľ zodpovedá obsahu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   pričom   zistené   obdobie   ojedinelej   nečinnosti   (vzhľadom   na   zložitosť vyšetrovanej veci a množstvo vykonaných úkonov) v súčasnej dobe ešte nedosiahlo takú úroveň a intenzitu, ktorá by znamenala porušenie označeného základného práva.

V súvislosti   s prieťahmi   v konaní   sťažovateľ   namietal   aj   postup   špeciálnej prokuratúry, ktorá v prípravnom konaní vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti, ako aj postup generálnej prokuratúry, ktorá na základe sťažovateľových podnetov preskúmavala postup   podriadenej   prokuratúry   a policajta.   Týmto   orgánom   sťažovateľ   vytýkal,   že   ich odpovede na jeho žiadosti a podnety, ako aj ich pokyny neprispeli k urýchleniu prípravného konania.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   namietal   aj   to,   že   jeho „sťažnosť   na   prieťahy v konaní“, ktorá bola špeciálnej prokuratúre doručená 29. januára 2010, nebola preskúmaná a vybavená   zákonným   spôsobom,   keďže   prokurátor   mu   oznámil,   že   potom,   ako   sa vyšetrovací   spis   dostane   do   jeho   dispozičnej   sféry,   bude   upovedomený   o výsledku preskúmania. Na tomto mieste považuje ústavný súd za dôležité upriamiť pozornosť na to, že k preskúmaniu postupu policajta zo strany špeciálnej prokuratúry došlo neskôr, a to aj na základe jeho neskoršej žiadosti zo 17. mája 2010, a to listom č. k. VII/2 Gv 201/08-44 z 20. októbra 2010.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   daným   postupom   špeciálnej   prokuratúry pri vybavovaní sťažovateľovej „sťažnosti na prieťahy“ v prípravnom konaní sa nevytvára žiadna   možnosť   porušiť   jeho základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 73/05, III. ÚS 336/06). Hoci prokurátor môže v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti osobne vykonať aj jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, o takúto situáciou v tomto prípade nešlo, pretože špeciálna prokuratúra v tomto ohľade nekonala o trestnom obvinení sťažovateľa, ale zaoberala sa jeho žiadosťou o preskúmanie postupu policajta.

Ústavný   súd   konštatoval,   že   postup   vyšetrovateľa   NKA   v konaní   vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 zatiaľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy. Totožný záver prijal ústavný súd aj vo vzťahu k dozorujúcej – špeciálnej prokuratúre   a generálnej   prokuratúre   zaoberajúcej   sa   podnetmi   sťažovateľa   na   postup a prieťahy orgánov činných v trestnom konaní.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol, čo však neznamená, že ak by sa vo veci   vyskytli   prieťahy,   sťažovateľ   by   nemohol   podať   novú   sťažnosť   na   porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013