znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 279/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P., a spoločnosti V., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. N., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva   vlastniť   majetok   a základného   práva   na   ochranu   vlastníckeho   práva   podľa   čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Cbs   2/2003,   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 145/04 z 30. júna 2004 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 64/2005 z 19. júla 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti V.,   s.   r.   o.,   a   spoločnosti   V., s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2005 doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o.,.P., a spoločnosti V., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   7 Cbs   2/2003   a uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   6   Obo   145/04   z 30.   júna   2004   a uznesením   najvyššieho   súdu sp. zn. 1 Obdo V 64/2005 z 19. júla 2005.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: „Dňa 29. 1. 2003 sťažovatelia v 1. a 2. rade osobne doručili podanie, ktorým sa domáhali vydania predbežného opatrenia a určenia neplatnosti   uznesení   Valných   zhromaždení   obchodnej   spoločnosti   Y.,   spol.   s.   r.   o.   P. konaných   v roku   2000,   2001   a 2002,   ktoré   je na Krajskom   súde   v Trenčíne   vedené   pod spis. zn. 7 Cbs 2/2003.

Návrh   o určenie   neplatnosti   uznesení   Valných   zhromaždení   je   síce   presne nešpecifikovaný   z hľadiska   času,   ale   uvedený   v rámci   kalendárnych   rokov,   nakoľko   ani v oficiálnom   výpise   z obchodného   registra,   ani   z neoficiálneho   výpisu   z obchodného registra uvedeného na Internete, neboli uvedené údaje ku dňu podania žaloby známe, t. j. kedy sa konali konkrétne valné zhromaždenia. (...)

Podaním zo dňa 17. 3. 2003 (...) navrhovatelia (...) upravili svoj žalobný návrh (...). Navrhovatelia majú za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 2. 2003 je zmätočné, nakoľko neprípustným spôsobom sa naraz rozhodlo o dvoch veciach, pričom každá z nich je samostatným žalobným návrhom - 1. návrh o vydanie predbežného opatrenia, 2. návrh o určenie neplatnosti uznesení Valného zhromaždenia, o ktorom malo byť   rozhodnuté   samostatne   a vydané   samostatné   rozhodnutia   a až   na   ich   základe   bolo možné vydať príslušné meritórne rozhodnutie. (...)

V tomto   smere   máme   za   to,   že   nesprávne   postupoval   aj   Najvyšší   súd   SR,   keď sa stotožnil s procesným a rozhodovacím postupom Krajského súdu v Trenčíne. (...) Od 17. 3. 2003 krajský súd v predmetnej právnej veci ďalej meritórne nekonal.“

Podľa   názoru   sťažovateľov   bolo   postupom   krajského   súdu   a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu porušené ich základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovatelia poukazujú   na   naliehavosť   svojej   sťažnosti   tým,   že   ide   o ochranu   majetku   spoločnosti, majetku   spoločníkov   obchodnej   spoločnosti,   o ochranu   záujmov   ako   spoločníka. Nečinnosťou krajského súdu dochádza k vzniku škody na strane sťažovateľov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. určuje sa, že základné zásady konania stanovené podľa Zákona č. 93/1963 Zb. v platnom   znení   v konaní   pred   Krajským   súdom   v Trenčíne   v právnej   veci   o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vedenej pod sp. zn. 7 Cbs 2/2003-132 súdy porušili.

2.   Ústavný   súd   SR   konštatuje,   že   z tohto   dôvodu   patrí   sťažovateľom   primeraná náhrada vo výške podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, osobitne na ťarchu Krajského súdu   v Trenčíne,   ktorú   je   Krajský   súd   v Trenčíne   povinný   uhradiť   v lehote   3   dní   od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľov v celosti.

3.   Odporcovia   v   1.   a 2.   rade   sú   povinní   trovy   konania,   ktoré   vyčíslime na pojednávaní,   uhradiť   v lehote   3   dní   od   vyhlásenia   Ústavného   nálezu   na   adresu sťažovateľa v 2. rade v celosti.“

Vzhľadom   na   zistenie   ústavného   súdu,   že   právny   zástupca   oboch   sťažovateľov JUDr. M.   Š.,   má   pozastavený   výkon   advokácie,   ústavný   súd   vyzval   4.   júna   2007 sťažovateľov,   aby   v lehote   14   dní   doplnili   svoje   podanie   o splnomocnenie   na   právne zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v súlade s § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ v 2. rade v prílohe svojho podania doručeného ústavnému súdu 24. júla 2007   predložil   splnomocnenie   z 18.   júla   2007,   ktorým   na   zastupovanie   pred   ústavným súdom splnomocnil advokátku JUDr. V. N.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práva   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky   konania   ústavného   súdu   o sťažnostiach   sú   upravené   v ustanoveniach § 49 až 56 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   podanie   sťažovateľov   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zisťoval,   či   neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Návrh na začatie konania v konaní pred ústavným súdom musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti v § 20 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

V rozpore s citovanou právnou úpravou petit predmetnej sťažnosti vôbec neobsahuje označenie   základných   práv   alebo   slobôd,   ktoré   by   sťažovatelia   namietali.   Sťažovatelia namiesto toho navrhujú ústavnému súdu, aby určil, že „základné zásady konania podľa zákona č. 93/1963 Zb. v platnom znení v konaní pred krajským súdom (...) súdy porušili“ (zjavná pisárska chyba v čísle zákona, správne má byť zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pretože pod číslom 93/1963 Zb. je uverejnené nariadenie vlády o úprave colných   sadzieb,   pozn.).   V odôvodnení   sťažnosti   a v jej   záhlaví   sťažovatelia   síce   citujú čl. 20 ods.1, čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj základné práva v nich obsiahnuté, ale tieto dôvody sú formulované natoľko nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, že sa nedá určiť,   ktorých   postupov   a akých   orgánov   by   sa   porušenia   týchto   základných   práv sťažovateľov mali týkať. Navyše ústavný súd zdôrazňuje, že porušenie základných práv a slobôd nestačí namietať iba v odôvodnení sťažnosti, keďže podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom, ktorý je obsiahnutý v petite sťažnosti, to znamená v návrhu rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáha.

V petite   sťažnosti   sa   namieta   iba   postup   krajského   súdu   a vôbec   sa   nedotýka uznesení   najvyššieho   súdu   (ako   sa   to   uvádza   v odôvodnení   sťažnosti),   sťažovatelia neuvádzajú   ani   výšku   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ale navrhujú   ústavnému súdu „konštatovať“, že „sťažovateľom (...) patrí primeraná náhrada“.

Vzhľadom na to, že sťažnosť neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä taký návrh   rozhodnutia   (petit),   o ktorom   rozhodnúť   je   v právomoci   ústavného   súdu, a s prihliadnutím na to, že sťažovatelia boli v konaní pred ústavným súdom od začiatku zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže   sťažnosť   bola   v celom   rozsahu   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007