znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 279/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. D. D., B., v ktorej namieta porušenie svojich práv zaručených v čl. 12 ods. 4 alebo iných Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 12 C 131/95-82 zo 7. mája 1997 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 4 Co 174/98-128 z 22. septembra 1998, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2005 doručená sťažnosť D. P., bytom S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. D., B., v ktorej namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12 ods. 4 alebo iných Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 12 C 131/95-82 zo 7. mája 1997 (ďalej len „okresný súd“) a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 4 Co 174/98-128 z 22. septembra 1998 (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka   uviedla,   že   rozsudkom   krajského   súdu   bol   potvrdený   rozsudok okresného   súdu,   ktorým   súd   nahradil   vyhlásenie   vôle   sťažovateľky,   že   ako   nájomca uzatvára dohodu o prevode členských práv k družstevnému bytu v S., podľa ktorej prevádza svoje členské práva a povinnosti na žalobcov manželov P. J. a A. J. Konaním oboch súdov podľa   jej   názoru   bol   porušený   zákon,   a to   v ustanovení   §   243f   ods.   1   písm.   b)   a c) Občianskeho súdneho poriadku. V tomto postupe oboch súdov vidí sťažovateľka porušenie svojich základných práv a žiada, aby ústavný súd obe rozhodnutia súdov preskúmal, a ak zistí, že

„– medzi postupom súdu podľa ust. § 230 Občianskeho zákonníka a článkom č. 144 ods. 1 druhá veta,

– konaním a rozhodovaním Krajského súdu v Trnave č. k. 4 Co 174/98 boli porušené moje ústavné práva

garantované Ústavou Slovenskej republiky najmä čl. 12 ods. 4 alebo iné, aby tento návrh prijal na ďalšie konanie a vo veci rozhodol“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Konečné   rozhodnutie   vo   veci,   ktoré   sťažovateľka   napáda   sťažnosťou, je z 22. septembra 1998. Je nesporné, že jej bolo doručené oveľa skôr ako dva mesiace pred lehotou ustanovenou v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto bolo sťažnosť potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   je zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom,   no napriek   tomu sťažnosť   nespĺňa   ani   ďalšie   náležitosti   ustanovené   v   §   20   a   §   50   citovaného   zákona. I v prípade splnenia týchto náležitostí lehotu ustanovenú § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno odpustiť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005