znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 278/2012-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., L., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H., B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 Cb 4/2003 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cb 4/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cb 4/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti D., s. r. o., trovy konania   v   sume   269,58   €   (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a päťdesiatosem   centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 278/2012-13 z 19. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 4/2003.

Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie trvá takmer 11 rokov bez toho, aby bola vec   právoplatne   ukončená.   Konanie   okresného   súdu   vykazuje   výrazné   známky neodôvodnených prieťahov, čím z jeho strany dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenou nečinnosťou   okresného   súdu,   resp.   jeho   konaním   s   výraznými   prieťahmi,   vzniká sťažovateľke   nielen   majetková   škoda,   ale   aj   z   dôvodu   dlhodobého   a   neustále   sa predlžujúceho stavu právnej neistoty aj výrazná nemajetková ujma.

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 4/2003 bolo porušené jej základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

Na základe výzvy ústavného súdu podpredsedníčka   okresného súdu vo vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. 1 SprV/398/2012 z 25. júla 2012 k priebehu konania, okrem iného zhodne ako sťažovateľka, vo svojej sťažnosti uviedla:

„... Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o dva návrhy vo veci samej a to návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradenia cena diely v plnom rozsahu a vzájomný návrh odporcu na zaplatenie dlžnej sumy titulom odstúpenia od zmluvy o dielo pre vady diela.

Prehľad procesných úkonov od nápadu veci až doposiaľ: Vec napadla na tunajší súd dňa 27. 9. 2002. Tunajší súd výzvou zo dňa 8. 10. 2002 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý bol zaplatený 31. 10. 2002.

Tunajší súd vydal dňa 22. 11. 2002 platobný rozkaz č. k. 35 Rob/89/2002-14, ktorým vyhovel   návrhu   v   celom   rozsahu,   proti   ktorému   podal   odporca   prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 27. 1. 2003 odpor.

Vec bola prevedená do registra Cb, zapísaná pod sp. zn. 15 Cb/4/2003 a pridelená dňa 3. 2. 2003 na prejednanie a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu Mgr. R. G.

Splnomocnená   zástupkyňa   odporcu   predložila   tunajšiemu   súdu   plnomocenstvo na zastupovanie dňa 28. 3. 2003 na základe výzvy súdu.

Odporca podal na tunajší súd dňa 26. 6. 2003 vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 2.582.751,- Sk z titulu odstúpenia od zmluvy pre vady diela.

Tunajší súd uznesením č. k. 15 Cb/4/03-62 zo dňa 21. 7. 2004 vyzval navrhovateľa na odstránenie   vád   návrhu,   a   to   aby   presne   označil   odporcu   v   súlade   so   zápisom v obchodnom registri.

Tunajší   súd   uznesením   č.   k.   15   Cb/4/03-64   zo   dňa   2.   8.   2004   uložil   odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor.

Navrhovateľ na základe výzvy súdu podaním, doručeným dňa 27. 9. 2004, upresnil označenie odporcu v súlade s výpisom z obchodného registra.

Predsedníčka tunajšieho súdu opatrením zo dňa 4. 11. 2004 Spr 1661/04 rozhodla tak,   že   nevybavené   veci   z   oddelenia   15   v   agende   Cb   sa   pridelili   na   prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. P. K., ktorá nastúpila pracovať na tunajší súd 2. 11. 2004. Zákonný sudca určil termín pojednávania na deň 28. 1. 2005. Pojednávanie zo dňa 28. 1. 2005 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na 1. 4. 2005 s tým, že účastníci konania boli zaviazaní na predloženie listinných dokladov, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

Tunajší   súd   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vzájomný   návrh uznesením zo dňa 1. 2. 2005.

Pojednávanie zo dňa 1. 4. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca.

Tunajší súd uznesením zo dňa 12. 4. 2005 č. k. 15 Cb/4/03-98 ustanovil znalca z odboru   Stavebníctvo,   odvetvie   Stavebné   konštrukcie   za   účelom   posúdenia   vhodnosti materiálu,   použitého   v   priestoroch   odporcu   na   účely   zmluvy   o   dielo   a   posúdiť   vady použitého materiálu.

Navrhovateľ podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. 5. 2005, podal námietky proti   osobe   znalca,   ktoré   tunajší   súd   zaslal   ustanovenému   znalcovi   a   odporcovi na vyjadrenie listom zo dňa 4. 5. 2005.

Splnomocnená   zástupkyňa   odporcu   predložila   tunajšiemu   súdu   dňa   11.   5.   2005 vyjadrenie k námietkam navrhovateľa proti osobe znalca.

Ustanovený znalec na základe urgencie súdu zo dňa 7. 6. 2005 oznámil tunajšiemu súdu, že nemôže podať znalecký posudok v predmetnej veci vzhľadom na skutočnosť, že nie je znalcom menovaným pre požadovaný odbor a odvetvie.

Tunajší súd uznesením zo dňa 13. 7. 2005 č. k. 15 Cb/4/03-106 zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 15 Cb/4/03-98 a ustanovil vo veci nového znalca z odboru Chémia, odvetvie Chemická technológia, organická chémia, škody v chemickom priemysle. Ustanovený znalec podaním, doručeným tunajšiemu súdu 3. 8. 2005, oznámil súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok v zmysle uznesenia č. k. 15 Cb/4/03-106.

Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 8. 2005 č. k. 15 Cb/4/03-110 zrušil uznesenie tunajšieho súdu 15 Cb/4/03-106 v časti ustanovenia predchádzajúceho znalca a v časti uloženia povinnosti zložiť preddavky na trovy znalca a ustanovil nového znalca z odboru Chémia, odvetvie Chemická technológia, chémia.

Tunajší súd zaslal spisový materiál 15 Cb/4/03 za účelom vypracovania znaleckého posudku znalcovi dňa 21. 9. 2005 a následne urgoval znalca urgenciou zo dňa 24. 11. 2005, urgenciou zo dňa 26. 1. 2006, urgenciou zo dňa 21. 3. 2006.

Tunajší súd uznesením č. k. 15 Cb/4/2003-119 zo dňa 14. 6. 2006 uložil znalcovi poriadkovú   pokutu,   nakoľko   napriek   urgenciám   nepredložil   súdu   vypracovaný   znalecký posudok v stanovenej lehote, súčasne bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.

Ustanovený znalec predložil súdu dňa 30. 8. 2006 znalecký posudok č. 7/2006. Dodatkom   č.   20   k   Rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Trnava   na   rok   2006   boli nevybavené veci z oddelenia 15 Cb vrátené sudkyni Mgr. R. G. z dôvodu jej návratu dňa 1. 9. 2006 po ukončení materskej dovolenky na ich prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd doručil znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa k nemu v lehote 20 dní vyjadrili.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu podaním, doručeným tunajšiemu súdu 22. 12. 2006, sa vyjadrila k znaleckému posudku.

Splnomocnený   zástupca   navrhovateľa   podaním,   doručeným   súdu   3.   1.   2007,   sa vyjadril k znaleckému posudku.

Tunajší   súd   výzvou   zo   dňa   3.   1.   2007   a   30.   4.   2007   vyzval   znalca   na   presnú špecifikáciu výdavkov za účelom priznania odmeny.

Vo   veci   bol   určený   zákonnou   sudkyňou   dňa   9.   7.   2007   termín   pojednávania na 13. 11. 2007.

Pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo 13.   11.   2007,   na ktorom bol vypočutý aj znalec, bolo odročené na termín 19. 2. 2008 s tým, že účastníci konania sa zaviazali presne špecifikovať návrhy na doplnenie dokazovania a že splnomocnený zástupca navrhovateľa oznámi súdu adresy svedkov, ktorých žiadal vypočuť.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa telefonicky oznámil súdu dňa 18. 2. 2008, že sa nezúčastní pojednávania, určeného na deň 19. 2. 2008, z dôvodu práceneschopnosti, ktoré pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na termín 13. 5. 2008.

Tunajší súd uznesením zo dňa 13. 3. 2008 č. k. 15 Cb/4/2003-197 rozhodol o odmene znalca.

Navrhovateľ   telefonicky oznámil súdu dňa   13.   5.   2008 o   9:00   hod,   že konatelia spoločnosti sa zo zdravotných dôvodov a z dôvodu služobnej cesty v zahraničí nemôžu zúčastniť pojednávania, určeného na deň 13. 5. 2008 o 10:00 hod, a žiadali o odročenie pojednávania.

Pojednávanie zo dňa 13. 5. 2008 bolo odročené na deň 16. 9. 2008. Navrhovateľ   faxom,   doručeným   10.   9.   2008,   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať 16. 9. 2008, z dôvodu pobytu konateľov navrhovateľa na dovolenke v zahraničí a zároveň žiadali o odročenie pojednávania.

Zákonná   sudkyňa   otvorila   pojednávanie   dňa   16.   9.   2008   v   neprítomnosti navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ vedel o termíne pojednávania od 22. 5. 2008 do   16.   9.   2008,   aby   si   mohol   naplánovať   dovolenku   resp.   požiadať   o   odročenie pojednávania s časovým predstihom, a vo veci bolo rozhodnuté a bol vyhlásený rozsudok. Splnomocnená zástupkyňa odporcu podaním,   doručeným súdu dňa 30.   10.   2008, podala odvolanie voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. 15 Cb/4/2003-210, a odporca bol uznesením zo dňa 5. 11. 2008 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Tunajší súd doručil odvolanie odporcu navrhovateľovi s tým, že sa môže v lehote 10 dní k odvolaniu vyjadriť.

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu 8. 12. 2008 vyjadrenie k odvolaniu. Tunajší súd predložil Krajskému súdu v Trnave dňa 18. 12. 2008 odvolanie odporcu. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30. 6. 2009 č. k. 15 Cb/4/03-235 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 8. 2009.

Tunajší súd vyzval splnomocnenú zástupkyňu odporcu výzvou zo dňa 14. 9. 2009 na predloženie   originálu   posudku,   vypracovaného   Ž.   z   októbra   2001,   a zároveň   vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 14. 9. 2009 na predloženie originálu Zmluvy o dielo zo dňa 28. 6. 2001 a originálu vyhlásenia výrobcu o preukázaní zhody zo dňa 20. 12. 2000. Splnomocnená   zástupkyňa   odporcu   oznámila   súdu   podaním,   doručeným   14.   10. 2009, že nemá k dispozícii originál znaleckého posudku z októbra 2001 a požiadala súd, aby súd si vyžiadal tento originál od Ž.

Navrhovateľ zaslal tunajšiemu súdu dokumentáciu v zmysle výzvy súdu dňa 19. 10. 2009. Tunajší súd vyzval Ž. výzvou zo dňa 30. 10. 2009 na zaslanie originálu posudku z októbra 2001 a následne urgenciou zo dňa 4. 1. 2010.

Zákonná sudkyňa určila dňa 19. 2. 2010 termín pojednávania na deň 27. 4. 2010, ktoré bolo odročené na termín 15. 6. 2010 s tým, že navrhovateľ sa zaviazal predložiť listinné doklady tak, ako boli špecifikované v zápisnici o pojednávaní.

Tunajší súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 10. 5. 2010, aby označil súdu, kto realizoval pokládku podlahy u odporcu v r. 2001 s označením obchodného mena a sídla. Pojednávanie zo dňa 15. 6. 2010, na ktorom bol vypočutý aj svedok, bolo odročené na termín 12. 10. 2010 s tým, že bude volaný aj znalec.

Splnomocnená   zástupkyňa   navrhovateľa   podaním,   doručeným   súdu   16.   6.   2010, oznámila súdu adresu svedka, ktorého žiadala vypočuť.

Pojednávanie   zo   dňa   12.   10.   2010   bolo   odročené   na   termín   9.   12.   2010,   keď navrhovateľ sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia a ani svedkovia a znalec sa nedostavili na pojednávanie bez ospravedlnenia.

Pojednávanie,   vytýčené   na   deň   9.   12.   2010,   bolo   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 10. 2. 2011. Pojednávanie zo dňa 10. 2. 2011, na ktorom bol vypočutý svedok, bolo odročené na termín 5. 4. 2011 za účelom zváženia doplnenia ďalšieho dokazovania.

Tunajší   súd   zrušil   termín   pojednávania   5.   4.   2011   z   dôvodu   potreby   doplnenia dokazovania   výsluchom   ďalšieho   svedka,   na   ktoré   pojednávanie   sa   dostavili   účastníci konania, a ktoré bolo odročené na deň 9. 6. 2011 s tým, že splnomocnený zástupca odporcu sa zaviazal v lehote do 5 dní oznámiť dátum narodenia a bydlisko svedka.

Tunajší súd vyzval splnomocnenú zástupkyňu navrhovateľa výzvou zo dňa 27. 4. 2011 na oznámenie dátumu narodenia a bydliska svedka.

Tunajší súd zrušil termín pojednávania, určený na deň 9. 6. 2011, z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu bydliska svedka.

Tunajší súd výzvami zo dňa 20. 6. 2011, 22. 7. 2011 zisťoval adresy svedka. Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2011 bol dňa 1. 8. 2011 predložený spis zákonnej sudkyni JUDr. B. Ť. na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko zákonná sudkyňa Mgr. G. R. bola od 1. 8. 2011 pridelená na stáž na Krajský súd v Trnave.

Tunajší súd opakovane výzvou zo dňa 22. 9. 2011 zisťoval adresu svedka. V zmysle Dodatku č. 12 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2011 bola vec dňa 3. 10. 2011 pridelená zákonnej sudkyni Mgr. K. F. na prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd výzvami zo dňa 5. 3. 2012, 17. 4. 2012, 4. 6. 2012 a 14. 6. 2012 zisťoval adresu svedka.

Tunajší   súd   potom,   ako   zistil   adresu   svedka,   dňa   16.   7.   2012   určil   termín pojednávania na deň 16. 10. 2012 (s ohľadom na potrebu predloženia spisu na Ústavný súd SR,   keď   pôvodne bol   určený termín   pojednávania   na deň   11.   9.   2012),   na ktorý   bude predvolaný aj svedok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vo veci vykonáva úkony pravidelne a plynulo, avšak   vzhľadom   na   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci,   potreby   doplnenia   dokazovania ustanovením   znalca,   výsluchom   svedkov,   potrebou   doplnenia   špecifikácie   návrhov účastníkov   konania,   doteraz   nemohlo   byť   ukončené   dokazovanie   vo   veci   a   vydané rozhodnutie.

Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že vec prejednávajúci sudcovia vykonávali úkony v spise priebežne, preto som nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené súdom.“

Podpredsedníčka   okresného   súdu   v   podaní   z   25.   júla   2012   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v   podaní   z   13.   augusta   2012   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 15   Cb   4/2003   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 15 Cb 4/2003 je zaplatenie peňažnej sumy vo výške 325 014,90 Sk s prísl. z titulu neuhradenej ceny diela. Napriek tomu, že ide o bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec je náročná na dokazovanie.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v zásade nebránilo súdu vo veci konať, v primeranom čase reagovala na výzvy súdu a spravidla sa zúčastňovala súdnych pojednávaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   sa   zaoberal   postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 27. septembra 2002 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal 22. novembra 2002 platobný rozkaz   č.   k.   35   Rob/89/2002-14,   proti   ktorému   podal   odporca   27.   januára   2003   odpor a 26. júna 2003 podal na okresnom súde tiež vzájomný návrh na zaplatenie 2 582 751 Sk z titulu odstúpenia od zmluvy pre vady diela. Dňa 16. septembra 2008 bol okresným súdom vyhlásený rozsudok č. k. 15 Cb/4/2003-210. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca 30. októbra 2008 odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 15 Cb/4/03-235 z 30. júna 2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola zistená od 14. marca 2003, keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu na   predloženie   plnej   moci,   do   21.   júla   2004,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku na opravu   návrhu   na začatie   konania   (nečinnosť   v   trvaní   1   roka   a   4   mesiacov),   ale aj k nesústredenému a neefektívnemu konaniu, pretože aj krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   samotnej   doterajšej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu a dosiahnutých   výsledkov   konštatuje,   že   10-ročná   dĺžka   súdneho   konania   (z   toho na okresnom súde viac ako 9 rokov) je ústavne neakceptovateľná nielen v prípade konania o zaplatenie peňažnej sumy, ale v každej súdom prerokovávanej veci.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   vymedzoval   i   jednotlivé   kratšie   obdobia   nečinnosti okresného súdu, možno konštatovať, že v konaní o zaplatenie peňažnej sumy vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 Cb 4/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 4/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a žiadosť odôvodnila tým, že súdne konanie o zaplatenie peňažnej sumy nie je skončené ani po 10 rokoch, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nemožno inak napraviť (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 27/03).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení   zákonných   podmienok   mohla   uplatňovať   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   pred   všeobecnými   súdmi,   princípy spravodlivosti   a   spôsob   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľky   ústavný   súd považoval finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur) voči okresnému súdu za primerané podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde a podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu, ktorý označené práva porušil,   vyplatiť   ho   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala o priznanie úhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 269,58 €, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľke z dôvodu právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. H., B., vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011,   ktorá   predstavovala   sumu   763   €.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11   ods.   3   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   a   hodnotu   jedného   úkonu   právnej služby ústavný súd stanovil na sumu 127,16 €. K priznanej odmene advokátky za 2 úkony právnej služby 254,32 € ústavný súd priznal aj uplatnenú sumu paušálnej náhrady v sume 15,26 € (2-krát 7,63 €) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Na základe opísaných dôvodov bola sťažovateľke priznaná náhrada trov konania v celkovej sume 269,58 €, ktorú je okresný súd povinný vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012