znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 278/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., T., zastúpeného JUDr. M. M., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 33/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   16.   marca 2009   doručená   sťažnosť   J.   K.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 33/07.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa podaním z 26. februára 2007 (dátum uvedený v odpise žaloby) obrátil na okresný súd so „Žalobou o náhradu škody na zdraví, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenej úrazom pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd dosiaľ neurčil termín pojednávania ani nerozhodol o ustanovení znalca. Od 22. marca 2007, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného, okresný súd nekonal, „t. j. 700 dní, čiže 23 mesiacov“.

V takomto postupe vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   obsahu   sťažnosti   nebolo   zrejmé,   či   sťažovateľ   využil   právny   prostriedok na ochranu svojho základného práva podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd listom z 8. júla 2009 vyzval sťažovateľa na preukázanie vyčerpania právneho   prostriedku   na   ochranu   jeho   základného   práva   v lehote   10   dní   od doručenia výzvy,   zároveň   mu   pripomenul,   že   v danom   prípade   je   týmto   prostriedkom   sťažnosť   na prieťahy   v konaní   podľa   § 62   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), a poučil ho, že v prípade   nedoplnenia   zákonom   požadovanej   náležitosti   môže   ústavný   súd   sťažnosť uznesením odmietnuť na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania.

Výzvu   prevzala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   15.   júla   2009,   lehota   určená na doplnenie požadovanej náležitosti uplynula 27. júla 2009, pričom sťažovateľ na túto výzvu dosiaľ nereagoval.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom   sťažnosť   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62   zákona o súdoch.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde).   Vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podanie   uvedenej   sťažnosti   na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu napriek výzve nepreukázal a ani sa nevyjadril v tom zmysle,   že   uvedenú   podmienku   prípustnosti   sťažnosti   nesplnil   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   preto   ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde ako neprípustnú odmietol.

Ústavný   súd   na   záver   poznamenáva,   že   odmietnutie   sťažnosti   v tomto   prípade neznamená,   že   by   sa   sťažovateľ   v tejto   veci   už   nemohol   v budúcnosti   na   ústavný   súd obrátiť.   Ochranu základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pri pokračujúcej nečinnosti okresného súdu by však mohol ústavný súd poskytnúť iba v prípade, že budú splnené podmienky konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009