SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 277/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,pre namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 38 Cb 11/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduKošice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 11/2013.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 17. októbra 2012 podala okresnému súdunávrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi, ktorým sa domáhala úhradynezaplatených faktúr na základe uzatvoreného obchodnoprávneho vzťahu. Po jeho vydanía podaní odporu proti nemu je vec vedená pod sp. zn. 38 Cb 11/2013. Keďže okresný súdbol vo veci dosiaľ fakticky nečinný, uplatnila si sťažovateľka opakovane podaniamiz 13. februára 2014 a 2. októbra 2014 u predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahyv konaní. Okresný súd obidve sťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, no napriek tomu sav merite veci dosiaľ nekonalo.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 11/2013 porušil jej základné právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo naprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnémusúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 2 000 eur, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môževyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní predvšeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalouvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.38 Cb/11/2013, predmetom ktorého je zaplatenie sumy 3 886,20 eur s príslušenstvom,dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka argumentuje tým, že do dnešného dňa vecnie je právoplatne rozhodnutá. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky, ktorounamieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2013, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Aj keď predseda okresného súdu na opakované sťažnosti sťažovateľky na prieťahyv konaní uznal tieto ako dôvodné pre dlhodobú prerušovanú práceneschopnosť zákonnéhosudcu, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania vedeného naokresnom súde pod sp. zn. 38 Cb/11/2013 nepredstavuje taký charakter a intenzitu, abybolo možné uvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z obsahu spisu a dopytu ústavného súdu bolo zistené, že po vybavení sťažnostiokresný súd vo veci koná, boli uskutočnené tri pojednávania, a to 12. januára 2015, 9. marca2015 a 25. mája 2015, ktoré bolo odročené na 14. september 2014.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľky už na jej predbežnom prerokovaníako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) z dôvodu, že dosiaľneuplynula dostatočná doba na to, aby bolo možné konštatovať porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. V zmyslecitovaných ustanovení výroky, ktorých sa sťažovateľka domáhala priznania primeranéhofinančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazanéna vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základnýchpráv, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, orgánom verejnej moci,proti ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosťpo jej predbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak byv budúcnosti nedošlo k náprave a v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.38 Cb/11/2013 by dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavouzaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, bude mať sťažovateľka k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde zaobvyklých podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2014