znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 277/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,pre namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenompod sp. zn. 38 Cb 11/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,   o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduKošice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 11/2013.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 17. októbra 2012 podala okresnému súdunávrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   proti   odporcovi,   ktorým   sa   domáhala   úhradynezaplatených faktúr na základe uzatvoreného obchodnoprávneho vzťahu. Po jeho vydanía podaní odporu proti nemu je vec vedená pod sp. zn. 38 Cb 11/2013. Keďže okresný súdbol   vo   veci   dosiaľ   fakticky   nečinný,   uplatnila   si   sťažovateľka   opakovane   podaniamiz 13. februára   2014   a 2.   októbra   2014   u predsedu   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahyv konaní.   Okresný   súd   obidve   sťažnosti   vyhodnotil   ako   dôvodné,   no   napriek   tomu   sav merite veci dosiaľ nekonalo.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 11/2013 porušil jej základné právo naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   naprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnémusúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 2 000 eur, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uzneseniesa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

  Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môževyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní predvšeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalouvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane a zároveň   významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.38 Cb/11/2013, predmetom ktorého je zaplatenie sumy 3 886,20 eur s príslušenstvom,dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka argumentuje tým, že do dnešného dňa vecnie je právoplatne rozhodnutá. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky, ktorounamieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/11/2013, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Aj keď predseda okresného súdu na opakované sťažnosti sťažovateľky na prieťahyv konaní uznal tieto ako dôvodné pre dlhodobú prerušovanú práceneschopnosť zákonnéhosudcu, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania vedeného naokresnom súde pod sp. zn. 38 Cb/11/2013   nepredstavuje taký charakter a intenzitu, abybolo možné uvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu   spisu   a dopytu   ústavného   súdu   bolo   zistené,   že   po   vybavení   sťažnostiokresný súd vo veci koná, boli uskutočnené tri pojednávania, a to 12. januára 2015, 9. marca2015 a 25. mája 2015, ktoré bolo odročené na 14. september 2014.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľky už na jej predbežnom prerokovaníako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) z dôvodu, že dosiaľneuplynula dostatočná doba na to, aby bolo možné konštatovať porušenie základného právana   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. V zmyslecitovaných ustanovení výroky, ktorých sa sťažovateľka domáhala priznania primeranéhofinančného   zadosťučinenia   a   náhrady   trov   konania   pred   ústavným   súdom,   sú   viazanéna vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základnýchpráv, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, orgánom verejnej moci,proti ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosťpo jej predbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

Ústavný   súd   zároveň   považuje   za   potrebné   podotknúť,   že   v prípade,   ak   byv budúcnosti   nedošlo   k náprave   a v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.38 Cb/11/2013   by   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   k porušeniu   ústavouzaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, bude mať sťažovateľka k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde zaobvyklých podmienok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2014