znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 277/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   zastúpeného   advokátskou   kanceláriou SKLEGAL s. r. o.,   Dvořákovo   nábrežie   10,   Bratislava,   v mene   ktorej   koná   konateľ a advokát JUDr. Pavel Poliak, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Banská Bystrica sp. zn. 13 C 143/2013 z 13. decembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. februára 2014   prostredníctvom   telefaxu   doručená   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním doručeným 19. februára 2014, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 13 C 143/2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ v označenom konaní sp. zn. 13 C 143/2013 okresného súdu je v postavení žalobcu, pričom jeho pôvodný protinávrh v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/47/2012 bol vylúčený na samostatné konanie. Sťažovateľ si v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/2013 uplatnil proti odporcovi sumu 1 060 392,65 € s príslušenstvom   z   titulu   náhrady   škody.   Sťažovateľ   v napadnutom   konaní   požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   z dôvodu   nepriaznivých   osobných   a majetkových pomerov,   o ktorom   rozhodol   okresný   súd   uznesením   z 13.   decembra   2013   tak,   že sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 97 %. V ten istý deň zároveň okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľovi, aby zložil preddavok na trovy   konania   v sume   53 019,60   €.   Sťažovateľ   sa   proti   uzneseniu   o oslobodení od súdnych poplatkov neodvolal.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:„Sťažovateľ   má   preto   za   to,   že   Odporca   si   vydaním   Uznesenia   o   čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov pripravil formálne predpoklady na vydanie Rozhodnutia. Priznaním   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   v   celom   rozsahu,   by   nemohlo   zo   strany Odporcu dôjsť k vydaniu Rozhodnutia a Odporca by nebol v súlade s § 141a ods. 1 OSP oprávnený vydať Rozhodnutie, pretože bez existencie Uznesenia o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov by neboli naplnené predpoklady § 141a OSP.

Skutočnosť, že Odporca Uznesením o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov nepriznal Sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3 %, a v ten istý deň na základe   tohto   predpokladu   vydal   Rozhodnutie,   predstavuje   také   konanie   Odporcu, ktorým   Odporca   odňal   Sťažovateľovi   možnosť   na   nezákonnom   a   nestrannom   súde uplatňovať si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.

Rozhodnutie   neobsahuje   odôvodnenie,   z   akých   faktických   okolností   mal za preukázané,   že   existuje   nutnosť   zloženia   preddavku   na   trovy   konania,   a   nielenže neskúmal pre aký účel T. P. navrhoval zloženie preddavku na trovy konania v celkovej výške 53.019,60 EUR, ani samotný Odporca neuvádza žiadny účel, pre ktorý by mal byť predmetný preddavok zložený.

Odporca   sa   zároveň   vôbec   nevysporiadal   a   nezohľadnil   majetkové   pomery Sťažovateľa,   ktoré   boli   dôvodom   na   vydanie   Uznesenie   o   čiastočnom   oslobodení   od súdnych poplatkov a oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 97 %, a ktoré majú podstatný vplyv na jemu uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Odporca vo veci   formálno-právne   rozhodol   aplikujúc   ustanovenie   §   141a   ods.   1   OSP,   keďže Rozhodnutie je založené len na formálnych predpokladoch bez ohľadu na faktické okolnosti prípadu.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinností tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti   zložiť   preddavok   na   trovy   konania,   avšak   pri   rešpektovaní   princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výska budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým určením do 5 % z predmetu konania.

Povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR, ktorý viac ako 3-násobne prevyšuje súdny poplatok v pôvodnej výške (16.596,50 EUR) a viac ako 106- násobne prevyšuje súdny poplatok po uznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 97 % (497,50 EUR) a zároveň predstavuje sumu zodpovedajúcu odmene za 20 úkonov právnej pomoci, je neproporcionálna a arbitrárna.

Postup   Odporcu   je   svojvoľný,   arbitrárny   a   zjavne   neodôvodnený,   ale   najmä v rozpore s ústavným právom Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, a na reálny prístup   k   nestrannému   a   nezávislému   súdu   za   účelom   ochrany   svojich   práv   a   právom chránených záujmov.

Odporca nebol schopný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 EUR a z toho dôvodu žiadal Odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. O to viac nie je Odporca schopný zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR, pričom v prípade ak si   Sťažovateľ   nesplní   Odporcom   uloženú   povinnosť,   Odporca   je   oprávnený   konanie zastaviť.

Uznesením   o   čiastočnom   oslobodení   od   súdnych   poplatkov   dal   Odporca Sťažovateľovi síce možnosť uplatňovať si na nestrannom a nezávislom súde svoje práva a právom chránené záujmy, a to tak aby mu v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie nebola táto možnosť odňatá, avšak následne, po zabezpečení si formálnych predpokladov na vydanie Rozhodnutia (a to neuznaním oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 3 %),   mu   Rozhodnutím   túto   možnosť   odníme,   keďže   pod   hrozbou   zastavenia   konania   ho zaviazal na zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR.“

Na   základe   uvedených   sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky) bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 13C/143/2013-155 zo dňa 13.12.2013.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 13C/143/2013-155, zo dňa 13.12.2013, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica povinnosť uhradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej žiadal, aby ústavný súd predbežným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodov uvedených v sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jeho práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“)   ak   navrhovateľ   (sťažovateľ,   pozn.)   preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v   tom,   aby   určil,   či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Ústavný   súd   teda   môže   pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom   kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za   následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (I.   ÚS   13/00,   I.   ÚS   117/05, II. ÚS 127/07).

Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na   zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok   životného   minima   pre   jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením   povinnosti   navrhovateľovi   v   rovnakej   lehote   aj   odporcu.   Povinnosť   zložiť preddavok   na   trovy   konania   nemá   účastník,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka nemožno   usporiadať podľa   osobitného predpisu   o konkurznom   konaní. Ak   navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa § 141a ods. 2 OSP výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Okresný súd je v zmysle uvedeného pri rozhodovaní o uložení povinnosti zložiť preddavok   na   trovy   konania   povinný   vždy,   keď   odporca   navrhne,   aby   súd   uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, skúmať splnenie kumulatívne formulovaných zákonných predpokladov. Týmito predpokladmi sú výška žalovanej sumy a naplnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zo   sťažovateľom   predloženej   fotokópie   uznesenia   okresného   súdu   vyplýva,   že okresný   súd   sa   oboma   kumulatívne   formulovanými   zákonnými   predpokladmi   uloženia preddavku na trovy konania podrobne zaoberal.

Pokiaľ ide o určovanie výšky preddavku na trovy konania, okresný súd vychádzal z výšky žalovanej sumy uplatnenej sťažovateľom v žalobnom návrhu, pričom pri určovaní výšky preddavku   na trovy konania postupoval v presne v matematicky konštruovaných intenciách § 141a OSP. Svoj postup podrobne a zrozumiteľne vysvetlil uvedením spôsobu výpočtu výšky preddavku v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná   vo   veci   v   súlade   s   procesno-právnymi   predpismi   upravujúcimi   postupy v občianskoprávnom konaní (II.   ÚS   122/05,   III.   591/2013).   Podľa   judikovaného názoru ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci priestor   na   úvahu   pri   skúmaní   splnenia   podmienok   hypotézy,   dispozície   alebo sankcie. Naopak,   ak   konajúci   orgán   verejnej   moci   nemá   právnou   normou   vytvorený   žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej   právny   základ   na   konanie   orgánu   verejnej   moci,   a   nie   o   neproporcionalite aplikácie   práva“   (uznesenie   z   20.   novembra   2012   vo   veci   sp.   zn.   III.   ÚS   575/2012 uverejnené   v Zbierke   nálezov   a   uznesení   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   pod   č. 80/2012).

Ak súd konajúci o návrhu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť preddavok na trovy konania zistí, že zákonné podmienky podľa § 141a ods. 1 OSP splnené boli, potom nemá priestor na úvahu o tom, v akej sume preddavok na trovy konania navrhovateľovi uloží.   Podľa   odseku   2   toho   istého   ustanovenia   je   povinný   navrhovateľovi   predpísať preddavok   na   trovy   konania   v   sume   päť   percent   z   peňažnej   sumy   uplatňovanej navrhovateľom. Zákon konajúcemu súdu neumožňuje moderovať sumu preddavku.

Sťažovateľ   namietajúci   sumu   uloženého   preddavku   na   trovy   konania   vo   svojej podstate namieta neprimeranosť zákonnej právnej regulácie preddavku na trovy konania, nie chýbajúcu proporcionalitu aplikácie § 141a OSP okresným súdom. V konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu   ústavného   súdu   v   konaní   podľa   čl.   125   ods.   1   ústavy.   Ústavný   súd   už   viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateľa o neprimeranosti výšky sumy uloženého preddavku na trovy konania v jeho prípade je preto nedôvodná.

Vo   vzťahu   k   druhej   kumulatívnej   podmienke   na   uloženie   povinnosti   zložiť preddavok   na   trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   posudzovať   splnenie   podmienok pre oslobodenie   navrhovateľa   od   súdneho   poplatku,   a   to   v   intenciách   §   138   OSP,   čo explicitne vyplýva   z ustanovenia §   141a   ods.   1 OSP.   Aj   v   tomto   prípade   okresný   súd postupoval   v   súlade   s   uvedenými   procesnoprávnymi   ustanoveniami,   keďže   sťažovateľ požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   pred   vydaním   napadnutého   uznesenia. Okresný súd v tejto súvislosti vydal uznesenie, ktorým sťažovateľa oslobodil v 97 % miere od súdnych poplatkov. V nadväznosti na uznesenie o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov   okresný   súd   vzhľadom   na   návrh   odporcu   bol   povinný   rozhodnúť   o   uložení povinnosti podľa § 141a OSP.

O konaní v rozpore s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v súdnom konaní tak v posudzovanom prípade na prvý pohľad nemožno uvažovať. To vylučuje aj ústavne relevantnú súvislosť medzi základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho právom na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutím okresného súdu o sume uloženého preddavku na trovy konania. Ústavný súd   v postupe a uznesení okresného súdu nezistil žiadne signály vád, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie boli spôsobilé viesť k vysloveniu   porušenia   označených   práv   sťažovateľa.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   už pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľa nerozhodoval.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   k okolnostiam   prípadu uvádza, že proti uzneseniu okresného súdu o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré   umožňovalo   okresnému   súdu   aplikovať   predmetnú   právnu   úpravu,   teda   uložiť povinnosť   zložiť   sťažovateľovi   preddavok   na   trovy   konania,   mohol   sťažovateľ   podať odvolanie,   ktorým   mal   možnosť   eliminovať   možnú   aplikáciu   predmetných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku dosiahnutím úplného oslobodenia od súdnych poplatkov, sťažovateľ   nevyužil,   hoci   podľa   zákona   (Občianskeho   súdneho   poriadku)   bolo   proti uzneseniu   o čiastočnom   oslobodení   sťažovateľa   od   súdneho   poplatku   prípustné odvolanie. Navyše,   podľa   kópie   predmetného   uznesenia   išlo   o rozhodnutie   vyššieho súdneho   úradníka,   proti   rozhodnutiu   ktorého   je   vždy   prípustné   odvolanie.   Tým,   že sťažovateľ nevyužil jemu dostupný opravný prostriedok, ktorým mohol eliminovať účinky aplikácie   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   týkajúce   sa   povinnosti   zložiť preddavok   na   trovy   konania,   sťažovateľova   argumentácia   stráca   na   relevancii.   Navyše, ústavný   súd   zistil,   že   v čase   predbežného   prerokovania   tejto   sťažnosti   bolo   napadnuté konanie   právoplatne   zastavené   29.   marca   2014   (teda   ani   proti   tomuto   rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ nepodal odvolanie, pozn.), a to jednak z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil vyrubený súdny poplatok v sume 497,90 € ani po písomnej výzve súdu, hoci bol poučený   o následkoch   nezaplatenie   súdneho   poplatku,   a jednak   z dôvodu,   že   odporca v napadnutom konaní na rozdiel od sťažovateľa zložil preddavok na trovy konania v určenej výške.   Vzhľadom   na   uvedené   procesné   okolnosti   a právoplatné   zastavenie   napadnutého konania ani prípadné vyhovenie návrhu sťažovateľa ústavným súdom by nemalo žiaden relevantný význam pre sťažovateľa, pretože za žiadnych okolností by už nemohlo zvrátiť nepriaznivý výsledok napadnutého konania pre sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014