znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 277/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 14492/2012, Rvp 14493/2012, Rvp 14494/2012, Rvp 14495/2012, Rvp 14496/2012, Rvp 14497/2012, Rvp 14498/2012, Rvp 14499/2012, Rvp 14500/2012, Rvp 14501/2012, Rvp 14502/2012, Rvp 14503/2012, Rvp 14504/2012, Rvp 14505/2012, Rvp 14506/2012, Rvp 14507/2012, Rvp 14508/2012, Rvp 14509/2012, Rvp 14510/2012, Rvp 14511/2012, Rvp 14512/2012, Rvp 14513/2012, Rvp 14514/2012, Rvp 14515/2012, Rvp 14516/2012, Rvp 14517/2012, Rvp 14518/2012, Rvp 14519/2012, Rvp 14520/2012, Rvp 14521/2012, Rvp 14522/2012, Rvp 14523/2012, Rvp 14524/2012, Rvp 14525/2012, Rvp 14526/2012, Rvp 14527/2012, Rvp 14528/2012, Rvp 14529/2012, Rvp 14530/2012, Rvp 14531/2012, Rvp 14532/2012, Rvp 14533/2012, Rvp 8711/2013, Rvp 8716/2013, Rvp 8719/2013, Rvp 8723/2013 a sp. zn. Rvp 8724/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta a jeho rozhodnutiami sp. zn. 20 Er 138/2011 z 15. februára 2012, sp. zn. 16 Er 1027/2010 z 23. februára 2012, sp. zn. 20 Er 391/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 1287/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 1287/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 1344/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 694/2008 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 605/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 24 Er 299/2009 z 26. marca 2012, sp. zn. 16 Er 1284/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 25 Er 199/2011 zo 16. februára 2012, sp. zn. 16 Er 1234/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 16 Er 138/2011 z 22. februára 2012, sp. zn. 20 Er 350/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 107/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 156/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 715/2009 z 15. februára 2012, sp. zn. 25 Er 800/2009 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 676/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 390/2010 zo 16. februára   2012,   sp.   zn.   5   Er   604/2011   z 28.   marca   2012,   sp.   zn.   25   Er   256/2008   z 15. februára 2012, sp. zn. 17 Er 759/2010 z 15. marca 2012, sp. zn. 26 Er 499/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 5 Er 112/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 17 Er 6/2009 z 15. marca 2012, sp. zn. 26 Er 483/2011 z 29. marca 2012, sp. zn. 5 Er 673/2009 z 26. marca 2012, sp. zn. 26 Er 388/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 16 Er   209/2012 z 23. februára 2012, sp. zn. 25 Er 391/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 1235/2010 zo 16. februára 2012, sp. zn. 25 Er 183/2011 zo 16. februára 2012, sp. zn. 16 Er 386/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 26 Er 389/2010 z 26. marca 2012, sp. zn. 16 Er 1285/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 17 Er 112/2010   z 15.   marca   2012,   sp. zn. 25   Er   490/2009   z 15.   februára   2012,   sp.   zn.   16   Er 595/2010 z 22. februára 2012, sp. zn. 16 Er 675/2010 z 23. februára 2012, sp. zn. 8 Er 344/2012 z 15. marca 2012, sp. zn. 25 Er 407/2011 z 15. februára 2012 a sp. zn. 25 Er 289/2011   z 15.   februára   2012   (vydanými   vyššími   súdnymi   úradníkmi),   ako   aj rozhodnutiami sp. zn. 26 Er 499/2010 z 25. októbra 2010, sp. zn. 26 Er 389/2010 z 25. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 483/2011 z 25. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 388/2010 z 25. októbra 2012 a sp. zn. 24 Er 299/2009 z 25. októbra 2012 (vydanými sudcom) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14492/2012, Rvp 14493/2012, Rvp 14494/2012, Rvp 14495/2012, Rvp 14496/2012, Rvp 14497/2012, Rvp 14498/2012, Rvp 14499/2012, Rvp 14500/2012, Rvp 14501/2012, Rvp 14502/2012, Rvp 14503/2012, Rvp 14504/2012, Rvp 14505/2012, Rvp 14506/2012, Rvp 14507/2012, Rvp 14508/2012, Rvp 14509/2012, Rvp 14510/2012, Rvp 14511/2012, Rvp 14512/2012, Rvp 14513/2012, Rvp 14514/2012, Rvp 14515/2012, Rvp 14516/2012, Rvp 14517/2012, Rvp 14518/2012, Rvp 14519/2012, Rvp 14520/2012, Rvp 14521/2012, Rvp 14522/2012, Rvp 14523/2012, Rvp 14524/2012, Rvp 14525/2012, Rvp 14526/2012, Rvp 14527/2012, Rvp 14528/2012, Rvp 14529/2012, Rvp 14530/2012, Rvp 14531/2012, Rvp 14532/2012, Rvp 14533/2012, Rvp 8711/2013, Rvp 8716/2013, Rvp 8719/2013, Rvp 8723/2013 a sp. zn. Rvp   8724/2013   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. III. ÚS 277/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra 2012 a 10. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 14492/2012, Rvp 14493/2012, Rvp 14494/2012, Rvp 14495/2012, Rvp 14496/2012, Rvp 14497/2012, Rvp 14498/2012, Rvp 14499/2012, Rvp 14500/2012, Rvp 14501/2012, Rvp 14502/2012, Rvp 14503/2012, Rvp 14504/2012, Rvp 14505/2012, Rvp 14506/2012, Rvp 14507/2012, Rvp 14508/2012, Rvp 14509/2012, Rvp 14510/2012, Rvp 14511/2012, Rvp 14512/2012, Rvp 14513/2012, Rvp 14514/2012, Rvp 14515/2012, Rvp 14516/2012, Rvp 14517/2012, Rvp 14518/2012, Rvp 14519/2012, Rvp 14520/2012, Rvp 14521/2012, Rvp 14522/2012, Rvp 14523/2012, Rvp 14524/2012, Rvp 14525/2012, Rvp 14526/2012, Rvp 14527/2012, Rvp 14528/2012, Rvp 14529/2012, Rvp 14530/2012, Rvp 14531/2012, Rvp 14532/2012, Rvp 14533/2012, Rvp 8711/2013, Rvp 8716/2013, Rvp 8719/2013, Rvp 8723/2013 a sp. zn. Rvp 8724/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový protokol“),   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   postupom   a rozhodnutiami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“), ktorých spisové značky sú uvedené v úvode tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   je   právnickou   osobou   poskytujúcou   úvery   fyzickým   osobám a v konaniach   pred   ústavným   súdom   namieta   porušenie   svojich   práv   vyplývajúcich z ústavy,   dohovoru   a dodatkového   protokolu   v   exekučných   konaniach,   v ktorých vystupovala   ako   oprávnená   osoba,   pričom   povinnými   osobami   boli   fyzické   osoby špecifikované   v jednotlivých   sťažnostiach.   V predmetných   veciach   osobitne   podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   následne   požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Okresný   súd   napadnutými   rozhodnutiami „ex   offo   rozhodol   o vylúčení   súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

Po   obšírnej   právnej   argumentácii   sťažovateľka   v petite   sťažností   navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu boli   porušené   ňou   označené   práva   podľa   ústavy,   dohovoru   a   dodatkového   protokolu, aby napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby okresný súd zaviazal zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).   V zmysle § 112 ods.   1 OSP v záujme hospodárnosti   konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14492/2012, Rvp 14493/2012, Rvp 14494/2012, Rvp 14495/2012, Rvp 14496/2012, Rvp 14497/2012, Rvp 14498/2012, Rvp 14499/2012, Rvp 14500/2012, Rvp 14501/2012, Rvp 14502/2012, Rvp 14503/2012, Rvp 14504/2012, Rvp 14505/2012, Rvp 14506/2012, Rvp 14507/2012, Rvp 14508/2012, Rvp 14509/2012, Rvp 14510/2012, Rvp 14511/2012, Rvp 14512/2012, Rvp 14513/2012, Rvp 14514/2012, Rvp 14515/2012, Rvp 14516/2012, Rvp 14517/2012, Rvp 14518/2012, Rvp 14519/2012, Rvp 14520/2012, Rvp 14521/2012, Rvp 14522/2012, Rvp 14523/2012, Rvp 14524/2012, Rvp 14525/2012, Rvp 14526/2012, Rvp 14527/2012, Rvp 14528/2012, Rvp 14529/2012, Rvp 14530/2012, Rvp 14531/2012, Rvp   14532/2012,   Rvp   14533/2012,   Rvp   8711/2013,   Rvp   8716/2013,   Rvp   8719/2013, Rvp 8723/2013 a sp. zn. Rvp 8724/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a všeobecného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   aj napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, aj naďalej podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného   súdu,   a teda   ani   s jeho   rozhodnutiami   o predchádzajúcich   typovo   zhodných sťažnostiach sťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre sťažovateľku. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nie   je   bezpodmienečne   nevyhnutné ako   predpoklad možnosti   obrátiť   sa   na   tento   medzinárodný   súdny   orgán   vyčerpať   právny   prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako neefektívny.

Keďže vzhľadom na skutkové a právne okolnosti ide o sťažnosti v podstate identické s   tými,   ktoré   už   ústavný   súd   riešil,   ústavný   súd   odkazujúc   v podrobnostiach   na   svoje predchádzajúce   rozhodnutia   (napr.   sp. zn.   I.   ÚS   220/2012,   III.   ÚS   224/2012, III. ÚS 234/2012,   III.   ÚS   414/2012,   I. ÚS 382/2012,   II.   ÚS   379/2011,   III.   ÚS   90/2011, III. ÚS 242/2011, III. ÚS 488/2012, IV. ÚS 446/2011 a sp. zn. III. ÚS 496/2012) opätovne dospel   k záveru,   že   predložené   sťažnosti,   ktorými   sťažovateľka   napádala   porušenie označených   práv   podľa   ústavy,   dohovoru   a   dodatkového   protokolu   napadnutými uzneseniami   okresného   súdu   vydanými   vyššími   súdnymi   úradníkmi,   bolo   potrebné odmietnuť podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nedostatku   právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a sťažnosti, ktorými napádala porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami okresného súdu vydanými sudcom, bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013