znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 277/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005 o sťažnosti   D. V.,   B., v zastúpení opatrovníka V. P.,   K., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., B, v ktorej namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 7 C 96/97, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti D. V. p r i p ú š ť a   a konanie o nej   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2005 doručená sťažnosť D. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v zastúpení opatrovníka V. P., K.   (ďalej   len   „opatrovník“),   právne   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ľ.   Š.,   B.,   v ktorej namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“) a práva   na prejednanie   veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 7 C 96/97.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom doručeným okresnému súdu 7. mája 1997 sa   domáhala, aby okresný   súd rozhodol   o splnení   dohody   o výmene bytu medzi sťažovateľkou a odporkyňou. K splneniu dohody o výmene bytu nedošlo z dôvodu, že   byt,   ktorý   mal   byť   na   základe   výmeny   sprostredkovanej   realitnou   kanceláriou sťažovateľke pridelený, nebol vo vlastníctve odporkyne, ale inej osoby.

Konanie vo veci samej prebiehalo pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa a Krajským   súdom   v Bratislave   ako   odvolacím   súdom   do   nadobudnutia   právoplatnosti rozsudku   okresného   súdu   19.   apríla   2005   viac   ako   sedem   rokov,   pričom   sťažovateľka musela počas uvedeného obdobia bývať v rôznych podnájmoch, kým sa mohla v auguste 2005 opäť nasťahovať do vlastného bytu, a to bez nábytku a bytového vybavenia, pretože po vyprataní jej osoby z vlastného bytu sa všetky veci stratili. Sťažovateľka zastáva názor, že   nečinnosťou   okresného   súdu   a   neprimeranou   dĺžkou   predmetného   konania   (takmer 8 rokov) došlo k porušeniu ňou označených základných práv a slobôd.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   konaní   okresného   súdu sp. zn. 7 C 96/97.   Sťažovateľka   zároveň   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 210 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   29.   septembra   2005 oznámenie   o   späťvzatí   ústavnej   sťažnosti   sťažovateľky   z 12.   septembra   2005   v celom rozsahu. Právny zástupca sťažovateľky ako dôvod späťvzatia sťažnosti uviedol, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   možno   sťažnosť   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo základných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

V zmysle   ustanovenia   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie zastaví okrem prípadu, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   alebo   slobody sťažovateľa. Ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by bránili pripusteniu späťvzatia sťažnosti. Ústavný súd preto rešpektuje prejav vôle sťažovateľky a pripustil späťvzatie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005